Príhovor na Bradle, večer 4. mája 2010
J 13,34-35:
“Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. (35) Podľa toho poznajú všetci že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať ”. Amen
Milí priatelia,
nepochybne poznáte mnoho vzácnych a drahých ľudí, na ktorých s láskou spomínate na miestach ich posledného odpočinku. Najmä preto, lebo vám prejavili a dokázali svoju lásku v podobe nezištnej šlužby. Lásku vždy vidíme v jej konkrétnych skutkoch a prejavoch. O pravej láske hovorí aj jedna stará pieseň, nazývaná: “Hymna lásky”. Napísal ju muž Boží, apoštol Pavel vo svojom prvom liste do Korintu: “Láska je trpezlivá…teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeje, všetko pretrpí”.(1 K 13, 4- 7)
Dnes poločne myslíme a spomíname na toho, ktorého sme síce osobne nepoznali, ale o ktorom bezpečne vieme, že bez jeho služby, bez jeho múdrosti, nasadenia, viery a nádeje, bez jeho rytierskosti ducha a ochoty všetko pretrpieť, čiže bez jeho lásky k svojej otčine by sme tu ako národ zrejme neboli. Ďakujeme Pánu Bohu za syna evanjelickej fary Milana Rastislava Štefánika. Ďakujeme za neho Tomu, ktorý nám ho dal – Darcovi všetkých dobrých darov a Pánovi života i smrti.
Tu, na Bradle, na Štefánikovej mohyle, stojacej pri jeho rodisku na Košariskách si s Andrejom Sládkovičom môžeme s pohnutím povzdychnúť:“Slovensko moje, rodisko moje i mohyla mojich kostí …”. Prichádzame v predvečer jeho tragickej smrti do jeho rodiska i k jeho mohylevždy s pietou, pohnutím, ale najmä s vďakou za jeho mnohostranné a bohaté dielo. Tu citlivo vnímame jeho trvalý odkaz:“Veriť – milovať- pracovať “! Tieto hodnoty zostávajú dôležitým smerovníkom našich ciest. Boli založené na podobnom apoštolskom a večnom slove:”Teraz však zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska”.
O tejto dôstojnej mohyle na Bradle hovoríme, že je Štefánikovou mohylou. Niekedy doplníme, že je ideou a dielom architekta Dušana Jurkoviča, brezovského rodáka a osobného priateľa Milana R.Štefánika. Dá sa o nej povedať mnoho superlatívov. Chcem však upriamiť dnes večer na tomto mieste vašu pozornosť na niečo iné. Na prvý jedochuchý hrob Milana Rastislava Štefánika a tiež hrob jeho troch talianskych druhov pri posledom lete. Dušan Jurkovič tu pre všetkých pred pohrebom dal vyhĺbiť spoločný hrob v bradlanskej skale v tvare kríža. V každom ramene kríža spočinul jeden mŕtvy vojak.
Keď sme na Bradle, sme blízko znaku kríža, ktorý bol a zostáva znamením utrpenia a smrti. Ale nielen smrti, ale aj víťazstva. Kríž má hlbokú symboliku. Jeho zvislé rameno, smerujúce zhora nadol, postavené do zeme, nám pripomína príchod Pána Boha k nám, do našej časnosti a pominuteľosti v Synovi, Ježišovi Kristovi. Prišiel k nám s láskou a bol mužom utrpenia. Ale toto zvislé rameno kríža súčasne dvíha náš zrak zo zeme k výšinám. K nebesám. Aby sme nezabudli na miesto, kam nás Pán predišiel a kam raz s Ním i my môžeme z Bože milosti, skrze vieru v Neho prísť. Preto básnik a priateľ Milanov, Pavel O. Hviezdoslav vyznal: “Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým, zhasnem li na zemi, nad ňou sa zapálim..”!
Druhé, priečne rameno kríža naznačuje horizont tejto zeme. Pripomína nám dôležitosť našich vzťahov už tu na zemi, ktoré požehnal Ježiš Kristus. On prišiel aj do pozemskej rodiny. Mal tu svojich priateľov i nasledovníkov s ktorými tu žil. Tým nám dal príklad, ako možno v láske žiť už dnes a teraz. K tomu nás vyzýva aj vo svojom poslednom testamente: “Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval…Podľa toho poznajú všetci, keď sa budete vzájomne milovať.”
A na inom mieste hovorí:” Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď dušu položí za svojich priateľov.”( J 15, 13)
Milan R.Štefánik na tento testament, poslenú vôľu Krista Pána nezabudol, ale ho plnil. Žil podľa nového a najvyššieho prikázania životom lásky k svojeti, k domovine, k národu – až po pripravenosť k obeti života. Preto ďakujme Pánu Bohu za neho aj dnes, v tento večer. Amen
Teraz prosme spoločne takto:
O Tvoje Otcovské požehnanie, o dary Ducha Svätého: o silu lásky a schopnosť verne nasledovať šľapaje našich predkov prosíme. Požehnaj, Bože, dielo a pamiatku tu spočívajúceho rytiera ducha a služobníka celého nášho národa Milana Rastislava. Požehnávaj Bože našu vlasť i náš národ dnes, zajtra i naveky. Nech je požehnaná i pamiatka rodičov Štefánikových, ktorí žili a slúžili v láske svojim deťom, ale aj zverenému spoločenstvu cirkvi a svojmu ľudu.
Prosíme, posilni aj nás k životu lásky a služby našim blížnym. Nech s tvojou pomocou dokážeme naplniť odkaz veľkých synov a dcér nášho národa. Nedaj nám zabudnúť na nikoho z rodu tých, ktorí nám slúžili s láskou, za príkladom Ježiša Krista nášho Pánaa priveď nás do svojho večného spoločenstva. Amen.
Ľubomír Batka st.