Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa – (3)
Čítaný text: Iz 7, 10 – 17:
Text: Lk 1, 26 -38:
“Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, od Pána Ježiša Krista” ! Amen
Dá sa predpokladať, že v ten jedinečný deň, keď poslal Pán Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne Márii, bol navonok celkom obyčajný deň. Deň, v ktorom si možno väčšina ľudí nielen v Galilei, ale v celom Izraeli, a pravdepodobne na celom svete povzdychla slovami knihy Kazateľa: ”Márnosť na márnosťi —všetko je márnosť. – Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? – Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. – Čo bolo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom”. (Kaz 1; 2, 5, 9)
Väčšina ľudí vnímala beh sveta a svoj život ako uzavretý kruh, v ktorom sa nič nové a podstatné nedeje a neudeje. Žiadna podstatná zmena, žiaden nový začiatok cesty, ktorý by smeroval k novému životu, k radostnej nádeji a k veľkému cieľu. Celé generácie ľudí chápali život na zemi takýmto cyklickým spôsosobom. Ako život v uzavretom, začarovanom kruhu: “Všetko je márnosť. – Čo má človek zo svoje lopoty, ktorou sa umára pod slnkom: Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky. – Nič nového pod slnkom”.
Bol to pohľad, ktorý mali ľudia zo svojho rozumu a svojich skúseností. “Nič nového pod slnkom” – tak videli a vnímali minulosť, prítomnosť i budúcnosť najmä pohania. Uprostred ľudu Izraela boli však proroci, ktorí upozorňovali ľudí, že toto videnie a chápanie života je zlé, nekonečne smutné a pre človeka tragické. Preto sám Pán Boh pripravil ľuďom nový začiatok. Cesta k nemu bola možno dlhá, ale ten skutočne nový deň prišiel. Pán Boh totiž pripravil príchod (advent) svojho Syna do tohoto hriešneho a nekonečne smutného sveta. Ten deň napokon nastal a s ním naozaj niečo zásadne nové “pod slnkom”.
Začiatok tohoto Božieho skutku a nového života bol síce nepatrný a skrytý. Pán Boh poslal anjela Gabriela do Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef a bol z domu Dávidovho”. Pán Boh sám vybral mladú ženu, pannu Máriu, ktorú obdaril jedinečnou milosťou. Mária sa tak stala navždy “blahoslavenou”, šťastnou a požehnanou, aby sa cez jej dôveru a poslušnosť stali blahoslavení, milosťou obdarení a šťastní všetci, ktorí Pánu Bohu dôverujú a ktorí prijímajú dar z neba: Syna Božieho.
Boží posol, anjel Gabriel, opakovane zdôrazňuje: ”Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha”. Pri tomto Božom skutku a naplnení dávnych zasľúbení nejde o žiadnu zásluhu človeka, ani o zásluhu samotnej Márie. Stala sa a zostáva “blahoslavená medzi ženami”, – počnúc od Evy, cez Sáru, Annu, cez manželky pariarchov a všetky iné, ktoré čakali na naplnenie zasľúbení Hospodina, – až po Alžbetu, manželku kňaza Zachariáša cez Božie vyvolenie.
Táto milosť, požehnanie, radosť a nádej, tento nový začiatok a nový život začal v skrytosti, v jej tele, pod jej srdcom vtedy, keď túto nesmierne ťažkú úlohu dobrovoľne prijala. “Ajhľa, počneš, porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš”. V jej reči meno Ježiš znelo: Jóšua (Jehošua) Hospodin je spása. Takto konal Hospodin v ten jedinečný deň. On stojí za počatím, pôrodom a celým životom a dielom Syna, ktorého zvestovali proroci a na ktorého čakali celé generácie ľudu Božieho. Jeho meno a poslanie určil Jeho a náš nebeský Otec. Posol, anjel Gabriel povedal: “ Bude veliký, Synom Najvyššieho sa bude menovať a Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým (Izraelom) naveky a jeho kráľovstvu nebude konca”.
Vo svete, v ktorom boli, sú a stále prichádzajú rôzni králi, panovníci, vodcovia s prímením “veľký”, je to zdanlivo málo slávny titul a označenie. Ale tým, že je tu vyslovené jedinečné zasľúbenie v tom, že “bude panovať naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca”, je jasne povedané, že Jeho život je spojený s Tým, ktorý je večný a je jediným, skutočným Pánom neba a zeme. Komu by sa vtedy nerozbúchalo srdce strachom, obavymi, rôznymi otázkami, ako to vidíme aj pri Márii? Jej, ale aj Jozefovi a potom pastierom pri narodení a aj všetkým nám patrí preto Božie povzbudenie: “Neboj sa, nebojte sa!”
V Nazarete nesvitol teda obyčajný deň a neplatilo: “Nič nového pod slnkom”. Neplatilo to ani neskôr v Betleheme, kde nenastala obyčajná noc, keď sa potom narodil Ježiš, Pán a Spasiteľ! Nastali nové veci pre celý svet. My všetci o tom smieme vedieť a môžeme toto radostné posolstvo počuť s odvahou viery, tak ako Mária a potom Jozef, Alžbeta a jej rodina a mnohí ďalší.
A ako sa stalo to, že Ten, ktorý bol od večnosti vstúpil do našej časnosti, prítomnostia pominuteľnosti? Na to sa pýtala aj Mária. Anjel Boží svedčí, že sa to udeje z Božej moci a milosti, skrze Ducha Svätého.Vtedy, ale aj dnes, tam kde je vierou prijatý Ježiš ako Spasiteľ, koná Duch Svätý. Veje kam chce, pôsobí ako a kedy chce, ale Jeho účinky sú vždy veľkým darom, veľkou radosťou a požehnaním pre nás, hriešnych ľudí.
Nemusíme žiť v začarovanom kruhu života, v ktorom má posledné slovo smrť a zánik. Pán Boh spôsobil nový začiatok a pozýva nás tak na cestu k sebe, do svojej blízkosti a svätosti, skrze svojho Syna. Len nesmieme nikdy zabudnúť, že “Pánu Bohu nič nie je nemožné”. Ani vtedy, keď koná tak zdanlivo všedne a obyčajne, ako konal v Nazarete, pod strechou a pod srdcom panny Márie, ako konal v živote Alžbety a Zachariáša, ako koná pre nás a pri nás, skrze “vodu a Ducha” v Ježišovom Krste. Je to vždy prítomnosť a konanie celej svätej Trojice. Boha Otca v Synovi, skrze Ducha Svätého.
Na svoju milosť a jej ponuku upozornil Hospodin Boh už prvých manželov v záhrede Éden. Ľudia preto smeli čakať, že “potomok ženy” a “druhý Adam” jedného dňa zmení chod dejín a vyslobodí všetkých ľudí z každej slabosti a zlej moci. Všetkých, ktorí veria a dôverujú zasľúbeniu Božiemu a poslušnosť viery dokazujú vyznaním Márie, ktorá povedala: “Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova”. Postavme svoj život do služby Božej aj v tomto adventnom čase, kým nepríde vo svojej moci a sláve Pán, ktorého kráľovstvu nebude konca. Amen
Advent 2019 Ľubomír Batka st.