Mocnejší ako Ján Krstiteľ
Daj nám čuť zvesť Tvojho slova,
že k nám ideš znova, znova,
potešiť nás, pridať sily.
Nuž poď a príď, Pane milý!
Tvoja pravda svet nám plní,
skrehlých hreje na úslní,
vedie k cnosti, omilostí…
Nuž poď a príď, drahý Hosti! Amen (M.R)
Mt 3, 1-12:
“V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej (2) a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. (3) Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš:
Hlas volajúceho na púšti:
Pripravujte Pánovi cestu,
vyrovnávajte Mu chodníky.
(4) Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok, a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. (5) Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordána, (6) vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne.
(7) Keď videl, že mnohí z farizejov a saducejov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemä, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? (8) Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. (9) A nemyslite si, že môžete povedať: Veď máme otca Abraháma, lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť dietky Abrahámovi. (10) A sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa. (11) Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu obuv; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. (12) V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánu!
Ján Krstiteľ je neodmysliteľnou postavou adventu s ktorou sa v tomto čase znovu a znovu stretávame. Možno by sme ho nechceli stretnúť celkom reálne niekde na chodníku, alebo na námestí. Myslím, že by sme nechceli, aby nám zaklopal na dvere nášho príbytku. Ak už nie pre iné, tak pre jeho výzor, aby sa deti nenaľakali. Ján nosil odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a jeho vlasov, fúzov a brady sa nožnice nedotkli. Žil asketicky na púšti a akiste aj asketicky vyzeral. Ale ešte viac ako odevom a výzorom upútaval ľudí svojou zvesťou. Bola prísna, ba až hrozivá. Veľmi naliehavo interpretoval slová proroka Izaiáša. Hovoril o proroctve, ktoré sa zvláštnym spôsobom naplnilo. Ján bol nielen zápalistý kazateľ, ale priam “horiaci” kazateľ. Naviac, svoju zvesť neadresoval iba jednoduchým ľuďom, ale oslovoval všetky skupiny a vrstvy národa, nevynímajúc ani tých najmocnejších.Hovoril neohrozene ako Bohom poslaný a horel ohňom Ducha Svätého.
Zrejme aj preto rád kázal o ohni. Jánova zvesť poukazuje na tri typy ohňa, ktorý stále horí a nehasne.
Je to: – oheň hriechu
– oheň očistenia
– oheň súdu
Bratia a sestry v Pánovi!
Zvesť Jána Krstiteľa jasne, ako lúč svetla, odhaľovala najprv tmu ľudského hriechu. Preto prvým jeho dôrazom bola výzva: “Pokánie čiňte, lebo sa priblížio kráľovstvo nebeské”. Je zaujímavé, že Ján bol napriek svojej skazozvesti akceptovaný a uznávaný ako taký, ktorého zvesť je Božou rečou. Preto k nemu vychádzalo “celé Judsko a celé okolie Jordánu, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne”.(v. 5)
Bratia a sestry!
Nebolo a nie je jednoduché prehovoriť do svedomia ľudí a vzbudiť v nich potrebnosť pokánia a pozvať ich k zmene myslenia i konania. Nebolo to jednoduché ani v Jánovej dobe, a nie je to jednoduché ani dnes. Možno povedať, že aj keď Ján napokon zomrel ako mučeník, bol úspešným kazateľom pokánia, podobne ako kedysi prorok Jonáš v Ninive. Samozrejme, že výzvu k pokániu neprijali a neposlúchli všetci.
Uprostred jeho ľudu to bola najmä skupina sadukajov, dnes by sme povedali politických liberálov, ktorí si z hriechu ťažkú hlavu nerobili. Neverili v posledný súd a večný život. Naviac politické a ekonomické opraty Izraela držali pevne vo svojich rukách. Tak, ako dnešní liberáli, mali široké svedomie a držali sa hesla: ”všetko je dovolené”.
Evanjelisti nezastierajú, že pokánie odmietala aj druhá skupina ľudí a to boli farizeji. Boli to náboženskí horlivci, ale oni hriech videli iba u iných, ale nie pri sebe. Druhých videli ako hriešnikov, ktorí by mali robiť pokánie, ale boli presvedčení, že oni žijú tak zbožne, že nepotrebujú pokánie. Duchovná pýcha, ktorou sa vyznčovali bola odpudzujúca.
Hlavným motívom, ktorí mal ľudí viesť k pokániu bolo poznanie Jánovo a jeho zvesť: “Priblížilo sa kráľovstvo nebeské”! Prečo sa priblížilo? Ján vedel, že sa priblížil skutočný kráľ Izraela, zasľúbený Mesiáš, ktorého spoznal v Ježišovi z Nazareta. Ján svojím posolstvom zdôrazňoval, že sa k svojmu ľudu a k tomuto svetu priblížil skutočný Kráľ, ktorý čo nevidieť vystúpi a začne uskutočňovať program Boží. Hriech bol však prekážkou vstupu do Jeho kráľovstva.
Ľud, ktorý túžil po Bohu, po Božej blízkosti a spoločenstve, po kráľovstve Mesiáša Jánovu zvesť prijal. Preto prijímal aj pozvanie ku krstu pokánia v Jordáne. Tento krst vyjadroval potrebu očistenia, potrebu nového srdca a obnovenie ducha pevnej viery v Hospodina.
Každé pravé pokánie sa začína poznaním hriechu a jeho úprimným vyznaním. To je postoj, ktorý mala spoznať a zaujať aj stredoveká cirkev, oslovená vystúpením Martina Luthera. Ale tento postoj máme zaujať aj my. Poznanie toho, v čom sme doteraz sklamávali, alebo hrešili najviac, je začiatkom aj nášho pokánia, ak je pravé a pravdivé. Iba z takéhoto poznania môže vyplynúť rozhodnutie k náprave, k zmene toho, čo náš vzťah s Pánom Bohom a blížnymi kazí, alebo možno aj ničí.
Bratia a sestry v Pánovi!
K pokániu nemožno nikoho nútiť. Možno k nemu iba vyzvať v mene Toho, voči ktorému sme sa previnili a ktorého milosť a dobrotu sme znevážili, alebo zneužili. Adventý čas je nám pritom pomocou, pretože nám pripomína skutočnosť, že Boh v Ježišovi Kristovi prišiel do tohoto sveta hriechu a bludu. Ale aj to ďalšie: že stále prichádza v svojom slove. Osobitne v slovách rozhrešenia a potom v sviatosti svojej svätej Večere. Adventný čas je preto príhodným časom k tejto náročnej ceste sebaskúmania a k zmenám, ktoré by sme my sami mali urobiť a realizovať.
2. Milí bratia a sestry!
Ján vedel a poznal, že človek hreší vlastne každodenne a preto pokánie má činiť tiež každodenne. Vo výzve: ”Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské “ však počujeme nielen slovo zákona Božieho ktorý nám otvára oči pre poznanie hriechu, ale je tu obsiahnuté aj slovo potešenia, povzbudenia a nádeje. V Pánovi Ježišovi sa totiž priblížil k svetu a k ľuďom súčasne Ten, ktorý prichádza ako Spasiteľ a Záchranca. Pán Ježiš totiž nielen odhaľuje hriech a jeho ničivú silu, ale chce nás aj zbaviť tejto zlej moci a sily, a tak duchovnej neslobody a panstva hriechu.
Preto je Jánovo slovo trvalo aktuálne. On hovorí na jednej strane: “Vydávajte ovocie hodné pokánia, lebo sekera je už priložená na korene stromov”. A to aj na korene stromu Abrahámovo a Dávidovho, ale rovnako aj cirkvi. Na druhej strane Ján naznačuje, že skutočné odpustenie hriechov nie je jeho vecou a mocou, lebo je tu mocnejší ako je on. Preto aj Jeho krst bude a je mocnejší, lebo krstí a bude krstiť mocou Ducha Svätého, ktrého má v plnosti. Aj Ján, rovnako ako aj my sme iba prijímatelia odpustenia a darov Ducha, nie sme Jeho dárcovia. Ján tento rozdiel vyjadril jasne: ” Nie som hoden niesť mu sandále…”. Aj toto poznanie a vyznanie patrí k pravému pokániu človeka. Ján teda nielen káže pokánie a iných k nemu vyzýva, ale aj sám pokánie činí. Začína takpovediac od seba a nepodlieha pokušenieu “hrať sa” na Pána, i keď v Pánovej službe nepochybne stál.
Bratia a sestry!
Nie samotná výzva k pokániu, ale najmä poznanie, že Pán Ježiš Kristus je Ten, ktorý mal prísť a prišiel, a znovu a opäť prichádza, aby nám z milostivo daroval plné odpustenie, je motorom, ktorý nás poháňa k odvahe prijať Ho. K odvahe skloniť sa pred ním a vítať Ho s dôverou a vďačnosťou.
“Čo dáš Ježišovi ty, keď príde” ? – opýtal sa obuvník Hans veriacej starej matky, ktorá mala vnučku Elzu – vo vianočnej hre Červené čižmičky. Čo Mu dáš, aký dar mu pripravuješ? Ona odpovedal: “Dám mu to, čo Mu dávam každý deň: svoje hriechy za Jeho milosť…”. Ale obuvník a majster Hans to akosi nemohol pochopiť. “Svoje hriechy”? Nenapadlo ho, že by vôbec nejaké hriechy mal a že by taký vzácny nebeský Hosť chcel od neho prijať a vymeniť ich za svoju milosť. Neveril, že On dáva dar odpusenia a nového života. Neskôr však pochopil.. .azda to pochopíme aj my všetci.
3. Bratia a sestry v Pánu!
Uvedomujeme si, že advent je časom nielen spomienky na historický príchod Pána v ľudskom tele, ale je aj časom intenzívnejšieho a sústredenejšieho čakania na Toho, ktorý priniesol oheň, ktorý horí, ale nezhorí! Oheň jeho odpúšťajúcej lásky. Pôsobí v našich srdciach a dušiach slovom svojho rozhrešenia a zasľúbením, ktoré sa plní pri každom stolovaní s Ním: “Kto počuje môj hlas a otvorí mi dvere, ja vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou”.
Ak by sme premeškali tento Pánov príchod a výmenu ktorú chce uskutočniť, nevieme, či nám bude daná nová možnosť a nová príležitosť k prijatiu Jeho daru. Lebo Ježiš Kristus skutočne dary prináša a to nielen na Štedrý večer.
Advent, čas príchodu a Jánova kázeň nás však upomína aj na Ježišov posledný príchod, ktorý bude už príchodom k poslednému súdu v moci a sláve. Posledný súd odhalí všetkým ešte iný oheň. Je to oheň neuhasiteľný, ktorý je pripravený pre satana a všetko zlo. Ako Ján hovorí: ” V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni”. Od toho nech nás chráni milosť nášho Pána. Preto Ho pozvime a príjmime už dnes ako Spytateľa našich sŕdc a duší, ako Dobrého pastiera a Darcu pokoja, plného milosti a radosti v Duchu Svätom.
Amen
2.adventná nedeľa – ( SLB s VP ) – Prietrž 2017 – Ľubomír Batka st.