Čo vám dala nežná revolúcia 1989?
Na prvom mieste som chcel uviesť možnosť cestovať “na Západ”, ale paradoxne som práve na začiatku nežnej bol na zájazde vo Viedni. Išli sme tam na ruskej lodi s mojím otcom. V kajute bol ešte jeden, nám neznámy pán. Pôvodne mala ísť s otcom mama, ale ochorela. Vo Viedni v nedeľu popoludní kapitán zapol na lodi pražský rozhlas, ktorý vysielal v priamom prenose demonštráciu z Letnej, na ktorej sa modlil rkc.kňaz Malý – Otčenáš. Bol to pre mňa tak silný zážitok, že som nezvládol nával emócií a zaliali ma slzy. V tomto jednom momente sa v náznaku udialo všetko, čo pre mňa nežná priniesla a znamenala.
Nejde len o možnosť cestovať, ale najmä o to, že mladí ľudia, naše deti a vnúčatá môžu v zahraničí aj študovať na významných svetových univerzitách a získavaľ výborné vzdelanie a skúsenosti. To naša generácia nemohla.
Spomenul som spolubývajúceho z kajuty. Tento pán, pri modlitbe Otčenáš zbledol a potom sa bez slova vytratil z našej kajuty a viac sme sa už nestretli. Bolo to tzv.božie očko, ako sa hovorilo príslušníkom ŠTB a ich agentom, ktorí boli nasadzovaní na zájazdy do zahraničia, aby skúmali zmýšľanie tých, ktorí ako turisti, alebo športovci, predsa len do cudziny vycestovali.
Štátny dozor nad činnosťou cirkvi a farárov spočíval nielen v oficiálnej kontrole úradníkov na okresoch, atď., ale aj – a najmä cez sledovanie ŠTB a v udavačstve. Ono spôsobilo dlhodobú nedôveru a rozdelenosť kňazstva. To, že väčšina z nich sa aspoň navonok stratila, bol druhý prínos “nežnej”. Tretí súvisí s doteraz povedaním.
Cirkev získala slobodu pôsobiť aj verejne. Môže sama a slobodne riadiť svoju službu a pôsobiť aj v armáde, v polícii, v sociálnych a väzenských zariadeniach. Cirkev mohla obnoviť cirkevné školstvo a vyučovanie náboženstva na školách, i prácu s mládežou.
Spomeniem ešte štvrtý, významný prínos demokracie a tým je možnosť uplatnenia sa kresťanov a veriacich v spoločnosti, takže prestali byť občanmi “druhej kategórie” a naša krajina na základe odstránenia vlády jednej strany bola prijatá do EU.
Nedostatok ponovembrového vývoja vidím v tom, že naša demokracia sa realizuje “v podaní” a “ v prevedení” komunistov a ich pohrobkov. Kým tzv. socializmus budovali pracujúci, ktorí mali zväčša ešte náboženské a morálne zásady v krvi, súčasnú politiku, ekonomiku a demokraciu (-kratizáciu) riadia stále aj “staré štruktúry” a niet divu, že aj po tridsiatich rokoch sme iba “na ceste”… Ľubomír Batka st.
Máme vonkajšiu slobodu. Za to treba byť vďačný voči Pánu Bohu. Urobil s nami veľké veci. Nemáme len spomínať, ale má nás to viesť k sebareflexii a zrelosti. Vonkajšia sloboda neprináša automaticky slobodu vnútornú. Ježiš pri vyučovaní ľudu dbal na slobodu, ktorá oslobodzuje. On hovorí priamo: keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní (J 8,36). Iba On dáva vnútornú slobodu. Dosiahli sme takúto duchovnú slobodu? Ako dosiahnuť slobodu? Naozaj určite nie odvolávkou na rok ´89, lebo to by bolo žalostne a mizerne málo. Pravdou je, že chod krajiny je iný, úžasná obnova ľudských práv a sloboda vierovyznania vo svete. Je to veľké požehnanie, že žijeme v slobode až sa zdá, že tú slobodu si robíme neskutočne náročnú. Čím viac slobody máme, tým viac máme zväzované ruky – ja mám právo, ja mám nárok, ja dnes môžem všetko. Akoby sme išli s prúdom čo ide okolo nás. Robíme zodpovedne ako to Kristus odo mňa vyžaduje? Sme povolaní k povinnostiam a zodpovednosti – to sa už akosi ťažšie berie na naše plecia. Dnes máme málo duchovných hodnôt, viac bažíme po svetských hodnotách. A v duchovných sme ako otroci. Nebuďme otrokmi mamony a závislosti na pozemských márnostiach. Buďme teda nežný svojim srdcom a prežívajme revolúciu srdca a lásky. Bojujme ďalej zápas hlavne duchovný. Apoštol Pavel píše do Efezu (6,12) – náš boj nie je proti telu a krvi, ale proti kniežatstvu, mocnostiam, proti pánom temnosti tohto sveta a proti zlým duchom v nebesiach. Ak takýto zápas nebudeme viesť, tak nebude žiadna sloboda. Žime skutočnú slobodu, ktorú nám priniesol Ježiš!!
Dnes majú ľudia, žiaľ, v krvi socializmus ako náboženské a morálne zásady (nepríjemný pozostatok režimu). Preto je záhadné ako sa môžu niektorí ľudia pohybovať bez chrbtovej kosti ?.
Pokoj Vám!!
Dôležité je, aby ľudia v cirkvi mali „vnútornú“ teda Kristovu slobodu.
A tú nikto človeku nedá – len Ježiš , ktorý skrze Svätého Ducha prebýva vo veriacom človeku.
Pre toto , aby sa to uskutočnilo sa musí rozhodnúť človek osobne, veď nie zbytočne Ježiš skrze apoštola Jána nám hovorí toto, nehovorí to batoliatkam, či nemluvňatám, ktoré sa práve narodili, ale mysliacim ľudom:
„Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ ZJ 3/20
A na inom mieste hovorí zase toto : …““ Odídem a prídem k vám .. “ Ján 14/28
„…Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.. „Ján 14/18
“ .. Tešiteľ k vám nepríde, ak neodídem .. “ Ján 16/7
T
To je prvoradé, lebo inak, načo je človek v cirkvi, keď sa od sveta nelíši ??
Je telesným kresťanom, nie duchovným kresťanom , a takí zhynú.
A to je veľmi vážna vec, najdôležitejšia !!!! Nič nie je dôležitejšie ako Ježiš ktorý prebýva skrze Ducha vo mne a vo všetkých, ktorí otvoria dvere ( srdce a vpustia ho
dovnútra ). O tomto je celé kresťanstvo, o tomto je celé evanjelium, z kazateľníc ECAV to ale moc nepočuť, aj preto sú ľudia telesnými, lebo sa nepoddali Bohu, ktorý chce s človekom ísť do hlbokého vzťahu a večerať s ním, aj preto vidieť niekde veľký duchovný úpadok. Ale kto raz týmto spôsobom ako tu opisujem spozná Boha, ten ho už neopustí, ale bude mu verný, lebo vie aký poklad našiel v našom materiálnom a rozbúrenom svete, ktorý ide do záhuby. To je ako s tým Johnom Wesleyom, ktorý šiel kázať Krista z Európy do Ameriky a na lodi počas veľkej búrky stretol tých, ktorí boli nadmieru pokojní a po čase prišiel na to, že oni ( Moravskí bratia ) majú niečo, čo on nemá. Oni mali tú skutočnú vnútornú slobodu, lebo mali Ježiša, ktorému otvorili dvere srdca. Až ťa naplní Jeho Duch, budež s radosťou kázať evanjelium
Miro Kucek- presbyter ECAV, naddenominačný kresťan.
Moravské Lieskové.
miro.kucek@mail.telekom.sk
Dobre napísané Miro.