Bližšie vysvetlenie „teplých slov…“

Facebook © 2017

Ondrej Prostrednik

8 min. ·

Priatelia, viem, že je pre mnohých z Vás ťažké pochopiť, ako môže kresťan a teológ podporovať požiadavku LGBTI komunity po právnom uznaní spolužitia párov rovnakého pohlavia. Viacerí, ktorí ste sa vyjadrili, že to považujete za schvaľovanie hriechu, ktorý je jasne odsúdený v biblických textoch.

Dovoľte, aby som Vám priblížil dôvody, ktoré ma vedú k podpore tejto požiadavky. Opísal som ich už v mnohých reakciách a diskusiách a zopakujem ich rád ešte raz. Pre mňa je hlavným posolstvom evanjelia Ježišovo oslobodzujúce konanie vo vzťahu k tým, ktorých vtedajšie náboženské prostredie označovalo za hriešnikov a vytláčalo ich na okraj spoločnosti. Podstata Ježišovho mesiášskeho konania bola v tom, že naprával vzťahy medzi ľuďmi, prekonával tragické rozdelenie spoločenstva ľudí a tým nastoľoval to, čo označoval ako kráľovstvo Božie, teda stav, ktorý je návratom k ideálu Božieho stvorenia. Túto nápravu robil tak, že odpúšťal hriechy, teda odstraňoval to, čo bolo prekážkou na ceste k obnovenému spoločenstvu ľudí. Na tomto sa iste dokážeme zhodnúť.

To, kde sa začíname rozchádzať je hodnotenie homosexuálnej orientácie a hodnotenie vzťahu osôb rovnakého pohlavia. Podľa mnohých kresťanov Biblia jednoznačne homosexuálnu orientáciu a vzťah osôb rovnakého pohlavia označuje ako hriech. Ľudia, ktorí o sebe zistia, že neprežívajú príťažlivosť k opačnému ale k rovnakému pohlaviu, to majú vyznať ako hriech a prosiť Boha, aby ich od neho očistil. Tí „liberálnejší“ v tejto skupine kresťanov síce už nehovoria o tom, že homosexualita je hriech a treba sa z neho liečiť, iba žiadajú, aby títo ľudia svoju orientáciu potláčali a žili v celibáte. Tento prístup je však v úplnom protiklade s tým, čo o homosexualite hovorí súčasná veda. Ani predstava o liečení homosexuality ani nútenie k sexuálnej abstinencii nie je udržateľné a ide proti samotnej podstate homosexuálne orientovaných ľudí. Narodili sa s takými predispozíciami a aj keď to úplne ešte veda nevie vysvetliť, čo rozhoduje o takej alebo onakej orientácii, nám nezostáva iné iba to akceptovať ako zvrchované stvoriteľské rozhodnutie Božie.

Homosexuálna orientácia nie je choroba a preto o jej liečení nemožno ani uvažovať. Je to súčasť osobnej identity danej osoby a ako taká je nezmeniteľná rovnako ako je nezmeniteľná heterosexuálna orientácia. Porovnávať homosexuálnu orientáciu s takými pokleskami ľudskej povahy ako je násilie, sklony klamať, kradnúť, byť neverný a všetky poklesky, ktorými si ľudia vzájomne ubližujú a ktoré preto musíme podľa Božích prikázaní premáhať, je scestné. Homosexuálna orientácia nikomu neubližuje tak ako nikomu neubližuje ani verný na láske založený vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Samozrejme – a tu je podľa mňa koreň celého nedorozumenia – človek s homosexuálnou orientáciou sa dokáže v pohlavnom živote správať heterosexuálne a človek s heterosexuálnou orientáciou sa dokáže v pohlavnom živote správať homosexuálne. A práve toto majú pred očami tí kresťania, ktorí tak vehementne dokladajú odmietanie homosexuality textami z Biblie. Ja však verím, že všetky biblické texty, ktoré sa vyjadrujú k pohlavnému styku osôb rovnakého pohlavia, vychádzajú z predpokladu, že homosexualita nie je súčasť osobnej identity a ako taká vlastne neexistuje. Vo svete biblických autorov existovala len heterosexualita. To, čo my dnes nazývame homosexuálnou orientáciou pre nich neexistovalo. Predstava, že niekto o sebe vo fáze vývinu svojej sexuálnej orientácie zistí, že ho eroticky priťahuje rovnaké pohlavie, odmietali a považovali ju za protiprirodzenú ako to, čo je v rozpore so stvoriteľského zámeru (ako muža a ženu ich stvoril). Takže tu s argumentáciou biblickými textami jednoducho končíme.

Samozrejme, pre kresťanov, ktorí berú biblické texty ako učebnicu astronómie, fyziky či biológie, iná argumentácia nie je možná. Chápem ich. Ale mali by si uvedomiť, že je to neudržateľná argumentácia. Tak ako sa neudržateľnou stala argumentácia Bibliou proti evolučnej teórii alebo proti heliocentrizmu. V otázke homosexuality stojí kresťanstvo už niekoľko desaťročí na takejto križovatke. Je pochopiteľné, že je to veľmi zásadný obrat a vôbec nezazlievam ľuďom, ktorí sa mu bránia, že všetku svoju energiu vkladajú do obhajoby svojich postojov. Obhajujú však čosi, čo je neudržateľné. Svojou neochotou akceptovať ľudí s homosexuálnou orientáciou ako Božie rovnocenné Božie stvorenie navyše prispievajú k ich ostrakizácii.

V duchu Ježišovej etiky, ktorá nás učí sceľovať rozdelené spoločenstvo ľudí máme však ako verní nasledovníci Krista stáť na strane tých, ktorých väčšinová spoločnosť na základe biblických textov stáročia odsudzovala a kriminalizovala. Ak dnes vieme, že títo ľudia si sexuálnu orientáciu nevyberajú a že je nám danou súčasťou identity každého z nás tak ako aj farba očí, vzhľad tváre či veľkosť telesného vzrastu, tak potom musíme prehodnotiť doterajšie chápanie biblických textov o pohlavnom styku osôb rovnakého pohlavia. To určite neznamená, že by sme ako kresťania mali schvaľovať smilstvo a cudzoložstvo v podobe neviazaného sexuálneho života kohokoľvek, či homosexuálov alebo heterosexuálov. Máme podporovať monogamné verné vzťahy, ktoré prispievajú k poriadku v spoločnosti a k prekonaniu jej tragického rozdelenia.

V tomto svetle sa teda situácia, čo je hriech radikálne obracia. Hriechom nie je homosexualita ani verný a monogamný vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia. Hriechom je obmedzovanie ľudských práv týchto ľudí, ich stigmatizácia v spoločnosti, keď ich niekto označuje ako hrozbu civilizácie. Lebo to rozbíja spoločenstvo ľudí, ktoré Ježiš Kristus svojim odpúšťajúcim konaním sceľuje. Vo svetle toho, čo dnes o homosexualite vieme, je našou kresťanskou povinnosťou sa týchto ľudí a ich požiadavky na legalizáciu ich spolužitia zastať.

Bližšie vysvetlenie a zdôvodnenie vystúpenia na Pride priamo do autora. O.Prostredníka, uverejnené na Facebooku.

Môžu poslúžiť k priateľskej diskusii