Z dejín evanjelickej školy v Sobotišti
( I.časť: roky 1600-1781)
Šírenie reformácie v Uhorsku prinášalo aj rozvíjanie a budovanie evanjelického školstva. Popri kláštorných a mestských školách vznikajú školy aj v menších mestečkách a v starých farnostiach. Prispel k tomu i apel M.Luthera v príhovore v prvom vydanom všeobecnom katechizme nazvanom Malý katechizmus, vydanom v roku 1529 v Nemecku.
“O tomto poučuj tiež najmä vrchnosť a rodičov, aby spravodlivo vládli a priťahovali deti ku škole” . Na Slovensku vyšiel Malý katechizmus v preklade v roku 1581 z Gutgesellovej tlačiarne v Bardejove ako vôbec prvá tlačená slovenská kniha s názvom: Katechysmus D.M.Luthera z Nemeckého yaziku na Slowensky preložený. Slovenská národná knižnica v Martine ho vydala v edícii Pramene k duchovným dejinám Slovenska ako zväzok I.A. Jedná sa o faksimilné komentované vydanie. Pre čitateľov uvádzam slová, ktoré napísal v úvodnom slove zostavovateľ Miloš Kovačka: ”Túto knihu, na zrode ktorej som mal česť spolupracovať niekoľko rokov, inšpirovali publikované state a v mnohom ohľade formovali vízie slovenského jazykovedca a slavistu, emeritného profesora Univerzity v Lunde Ľubomíra Ďuroviča. Bol otcom tejto knihy, “dobrým duchom” jej koncipovania a budovania. – Bez Ďurovičovho nadšenia pre slovenské a slovanské “prvotiny” by bola slovenská veda chudobnejšia.” (str.13)
Prvá správa o cirkevnej evanjelickej škole a učiteľovi (rektorovi, rechtorovi) v Sobotišti sa nachádza vo vizitačnom protokole biskupa Izáka Abrahamidesa, ktorý vizitoval evanjelickú cirkev v Sobotišti 10. júla 1612.
V bode: Dúchodky rektorské je uvedené: “Má živnost svou u pane faráře. Hotových peňez podle starodávneho nařízení 2 zl. Z Rovenska, z Rohova 1 zl., Z Častkova 1 zl. Má i snopky. S kalichem také nasbírá něco, trikrát do roka na výročité slávnosti. Pri krstu má od kmotrú od každého po penižku, po groši. Má jednu louku od Kunova v Lehotkách”. Túto lúku daroval evanjelickej cirkvi v roku 1609 pán Macek Myslík, ktorý je známy ako jej veľký dobrodinca. V obecnej zápisnici je uvedené o užívaní týchto lúk toto: ”Seno pak, aneb tráva z Téch louk, má se skrze kostelnika prodávati za hotové peníze. Všakže louka ta v Lhotkách od Kunova vyňata jest, a přidala se rektorovi”. (Podľa odpisu P.Beblavého)
Z tejto zápisnice je zrejmé, že škola fungovala už dávnejšie pred touto vizitáciou. Keďže učiteľmi boli najmä mladí, skončení teologovia, ktorí ešte nedostali menovanie za farárov, povinnosťou farára bolo, aby sa postaral o ubytovanie a stravu pre mladého pomocníka. Výhodou pre cirkevný zbor, ale aj pre obec, bola ich vysoká kvalifikácia, keďže išlo napospol o absolventov univerzít, spravidla nemeckých. Po získaní niekoľkoročnej praxe mohli úspešne kandidovať na uprázdnené farárske miesta.
Žiaľ, nedozvedáme sa z nej o menách tu učinkujúceho farára a rektora, ani nič bližšie o kostole a škole. (Obecná zápisnica 20.7.1614 spomína evanjelického farára Melchiora Višňovského a ako notára obce,
ktorými boli v Sobotišti spravidla rektori, Mikluáša Smetanu. Podľa tejto zápisnice bol rektorovi doplnený vokátor zďalšou zákúpenou lúkou….viď zápisnicu) Zápisnica nehovorí ani o kvalite vyučovania. Na cirkevných dedinských a mestských školách sa bežne vyučovalo čítanie, písanie, počítanie, spev a náboženstvo (katechizmus). Zachovala sa však neskoršia fotografia tejto školy, ktorá stála na severnej strane nad kostolom.
(Viď: Pôvodná evanj.cirkevná škola v Sobotišti)
Zo starej obecnej zápisnice mestečka Sobotište (Sobotka) z roku 1600 sa dozvedáme prvé meno notára a tak pravdepodobne aj meno prvého známeho cirkevného učiteľa, ktorým bol Juraj Sabo Tomáš. ( “Coram me Jirí Sabó Tomáš”).
Druhým známym notárom a zrejme aj rektorom bol v roku 1614 Mikuláš Smetana. (Spomína sa už v obecnej zápisnice v roku 1613, spolu s Ondrejom Mrázom) Toho času bol tunajším evanjelickým farárom Melchior Višňovský.
V čase budovania evanjelického kostola v roku 1635 – 37, keď tu bol evanjelickým farárom Ambrosius Lucae (Sielničan), zaznamenané je meno notára a učiteľa: Ján Drábiček (Joannes Drabiczek).
O nasledujúcich učiteľoch na evanjelickej škole už vieme viac.
4. Juraj Galli (Gevický) v rokoch 1633-1639. Seniorátne zákony braneckého seniorátu podpísal 8. septembra 1633. Podstatou podpísania seniorátnych zákonov bola vernosť Symbolickým knihám Evanjelickej cirkvi, ktorá sa konštituovala na treťom stupni správy na synode v Žiline v roku 1610.
5. Joannes Repatius podpísal seniorátne zákony 6. 2.1644. V roku 1648 bol ordinovaný v Senici za kňaza do Čermenaň v Topolčianskom senioráte. Tu sa stal aj dekanom a v roku1665 prešiel do Motešíc. Veľkú službu vykonal trenčianskemu mešťanostovi Eliášovi Slúžanskému pri hľadaní jeho manželky, ktorá sa dostala do tureckého zajatia. Po desaťročnom vyhnanstve sa stal kňazom v Trenčíne, od roku1683, kde aj zomrel v roku 1698. ( Doplniť o správu z obecnej zápisnice….)
6. Juraj Crispi dňa 19. januára 1649 podpísal seniorátne zákony na kongregácii, ktorá sa konala v Sobotišti. Pôsobil tu jeden rok.
7. Mikuláš Michalides podpísal seniorátne zákony 18. januára 1650. O dva roky, 16.mája 1652 bol ordinovaný v Senici za farára do Vrboviec, kdo bol až do roku 1670.
8. Jonáš Kranz podpísal seniorátne zákony 17. marca 1653. Pochádzal z Banskej Bystrice. Po štúdiach bol najskôr dvorným hudobníkom u grófa Fraňa Nádašdyho. Keď gróf od evanjelickej viery odpadol, stal sa vychovávateľom v Bozoku u Fánčiho. Odtiaľ bol povolaný za kantora do Nemeckej Lupče a neskôr za rektora školy v Sučanoch. Dva roky účinkoval ako rektor vo Varíne. Z Varína bol povolaný grófom Ľudovítom Ňárim (Nyary) a kňazom Mikulášom Johanidesom do Sobotišťa. Tak ako predošlí, aj on zastával i úrad notára v obci. V Sobotišti zotrval 10 rokov. (1653 -1663) Potom bol povolaný za kňaza do Prietrže. Vysvätený bol 6.2.1663 v Diviakoch biskupom Martinom Tarnócim.
9. Daniel Perlicius (1663-1665) podpísal seniorátne zákony 27.3.1664. Narodil sa v Čachticiach v roku 1632. Jeho otcom bol český exulantský kňaz Matej Perlička, matka sa volala Ľudmila. Navštevoval školy v Trnave, Sobotišti, Bánovciach a Trenčíne. V roku 1657 bol rektorom vo Vrbovom. V roku 1958 odišiel do Nového Mesta nad Váhom, kde pôsobil 3 roky. Po zbúraní evanjelického kostola v Novom Meste bol dva roky bez stanice. V roku 1663 bol povolaný Ľudovítom Ňárim do Sobotišťa a v roku 1655 odišiel do Skalice. V Skalici pôsobil do roku 1668, keď odišiel do Púchova. Ordinovaný za kňaza bol v roku 1672 biskupom Joachimom Kalinkom.
10. Martin Novák (Novatius) podpísal seniorátne zákony brančského seniorátu 17. marca 1664 najskôr do Skalice. Potom 27. marca 1664 bol povolaný grófom Ľudovítom Ňárim a farárom Jánom Szenkeresztym do Sobotišťa, kde zotrval až do roku 1673. Následne sa stal farárom na Brezovej pod Bradlom. Známy je aj tým, že bol učiteľom Daniela Krmana ml., ktorý tu chodil do školy v roku 1672. Vtedy prišla v Sobotiši veľká povodeň. Deväť ročný Daniel bol zachránený pred povodňou spolužiakom Akvilom. Táto udalosť však nič nezavážila na neskoršom obvinení D. Krmana miestodržiteľskou radou v smutne známom súdnom procese, že bol v r.1672 podnecovateľom vzbury na Turej Lúke. Pre tento a iné nedokázané obvinenia bol D.Krman odsúdený na doživotný žalár. (Doplniť…)
11. Matej Mikuláš Boleti prišiel do Sobotišťa pravdepodobne v roku 1685, po utíšení prenasledovania evanjelikov. O jeho účinkovaní v rukopisoch Pavla Beblavého nenachádzame žiadnej zmienky. Známe je iba to, že v roku 1705, počas stavovského povstania Juraja Rákociho II. sa stal rektorom na Bukovci a tam sa zdržiaval do roku 1706. V tomto roku bol 9. marca ordinovaný za kňaza do Vaďoviec. Tu bol až do roku 1717, keď prešiel do Vrboviec. Pre neriadny život ho biskup Daniel Krman v roku 1723 pozbavil úradu.
Ťažkým, desať ročným prenasledovaním evanjelickej cirkvi (1671 – 1681) bol zasiahnutý aj cirkevný zbor v Sobotišti. Ján Báršoň, krajinský pronotár predvolal v roku 1673 do Sobotišťa pred súd Štefana Pilárika, kňaza senického, Jána Michalidesa, skalického a Jána Szentkerestyho, domáceho farára preto, že nechceli odovzdať chrámové kľúče, keď boli evanjelikom odnímané kostoly a celý majetok, teda aj fara a škola.
Po prvom odobraní kostola, fary a školy (1678) tunajší evanjelici ešte bránili svoju náboženskú slobodu a majetok, počas pôsobenia farára Jána Stránskeho. Bolo to možné aj preto, že grófka Žofia Ňári r.Tökölyová ( Tököly) bola evanjelička a ako majiteľka polovice panstva a patrónka kostola hájila svoje patronátne práva.
Palatínsky súd 16.marca 1696 vyniesol výrok smrti na Žofiou Ňári, farárom Jánom Stránskym i richtárom obce. Grófka s apeláciou vo Viedni neuspela, stratila slobodu i majetok. (Uväznená v Bratislave ) Ján Stránsky žil na úteku. Po štvrtom cisárskom intimáte a po jej vynútenom konvertovaní, bol uvedený grófom Erdödym 26. septembra 1697 do úradu opäť rím.kat. kňaz Juraj Strakových.
Celkovú situáciu nezmenilo ani povstanie Juraja Rákociho II. Zápis rím.kat.matriky svedčí o tom, že evanjelický farár Ján Peťko bol dňa 12. februára 1709 vrchnosťou vyhnaný a tým skončilo aj prvé obdobie trvania evanjelickej školy a výučby v Sobotišti. K zmene došlo až po 72 rokoch vydaním Tolerančného patentu Jozefa II.
Ľubomír Batka st.
P.S.
Článok je venovaný spomienke na 50.výročie otvorenia novej ZDŠ v Sobotišti, dňa 29.8.1965, za účasti predsedu SNR A.Dubčeka, ktorý povedal slávnostný príhovor. V tejto škole sa začalo vyučovať 1.septembra 1965.
V nej som i ja vyučoval nepretržite v rokoch 1982-2014. Je zároveň spomienkou na neb. MVDr. Pavla Halona, sobotištského rodáka a vynikajúceho regionálneho historika, váženého priateľa, ktorý vo viacerých štúdiach podal v časopise Záhorie informácie o rím.katolíckej a habánskej škole v Sobotišti.
___________________________________________________________
Pramene:
Bardejovský katechizmus z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha. SNK Martin 2013
Tranovský evanjelický kalendár na rok 1909, Tranoscius Lipt.Mikuláš
Beblavý, Pavol: Historické poznámky k dejepisu ev. Cirkve Sobotištskej, 1 jd.,18 s.,rkp.orig. 189* B 12*, Archív literatúry a umenia SNK, Martin
Beblavý, Pavel: Rektoři školy ev. Sobotištské před tolerančným patentem. Koruhev na Sionu roč.1882 (V.) č.5
Beblavý Pavel: Historické črty Evanj.a.v. cirkvi Sobotištskej, rkp.
Pauliny, Ladislav: Dejepis superintendencie nitrianskej, Senica 1891
Hallon, Pavol: Školstvo v starom Sobotišti, Záhorie, Ročník
XIII,č.2/2004,str.20 nn