Koľká v tom, Bože, nádej, ale aj sklamanie,
že slepí, hluchí naplnia dnes Tvoje chrámy.
Tam Duch posolstiev len na chvíľu ich ovanie,
no potom rýchlo zabudnú na svoje drámy.
Koľké v tom, Pane, blaho, ale i tragika,
pri hojnom stole sedieť, sýtym byť a vždy sám.
Vianočné čaro často zrakom skleným tak uniká,
keď vôňa detstva s dymom stúpa k nebesám.
Prázdne sú, Kriste, bez Teba v srdciach jasličky,
aj keď si prišiel na svet v zaznanom Betleme…
Chorí sme v duši, biedni, veľkí aj maličkí…
Kým sa nezrodíš aj v nás, takými budeme!