Božie narodenie, Dar nevýslovnej ceny
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Vypočutie vianočného evanjelia nás nenecháva chladných a nezúčastnených, ale vedie k túžbe priblížiť sa čím bližšie k obsahu anjelskej zvesti:“Nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.”(L 2,12) Konáme tak, ako betlhemeskí pastieri, ktorí si povedali: „Poďme až do Behtlehama a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán“!(L 2,15) Podľa ich príkladu množstvo veriacich putuje znova a znova priamo do Betlehema. Niektorí ako skutoční pútnici, my ostatní “v duchu a v pravde” chceme nazrieť do betlehemskej maštale, ktorá sa stala prvým kresťanským chrámom a najpamätnejšou katedrálou.
V centre našej pozornosti je Ten, o ktorom osem dní po Jeho narodení povedal starec Simeon Jeho zemským rodičom: “Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli “.(L 2,34) Hľadáme dnes Nemluvňa, ktoré neskôr prehovorilo hlasom, ktorý nikto nemôže prepočuť, ani umlčať. Nielen tento svet, ale ani ľudské svedomie. Vždy nanovo sa každý človek musí napokon spýtať, čo urobím s Ježišom, ktorého príchod na oblohe oznámilo svetlo novej hviezdy? (Mt 2,2) Čo urobím s Tým, ktorý o sebe povedal, že je Svetlom sveta? (J 8,12) S tým, ktorý sa narodil v Betleheme – v Dome chleba a ktorý sa nazval “chlebom života”? (J 6, 42 ) S Tým, ktorý sýti tak, ako nikto iný na svete? (J 6,35)
O chlebe sa hovorí, že má dve kôrky. Aj Pán Ježiš má dve “stránky”. Jedna je tajomná, Božská, tá druhá je ľudská. Obe sú dôležité a tvoria jednotu, ktorá sa stala viditeľná práve na prvé Vianoce. A keďže o chlebe platí aj iná skúsenosť, totiž, že sa nikdy nepreje, aj my sme nanovo ponúknutý z neho jesť, prijať silu, občerstvenie a vzácnu vôňu neba, aj keď Jeho pozemský život začal v takom poníženom prostredí. Poďme teda aj my až do Betlehema a skloňme sa nad jasľami, cez ktoré Boh navštívil svet i každého z nás.
Skôr však, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci a pokory v Modlitbe pánovej: O t č e n á š…
G 4, 4-7:
“ Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, (5) aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. (6) A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak dedič Boží skrze Krista.” Amen
Bohumilí kresťania!
Prvým viditeľným darom príchodu Ježiša Krista na svet je orientácia v čase. Kristovým príchodm začali ľudia inak vnímať a počítať čas ako predtým.Všetci, ktorí sa v duchu poklonili a skáňajú pred narodeným Dieťaťom Božím, pred Ježišom a Pánom, delia a počítajú čas inak ako ostatní! Rozdeľujeme ho na čas pred narodením Ježiša Krista a po Jeho narodení. (Niektorí hovoria: na čas pred naším letopočtom a čas nášho kresťanského letopočtu.)
K tomuto viditeľnému daru Krista Pána môžeme právom započítať aj dar kresťanskej nedele,“prvého dňa po sobote”. Pripomína nám dar vzkriesenia a nového života. Preto nedeľu svätili kresťania ako prvý a najväčší sviatok, ako víťazstvo života nad smrťou. Narodenie Pána Ježiša a Jeho vzkriesenie majú spoločné to, že sa týkajú začiatku nového života.
Nedeľa je sviatkom trvalým a prináša do nášho života nový poriadok, rytmus a harmóniu. Otroci v starých civilizáciach museli pracovať stále a sústavne po celý rok. Existovala iba jediná slávnosť pohanských božstiev v roku, ktorá prinášala uvoľnenie, ktoré trvalo jeden týždeň. Po ňom sa všetko vracalo do starých koľají. Okrem nedele svätíme Vianoce ako sviatok výročitý, keď môžeme Pána Boha chváliť za Pánovo narodenie a radovať sa z Božieho daru milosti a ďakovať za začiatok cesty k nášmu vykúpeniu. Jeden i druhý sviatok hovorí teda o narodení. Nielen na výročitý sviatok Pánovho narodenia, ale aj každú nedeľu, keď na službách Božích spievame s anjelmi chválospev:“Sláva na výsotiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom, dobrej vôle”si pripomíname vianočnú udalosť. Pri tomto slávospeve smieme vždy nanovo v duchu pozrieť na narodeného Ježiša, v ktorom spoznávame Božiu láskavú a milostivú tvár. Toto je viditeľný a trvalý dar a prínos narodeného Božieho Syna pre všetkých ľudí.
Apoštol Pavel nám pripomína “plnosť času”, v ktorom sa Ježišovo narodenie udialo. Ide teda o naplnený čas, v ktorom sa začalo niečo dôležité, významné a rozhodujúce. Čo konkrétne Boh ponúkol svetu a čo pre nás narodenie Božieho Syna znamená?
1. To, že spod Zákona nás vykúpil
2. za synov a dcéry nás prijal
3. dedičstvom v nebesiach nás obdaril
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
To zjavné a viditeľné rozdelnie času je iba rámcom pre mnohé neviditeľné, duchovné dary, ktoré sú nám príchodom Pána Ježiša ponúknuté. Je dôležité uvedomiť si, že začiatok nášho vykúpenia sa odohral v konkrétnom čase, ako evanjelsita Lukáš svedčí:…” za panovania cisára Augusta, keď sýrskm vladárom bol Kyrenios”. Evanjelium Matúšovo (2,1) ešte upresňuje, že to bolo za židovského kráľa Herodesa Veľkého. Apoštol Pavel vianočnú udalosť vníma nasledovne: „Keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom”.
Všetci ľudia sú pod zákonom pravého a živého Pána Boha. Izrael, ako vyvolený ľud poznal Boží zákon a Božiu vôľu celkom konkrétne. Ale aj ostatné pohanské národy mali určité vedomie o Božích pravidlách pre život, ktoré im boli napísané vo svedomí.
Úlohou vyvoleného národa nebolo iba prijať výsady a práva, spojené s obdarovaním a ochranou zo strany Pána Boha. Vyvolenie bolo a je aj úlohou a povinnosťou učiť iné národy poznať pravého a živého Pána Boha, Hospodina. Bola to úloha byť svetlom pre tých, ktorí tápali v tme. Ak ju nekonali, ak Izrael na toto svoje poslanie a úlohu zabúdal, alebo sa jej priečil, prichádalo z Božej strany vážne varovanie. Hrozba vypovedania zmluvy, ktorú Hospodin s týmto ľudom uzavrel, alebo aj trest. Vždy hrozilo to, čo sa stalo aj Mojžišovi, ktorý síce vyviedol ľud z Egypta, previedol ho cez púšť až po hranicu zasľúbenej zeme, ale sám do nej nevošiel, pretože neučil zverený ľud dostatočne, verne a dôsledne.
Neplnenie Božieho zákona prináša trest a odplatu za hriech, čiže smrť Apoštol Pavel to pripomína aj v iných svojich listoch ( R 6,23). Každý, kto Boží zákon neplní je zákonom Božím odsúdený na smrť. Preto sme pred Pánom Bohom všetci skutočne vinní, hriešni a preto aj smrteľní. Ukazuje sa, že sami zo seba nie sme neschopní prísť k Pánu Bohu. Človek sám, bez Božej pomoci sa nedokáže vrátiť sa do spoločentsva lásky Otcovej, do strateného raja.
Ale to, čo nedokáže človek, môže vykonať sám Boh, ktorý je zvrchovaný Pán nad všetkým. Je pánom i nad Zákonom, ktorý vydal a vyslovil. Pán Boh v plnosti času zákon nezrušil. Nezrušil to, o čom raz povedal, že je dobré a správne. Neprehodnotil, ani nepomiešal dobro a zlo. Neznížil povinnosť plnenia svojho Zákona.
Náš Otec nebeský urobil niečo iné. Splnil svoje sľuby, ktoré vyslovil počas dejín. Splnil aj ten prvý sľub z raja o dare Potomka, narodeného zo ženy, ktorý vráti stratený raj nielen Adamovi a Eve, ale aj všetkým ich deťom.To znamená aj nám. “Keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy…”. Tou ženou, ktorú spolu s anjelom nazývame blahoslavenou, sa stala panna Mária, Pánom Bohom vyvolená a Duchom Svätým očistená k túlohe, priviesť na svet Božieho Syna, Spasiteľa a Vykupiteľa.
Slovo “vykúpiť” znamená, že Pán Boh musel za nás, podrobených panstvu smrti, “zaplatiť”. On platil tým najcennejším: životom Syna a obeťou Jeho života. Preto, aby nás, zotročených hriechom, pokušiteľom a smrťou priviedoll do svojho nebeského domu. Ak sa nám teda narodil Vykupiteľ, znamená to, že na prvé Vianoce prišiel Ten, ktorý veľký dlh lásky ľudí voči Pánu Bohu, ale aj lásky človeka k človeku vyplatil, tým, že tento “džobný úpis vyniesol na drevo kríža”. Cena za naše vykúpenie bola vysoká, lebo aj dlh bol veľký a vysoký. Apoštol Peter pripomína, že zaplatil za nás “nie striebrom, alebo zlatom, ale svojou svätou a predrahou krvou. Svojím umučením a smrťou”. (1 Pt 18-19) Za to Mu máme ďakovať, trvalo Ho chváliť a spievať s anjelmi: “Sláva na výsostiach Bohu”! Preto sme “vykúpenci Kristovi”.
Cesta k večnému životu sa pre nás otvorila nie cez plnenie Zákona, ale cez jasle Syna. Cez prijtie vierou Toho, ktorý zaplakal plačom ľudského dieťaťa. Neskôr aj plačom plným smútku nad nekajúcim Jeruzalemom. Plače aj nad nami a nad nad každým, kto Božiu milosť v narodenom Spasiteľovi odmieta, alebo neprijíma.
2. Milí bratia a sestry!
Tam, kde sa človek odváži veriť a rozhodne sa žiť s Kristom, tam, kde sa spolieha na narodeného Božieho Syna, tam sa obnovuje naše synovstvo Božie. Božími deťmi sa nestávame narodením do tohoto sveta, ale “narodením skrze vodu a Ducha svätého” (J 3, 5). Skrze Ježišov Krst a vieru v neho sa stávame Božími deťmi, synmi a dcérami. Tak to Pán Ježiš povedal už Nikodémovi v známom nočnom rozhovore. Tak znelo a zneje aj svedectvo apoštolov nám, prítomným i budúcim generáciam.
Božie deti majú svojho nebeského Otca milovať a žiť podľa Jeho vôle. Naša nádej na večný život sa však neopiera na naše naplnenie Božieho zákona, ale na zasľúbenie Otcovo, že skrze vieru v Jeho Syna je nám obnovené a darované Božie synovstvo. Jeho poslal, aby nás ako dobrý Pastier hľadal, nachádzal a zhromaždil v Jeho dome. Preto spievame aj v známej kolede: “Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil…” – “radujem sa, veseľme sa valasi! ”.
My sa skrze vieru v Ježiša a Jeho zásluhy môžeme právom počítať za Božie deti, ospravedlnené a bohato obdarované milosťou Božou. Smieme ako Božie deti a Jeho bratia a sestry vzhliadať k nebesám a žiť v radostnej nádeji, že nepatríme smrti, ničote a zániku, ale živému Pánu Bohu, v ktorom poznávame nášho nebeského Otca.
3. Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!
Narodenie Božieho Syna má tak aj tretí logický dôsledok, ktorý spomína apoštol Pavel ako rozhodujúci a najvyšší dar. “ Už nie si sluha, ani otrok, ale syn, alebo dcéra a tak ajdedič Boží”.
Na prvé Vianoce “sa otvorilo nebo”, ako spievame v známej piesni, preto aby sme vedeli, že nie sme a nebudeme mimo sféry Božej lásky. Nebudeme stratení ani v prachu zeme. Ani potom, keď odídeme z tejto časnosti. Naše telá spojené s prachom zeme nebudú zabudnuté, a podobne nebude stratená a zabudnutá ani naša duša a duch. Neostaneme v zatratení. Sme Božím vlastníctvom, milovanými synmi a dcérami nebeského Otca, ktorý má pre nás pripravené dedičstvo. Ono je ten najväčší a vrcholný dar Vianoc! Život v plnej a trvalej radosti, pokoji a blaženosti v spoločenenstve s Otcom a Synom, skrze Ducha Svätého.
Milí bratia a sestry!
Vianoce nehovoria o narodení nejakého nenápadného dieťatka, ktoré kedysi nenašlo útulok v Betleheme, aby sme sa my nad ním rozcítili, alebo aby sme sa pohoršili nad tvrdosťou obyvateľov vtedajšieho Betlehema.
Vianoce nám hovoria o Dare, ktorý nám dal Pán Boh! Pripomínajú nám nielen to, že je pekné, milé a dobré, aby sme si preukázli navzájom pozornosť a lásku, ako ste to iste aj vy včera urobili. Dôležitejšie však je, aby sme prijali obdarovanie, ktoré prišlo v plnosti času pre všetkých ľudí. Dar nevýslovnej ceny, Dar Spasiteľa a Vykupiteľa.
Aby všetci mohli byť spasení a zachránení pre večnú radosť. Príjmime aj dnes a potom vždy znovu tento nebeský Dar a ďakujme zaň “všetci spolu” po všetky dni života v časnosti i potom vo večnosti. Amen.
Božie narodenie – Sobotište 2008 – Ľubomír Batka st.