Prvá polovica druhého tisícročia po Kristu (1000 – 1480)
V novom tisícročí, počnúc 11. storočím opäť prinášajú roky s osmičkou na konci významné udalosti, tak ako to bolo v storočiach predchádzajúcich. Dokonca ešte vo väčšej miere a preto ani nie je možné všetky v tomto krátkom prehľade spomenúť. Preto sa obmedzíme iba na tie najdôležitejšie.
Príchod maďarských kmeňov 898 – smrť Štefana I. 1038
Územie Veľkej Moravy počnúc od prvého vpádu Maďarov v roku 898 postupne prechádzalo pod moc maďarských kmeňových náčelníkov. Územie Slovenska sa stalo neskôr územím Uhorského kráľovstva, ktorého prvým kráľom bol Štefan I., maďarským menom Vajk(a). Kráľovskú korunu (1.1.1001), pôvodne určenú pre poľské knieža Boleslava Chrabrého a príslušné požehnanie získal síce podobne ako Jákob požehnanie od otca Izáka, ale vzhľadom na zápas Ríma o smerovanie Uhorska a Bulharska v boji s Byzanciou, našiel v očiach pápeža Silvestra II. ospravedlnenie.
Úlohu “murína” zohral v tejto veci opát a potom biskup Bystrík, ktorý zjavne túžil po arcibiskupskom stolci v Ostrihome a nejakými kanonickými pravidlami sa preto netrápil, podobne ako sám Štefan. Ten zriadil arcibiskupstvo i niekoľko biskupstiev a menoval arcibiskupa, aby ho mal kto slávnostne korunovať. Čo by neurobil pre svoju nemeckú manželku Gizelu, sestru nemeckého vojvodu Henricha II.? Ale iný názor na vlastníctvo koruny mal Boleslav Chrabrý, ktorý zakrátko vojensky obsadil územie medzi Dunajom, Tisou a Moravou, čiže bývalé Nitrianske kniežatsvo a pripojil ho k Poľsku.
Slovensko od roku 1018 spravoval Boleslav prostredníctvom Vladislava Lysého, syna zavraždeného Michala, Štefanovho strýka. Aj Vladislavov nástupca Vazul (Vasil) nepochodil lepšie. Po smrti Boleslava Chrabrého (1025) sa Štefanovi Vazula podarilo zosadiť a uväzniť priamo v Nitre. Neskôr mu na Štefanov pokyn vypichli oči a uši zaliali horúcim olovom. Traja Vazuloviovi synovia v strachu o život ušli z Uhorska. Ak k Štefanovým zákrokom pripočítame porážku Kopáňa (Kopány), ktorý bol byzantského obradu a jeho vojaci pohania, tiež strýka Ďulu II. (Gyula) a jeho brata Zombora a zúčtovanie s ďalšími vnútrnými odporcami, natíska sa otázka, ktorý z jeho činov bol najzáslužnejší, keďže bol už v roku 1083 vyhlásený za svätého?
Že jeho kult neradno spochybnovať, presvedčil sa aj náš biskup Daniel Krman ml., keď jedným z dôvodov jeho odsúdenia v roku 1731 na doživotný žalár bolo “zneváženie pamiatky sv.kráľa Štefana.” Štefanova smrť pripadla na rok 1038. Napriek všetkému, kráľovstvo ktoré založil pretrvalo ešte ďalších 880 rokov.
1048 a 1058
Vazulov syn, uhorský kráľ Ondrej I. zveril v roku 1048 do správy svojho brata Bela I. jednu tretinu územia Uhorského kráľovstva (tertia pars regni), ktorej jadrom ostávalo Nitriansko, ale rozšírné približne o celé územie, ktoré kedysi tvorilo ústredné jadro Veľkej Moravy a tiež o Biharsko. Administratívne sa delilo na15 komitátov. Belo sa cítil takmer samostatným vládcov a v Nitre razil aj vlastné peniaze, ktorých kvalita prevyšovala kráľovskú menu. V rozpore so vzájomnými dohodami dal Ondrej I. v roku 1058 korunovať ako nástupníka svojho päťročného syna Šalamúna a snažil a odstrániť brata Bela, ktorý emigroval do Poľska. Už nasledujúceho roku sa vrátil a s pomocou Poliakov Ondreja v boji porazil, ktorý zakrátko zraneniam podľahol.
1098
Podľa Obrázkovej kroniky (viedenskej) bol kráľ Koloman s prídomkom Učený “poloslepý, hrbatý, kľavý a koktavý”! Pôvodne sa s ním ako s následníkom trónu nepočítalo a bol predurčený na duchovnú dráhu. Bol však natoľko zdatný, že roprášil pri Nitre aj križiacke vojsko, ktoré pri prechode Uhorskom drancovalo územie. Horšie bolo, že v roku 1098 prišla roztržka s mladším bratom Álmošom. Boje pokračovali a vyvrcholili potom, keď Koloman dal brata Álmoša a jeho maloletého syna Bela (neskôr Belo II.) oslepiť.
Tradícia oslepovania bratov sa v kráľovstve teda už pevne ujala a zakotvila ako prostriedok “politickej diskusie”.
1108
Nemecký cisár Henrich V. za účasti českého vojvodu Svätopluka na podporu Álmoša napadol Uhorsko. Pokúsil sa dobiť Bratislavu a vyplienil územie juhozápadného Slovenska.
Aby toho nebolo málo, český vojvoda Svätopluk dal vyvraždiť šľachtický rod Vršovcov.
Tomuto Svätoplukovi zatiaľ ešte jazdeckú sochu v Čechách nepostavili, ale roky osmičkové nás spojili, napriek tomu, že český knieža Přemysl Otakar v roku 1198 dosiahol titul českého kráľa ako Přemysl I.
1238 – 1248
Trnava bola prvé zo slovenských miest, ktoré dostalo mestské výsady osobitného právneho postavenia. Podobné výsady dostali potom aj mestá Banská Štiavnica, Zvolen a Krupina.
Kráľ Belo IV. dňa 2. septembra 1248 udelil najstaršiemu slovenskému mestu Nitra výsady slobodného kráľovského mesta ako odmenu za úspešnú obranu počas tatarského vpádu.
1308
V tomto roku bol v Pešti za uhorského kráľa zvolený Karol Róbert z Anjou. Matúš Čák po jeho počiatočnej podpore využil zmätky, aby vybudoval na Slovensku vlastnú doménu nezávislého vládcu, ktorý sám seba nazýval “pán Váhu a Tatier”.
1328
Karol Róbert založil v Kremnici mincovňu, v ktorej sa už nasledujúceho roku razili strieborné uhorské groše a od roku 1335 aj zlaté florény – kremnické dukáty, ktoré boli z čistého zlata. Ich ročná produkcia dosahovala 20 000 kusov a ich kvalita sa udržala až do 18.storočia.
Keďže žiadna dobrá správa sa nezaobíde aj bez blenu, poznamenávame, že v tomto roku ( 1328) bola na území Slovenska zriadená inkvizícia, ktorá bola namierená proti valdéncom. Valdovo učenie prinášali najmä nemeckí kolonisti.
1348
V tomto roku bola založená v Prahe Karlova univerzita. Študovali na nej aj mnohí študenti zo Slovenska. Viacerí z nich boli poslucháčmi a potom aj stúpencami majstra Jána Husa. Takým bol napr. nitriansky kanonik Ján Laurini z Račíc, ktorý už v roku 1417 kázal v Prahe v duchu Husovho učenia.
1378 – 1418
V roku 1378 začala pápežská schizma, známe dvojpápežstvo, ktoré prerástlo do trojpápežstva. Ukončené bolo až na povestom Kostnickom koncile, na ktorom bola síce schizma zásahom kráľa Žigmunda prekonaná, ale žiadne ďalšie reformné kroky sa v západnej cirkvi neuskutočnili. Tento koncil sa skončil v roku 1418.
Samotný Žigmund, kráľ uhorský, rímsky, český a nemecký cisár je však postavou natoľko natoľko nezabudnuteľnou, že mu venujeme osobitnú spomienku…
1428
V roku 1428 podnikli husitské vojská prvú spanilú jazdu na Slovensko. Mala propagačný charakter so snahou ukázať Žigmundovi a Uhorsku, z územia ktorého boli organizované devastačné križiacke výpravy proti Čechám. Jej cieľom bolo ukázať silu husitov a mala nahradiť škody, ktoré česká krajina utrpela. Výpravu viedol Prokop Holý – Veľký, ku ktorému sa na Morave pripojili oddiely Jána Tovačovského. Výprava vychádzala z Uherského Brodu, pri Skalici premohla vojsko Stibora ml. z Beckova a pokračovala až k Bratislave, odkiaľ sa husiti vrátili cez Nové Mesto späť na Moravu.
1438
V tomto roku bol korunovaný za uhorského kráľa Albert Habsburský, podľa poslednej vôle Žigmunda, manžel jeho jedinej dcéra Alžbety. Už v nasledujúcom roku zomrel počas ťaženia proti Turkom.
Nechýbala ani ďalšia spanilá jazda husitov na Spiš, Oravu a do Šariša. Kráľovná Alžbeta uznala za vhodné vyplatiť dlžobu z nepriznaného dedičstva a odškodné Mikulášovi zo Stiboríc, ktorú zanechal jej nebohý otec Žigmund a manžel Albert. Mikuláš bol na Slovensku familiárne nazývaný Nikolajko. V okolí Prietrže a hradu Branč s pomocou blízkych moravských husitov zanechal svoje nezmazateľné stopy dodnes.
1448
Pokým sa Uhorsko venovalo skoro výlučne pomýlenému boju proti husitom a husitizmu, skutočný nepriateľ už mocne zaklopal na zadné dvere Uhorského kráľovstva. Na obranu sa vybral Ján Huňady, aby sa postavil proti výprave tureckého sultána Murada. Jeho veľkú výpravu sutánove vojská rozdrvili v bitke na Kosovom poli 1448. Ján Huňady padol do zajatia, z ktorého sa vykúpil sumou stotisíc zlatých. Kosovo je dodnes “poturčené”. Napriek tejto katastrofe sa J. Huňady opäť venoval najmä boju proti Jánovi Jiskrovi a jeho husitským a bratríckym skupinám.
1458
Za uhorského kráľa bol zvolený mladší syn J.Huňadyho Matej I., Korvín. Aj Matej Korvín, napriek tomu, že zaťažil roľníctvo vyše 6 násobným zvýšením daní, keď zrušil portálnu daň ( od brány) a zaviedol “komínovú daň”, čiže od každého komína vo dvore a množstvom iných daní, neuveriteľým spôsobom rozhádzal najvyšší príjem krajiny v Európe. Obrovské príjmy minul na vytvorenie stálej armády, povestného Čierneho vojska, ale neviedol ho do boja proti Osmanom, ale opäť najmä proti “domácemu nepriateľovi” – bratríkom.
V roku 1468 na výzvu pápeža Pavla II. organizoval krížovú výpravu proti “heretickým Čechom”. Zmocnil sa Moravy a v nasledujúcom roku bol časťou šľachty v Olomouci zvolený za českého kráľa. I keď vojensky porazil bratríkov v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch a dal obesiť ich vodcu Jána Švehlu, myšlienky husitstva žili v ľude a v časti kňazstva ďalej.
1478
Český kráľ Vladislav Jagelovský II., priznal Matejovi Korvínovi doživotnú držbu Moravy a Sliezka, ktoré Matej už v rorku 1468 pripojil k svojmu kráľovstvu. Po Matejovej smrti malo Uhorsko vykúpiť Moravu za 400 000 dukátov, zatiaľ čo v prípade skoršej smrti Vladislava sa mal Matej stať českým kráľom. Tak sa Morava opäť dostala aj formálne do spoločného štátneho zväzku so Slovenskom, ako to bolo za čias Veľkej Moravy.
Biskupom v Nitre sa stal v roku 1463 Tomáš II. ( Debrenthe), ktorý sympatizoval s husitmi. Nechal si odobrať hrad a odovzdal ho svetskej správe. Diecézu spravoval až do roku 1480.
Matej ho prežil o 10 rokov. Výrok “ Zomrel Matej, zomrela spravodlivosť”, sotva vyslovil nejaký uhorský šľachtic a tým menej poddaný. Matej mal však svojho vlastného plateného dejepisca Antonia Bonfinyho, ktorý sa postaral o rozšírenie tohoto “hoaxu”, ktorý nemá reálny základ.
Pokračovanie… Ľubomír Batka st.