Advent – čas otvorených dverí

 Čas otvorených dverí

Požehnaný, kto v Tvojom mene,

k nám kráča v túto nedeľu,

potešiť srdcia usúžené,

priložiť ruky ku dielu.

Požehnaný buď, Pane Kriste,

keď ticho ideš znova k nám…

ó, neobíď nás, príď k nám iste

a ľud svoj verný posilň sám. Amen

Ž 118, 26 – 29:

“Požehnaný, kto prichádza v mene Hospodinovom! Požehnávame vás z domu Hospodinovho. (27) Hospodin je Boh, On nás osvietil.

Priviažte obeť povrazmi o rohy oltára! (28) Ty si môj Boh, Tebe ďakujem; Bože môj, chcem Ťa vyvyšovať. (29) Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť!”. Amen 

   Milí priatelia!  

   Z času na čas sa konajú akcie s názvom: “Deň otvorených dverí”. Robia tak televízie, vojaci, parlament a iné štátne organizácie. Ich cieľom je zblíženie tých, ktorí sa navzájom nepoznajú, ktorí sú si vzdialení, hoci sú tu jedni pre druhých a slúžia si navzájom. Keď opäť začalo adventné obdobie (advent – adventus = príchod), právom by sme ho mohli nazvať: Čas otvorených dverí. 

      Pýtaš sa: Akých dverí? Odkiaľ a kam vedú? Odpovedám stručne:” dverí neba”. Sú to dvere vedúce k požehnanému životu časnému i k životu večnému. Jeden z liturgických predspevov adventu v našej cirkvi začína práve takouto prosbou a výzvou: Otvorteže sa, brány večnosti. Haleluja. – Aby vošiel Kráľ slávy, Hospodin zástupov!

     Bol čas, keď Pán Boh zatvoril pred ľuďmi “dvere raja”, dvere umožňujúce prístup človeka k svojmu Stvoriteľovi a nebeskému Otcovi a “ k stromu života, ktorý bol uprostred raja” ( 1 M 2, 9). Dôvodom bola neposlušnosť ľudí, vzbura prarodičov voči Pánu Bohu, ktorú Boh nazval hriech. Už vtedy, na počiatku dejín však zasľúbil Hospodin budúcim pokoleniam, že tieto dvere neba, dvere vedúce do silového poľa Jeho lásky otvorí. Otvorí ich potomok, ktorý sa narodí “zo ženy”( 1 M 3,15). Narodí sa pre ňu, ale aj pre všetkých jej potomkov. Písmo na inom mieste hovorí, že bude “druhým Adamom” ( R 5,15) a že sa narodí z Božej milosti skrze Ducha Svätého ((Lk 1, 35). Príde a otvorí nám nebo, keď sa naplní  Pánom Bohom určený čas. A tento sľub Hospodin Boh splnil v prvom, historickom advente Ježiša Krista.

      Preto adventný čas je časom v ktorom si pripomíname vtelenie (inkarnáciu) Božieho Syna Ježiša. Toho, ktorý sa stal tým očakávaným potomkom, narodeným zo ženy. V Ňom sa splnilo nielen to pradávne Božie zasľúbenie, ale aj mnohé ďalšie. Boh sa milostivo sklonil k ľudstvu v príchode Syna, ktorý sa narodil z panny Márie, ktorá z Božej milosti počala skrze moc Ducha Svätého. Takto predivne, zvláštne a úžasne prišiel Pán Boh k človeku a k svetu poznačenému, ba preniknutému hriechom.Vtedy sa doba Božieho hnevu sa pominula a nastal čas milosti. Prosby a volanie ľudí mnohých generácií i národov boli vypočuté. Pán Boh sám otvoril človeku dvere neba a prístup k sebe. 

     Adventná doba nám preto pripomína vždy nanovo, že táto doba milosti trvá. Že tieto zvláštne dvere sú stále otvorené. Prechádzajú nimi tí, ktorí prijali Spasiteľa Ježiša Krista skrze Jeho svätý Krst. Ale brána neba, brána k večnosti s Pánom je otvorená pre všetkých. Aj pre tých, ktorí si to možno doteraz nevšimli, alebo neuvedomili. Aj pre tých, ktorí sa otvorených dverí neba boja. Ktorí majú priam panický strach pred príchodom Toho, ktorého osobne nepoznajú, ale vedia, či aspoň tušia, že Ježiš prišiel, aby nás hľadal a oslovil. On je iný ako sme my. Je svätý, čiže bezhriešny. Prišiel však preto, lebo aj nás chce posvätiť a dať nám účasť na svojom živote. Preto prichádza k nám s mnohými darmi a medzi nimi je i dar odpustenia hriechov. Mnohí o tom ešte nepočuli. 

      Iní túto radostnú správu, Jeho evanjelium síce počuli, ale neveria, že by mohli mať takúto istotu a nádej. Zvykli si na nebo skôr zatvorené, zachmúrené a vzdialené. Nebo hrozivé a neprívetivé, čo však považujú za lepšie, ako príchod a priblíženie sa Toho, ktorý je plný milosti a pravdy. A preto aj hovoria a kričia ako oní gadarenskí: “Čo ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás predčasne mučil?” ( Mt 8, 29) Majú pocit, že im už nieto pomoci. Žijú vo “svinskom” svete a sami sa mu aj prispôsobili. Pripojili sa “k čriede”, ktorá tu v tomto svete žije a má iba jednu túžbu. Ešte trochu “sa popásť”, kým sa celý svet a spoločnosť nezrúti do vĺn mora. Tvrdia a sú presvedčení: Nakoniec predsa len všetci rovnako zahynieme. Na oslovenie Pánovo odpovedajú: Ty nás nechaj na pokoji, my chceme ešte trochu žiť a užívať to, čo si kto uchmatol…

      Ten, ktorý prišiel temer nepozorovane, v tichosti a poníženosti, sám sa stal Pastierom. Preto sú mu vlastné pastierske spôsoby. Má ich priam v génoch svojej duše a v svojom duchu. Preto chce všetkých ľudí hľadať, sýtiť, liečiť, chrániť a zachrániť. Chce, aby sme boli a zostali Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. Chce byť pre nás dobrým Pastierom. A chce byť natrvalo aj “dverami ovčínca”, do ktorých nás nenaháňa, ale nežne a láskavo pozýva.      

     Tí, ktorí Jeho hlas počuli a odvážili sa vojsť skrze Toho, ktorý hovorí o sebe: “Ja som dvere” ( J 10), volajú objavne, nadšene a radostne: Požehnaný! “Požehnaný, ktorý prichádza v mene Hospodinovom”. Prichádza s mocou a chce sa nielen pozrieť nám i mocným tohoto sveta “na prsty” prenikavo a z blízka, ale aj s nevýslovnou láskou a milosťou.

       “Hospodin je Boh, On nás osvietil”, vyznávame aj my so žalmistom, ktorí sme zatiaľ vošli iba otvorenými dverami zemských chrámov k počúvaniu Jeho slova. Ním nám otvoril oči, uši a najmä srdcia. Každý, kto sa spoľahol na Jeho milosť a sľuby, chce Mu patriť. Chce Mu zveriť a obetovať celý svoj život. Túžime Ho nasledovať a žiť z Jeho dokonalej obeti, ktorá bola Bohu milá a vzácna. Len kvôli nej Otec prijíma za deti aj nás, hoci sme hriechami a prízemnosťami zeme všelijako poškvrnení a pomýlení. Žijeme neraz egoisticky, možno sme  tiež “múdri len pre seba”, ako deti tohoto sveta, presvedčené, že “kto nekradne, okráda svoju rodinu”. Mnohí sú zase namyslení na to, čo dosiahli vlastným úsilím a zase iní svojou zbožnosťou.     

     Pohľad do otvorených dverí neba, ktoré otvoril Pán Ježiš, dáva možnosť vidieť iný život, inú nádej a inú radosť akú pozná tento svet. Nie sme isteže radikálne iní, ale sme ospravedlnení Božou milosťou a milosrdenstvom. Tiež obmytí vodou života i krvou Pána Krista, skrze vieru v Jeho evanjelium. Vieme a spoznali sme v koho sme uverili. Preto voláme so žalmistom: “Bože môj, chcem Ťa vyvyšovať! Chcem ťa chváliť”. Teraz, dnes i potom, keď prejdeme bránou z perál, bránou neba, do nového života s Kristom a všetkými spasenými. Amen

   Modlime sa: 

   Ďakujeme Ti, Bože náš, že Tvoja milosť trvá naveky. Že trvá Tvoj advent, Tvoje osvietenie a Tvoje pozvanie, Tvoje obdarovanie a ponuka odpustenia hriechov.” Maranatha”! – Príď, Pane Ježiši! – “Maranatha” – Pán prichádza”! Ďakujeme za Tvoje uistenie: Áno, prídem skoro a nebudem meškať. Amen

        1.adventná nedeľa 2019                              Mgr.Ľubomír Batka st.