Ako nájdeme milostivého Boha?
Mt 18, 21-35:
“ Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko ráz mu odpustiť? Až do sedem ráz? (22) Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem ráz, ale až do sedemdesiatkrát sedem ráz!
(23) Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. (24) Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžen desaťtisíc talentov. (25) Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým čo mal, a zaplatiť. (26) Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi, a všetko ti zaplatím! (27) A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. (28) Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov. Chytil ho a škrtil, hovoriac: Zaplať, čo si dlžen!
(29) Jeho spolusluha padol mu k nohám a prosil ho: Pozhovej mi, a zaplatím ti! (30) On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. (31) Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. (32) Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; (33) či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? (34) A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. (35) Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi jeho previnenia.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Slovenské ľudové príslovie hovorí: “Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme“. Nepochybne je správne, ak sa ho ľudia pridŕžajú. Ak tak konajú tí, ktorí si požičiavajú nejaké menšie, alebo väčšie sumy. Ak niekto prosí o pôžičku, aby preklenul svoju momentálnu krízu, to samo o sebe nie je hriech. Ale stáva sa, že ľudia z obavy, že dlh nebude splatený podľa dohody alebo vôbec, pôžičku radšej zdvorile odmietnu poskytnúť. Niekto sa s tým uspojí, ale niekedy vznikne kvôli tomu napätie, či dokonca hnev. Samozrejme, že keď sa dlh nespláca, môže narásť do veľkých rozmerov a tak sa niekedy stane, že materiálny dlh splatený nebude nikdy. Vtedy je jedno z riešení odpustenie úrokov, alebo odpustenie časti dlhu, prípadne aj odpustenie dlhu celého. Dokonca aj dlhy štátov a krajín sa dajú vyriešiť najlepšie a najrozumnejšie tak, že sú odpustené, “odpísané” a zmazané.
Môžeme síce argumentovať, že také úvery, ktoré sa pravdepodobne zmenia na dlhy nemali byť radšej nikdy poskytnuté. Iste nie je dobrý trend, ak si neraz aj bohaté štáty berú veľké úvery a splatenie dlhov prenesú na plecia budúcich generácií, na vlastné deti, alebo vnúčatá. Pôžičky, slúžiace na zvýšenie životnej úrovne ľudí s cieľom zvýšiť popularitu vlády a ukázať svoju ľudomilnosť, nikdy nevedú k dobrému. Neraz vidíme hriešne zadlžovanie sa štátov preto, aby mali peniaze na nákup drahých, moderných zbraní. Je dosť takých situácií, keď poskytnutie pôžičky vedie iba k zlému, k napätiu a k hnevu.
Hnevy sú už dlhy inej povahy. Patria medzi také dlhy, ktoré má na mysli Ježiš v dnešnom podobenstve. Pán Ježiš nám nechce povedať, aby sme si nikdy nepožičivali. Ani to, aby sme naše dlhy a záväzky neplnili. Ježiš má na mysli všetky dlhy lásky. To, čím sme si navzájom povinní v našich vzťahoch manželských, rodinných, i bratsko – sesterských v cirkvi, ale aj vo vzťahoch v spoločnosti. Všetky naše vzťahy formuje a určuje Boží zákon, ktorý prináša také pokračovanie, ktoré neubližuje nikomu.
Ježiš má na mysli najskôr dlhy lásky voči prikázaniam z prvej tabule Zákona, ktoré hovoria o našich povinnostiach voči Pánu Bohu: “Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, nebudeš brať meno Božie nadarmo, pamätaj, aby si sviatočný deň svätil”. Avšak dlhmi lásky voči Pánu Bohu sú aj všetky porušenia, alebo obídenia zákonov Božích z druhej tabule, ktoré sa týkajú vzťahov a povinností voči naším blížnym. “Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi, nezabiješ, nepokradneš, nescudzoložíš, nevydáš krivé svedectvo atď.”
Všetko to, čo je porušením zákona, ktorému správne môžeme porozumieť z Malého katechizmu Dr.M.Luthera, sa stáva dlhom, ktorý zaťažuje naše vzťahy. Dlhom a bremenom, ktoré nielen zaťažuje naše vzťahy, ale ich aj ničí. Naviac, a to je tým najvážnejším upozornením Ježiša Krista, tieto dlhy ohrozujú naše spasenie, náš vzťah k Bohu a prístup do Božieho kráľovstva.
Citlivé svedomie reformátora Martina Luthera ho priviedlo k základnej otázke, ktorá stojí na samom počiatku jeho reformačného diela: “Ako nájdem milostivého Boha?” Povedané inak: Ako obstojím pred Božím súdom? Ako môžem mať nádej spasenia a večného vykúpenia, ak som zaťažený väčšími – či menším dlhmi, ktoré však každodenne narastajú?
Odpoveď ľudského rozumu znie: Dlhy treba splatiť! Ale dá sa to? Je to v silách človeka? Ak by človek takú silu a schopnosť mal, tak by predsa vždy žil v láske, pokoji, harmónii a dlhy lásky by vôbec nerobil. Inou odpoveďou bola odpoveď stredovekej cirkvi, ktorá našla “riešenie” v zaplatení pokút za tresty v očistci a k tomu predpísala vykonanie urtitého “zadosťučinenia”.
O Božom riešení, ale aj o konaní ľudskom na strane druhej hovorí Pán Ježiš veľmi názorne vo svojom podobenstve. Na prvom mieste spomína nečane veľkorysé, áno milostivé odstránenie dlhu jeho odpustením zo strany veriteľa. Dlh navýšený na veľmi vysokú úroveň už zjavne nemôže dlžník splatiť sám, lebo (10.000 talentov je v prepočte suma cca 300.mil Eur) bežný človek takou sumou a hodnotou nedisponuje. Vtedy zostáva jediné riešenie, ktoré Ježiš pripomína. Úprimné vyznanie viny a pokorná prosba k veriteľovi, k pánovi, ktorý môže a chce dlh odstrániť tak, že ho milostivo odpustí.
Práve toto je objav reformácie v Písme svätom. Naše dlhy voči Pánu Bohu nie je možné odstrániť zadosťučinením, ale vierou, že nám Pán Boh z púhej milosti hriechy odpúšťa. K tomu je však potrebné nielen vedieť, ale aj prijať dôležité poznanie. To, čo je nám dané zadarmo, totiž z milosti, stálo nášho nebeského Otca veľmi mnoho. Jeho milosť je nám totiž daná nie iba ako výrok, ako slovo o odpustení, ale je poukazom na to, že náš nebeský Otec dlhy človeka a sveta odstraňuje vlastnou „škodou”, totiž obeťou života svojho Syna Ježiša na kríži.
To nie je nejaká lacná milosť, ktorá Ho nič nestojí! Každý, kto prosí o Božie odpustenie musí vedieť, že milosť môže dostať len skrze Krista. Pre Ježiša a Jeho zásluhy. Božia milosť je darovaná v Ježišovej obeti na kríži, v Jeho tele a krvi. Slovo o Božom zľutovaní je slovom o Kristovej láske a zaplatení našich dlhov, ktorému máme plne veriť a dôverovať.
Jedným z dôkazov, že túto milosť v Ježišovi Kristovi prijímame, je naše nasledovanie Ježiša ako Pána. Nemožno totiž hovoriť: “Verím Pane…”, a súčasne nekráčať Jeho cestou! Cestou odpustenia dlhov lásky svojím vlastným vinníkom: manželke, deťom, naším blížnym, bratom a sestrám vo viere v spoločenstve cirkvi. Môže sa ktokoľvek biť do pŕs, aký je sám dokonalý a veriaci v Ježiša, ak svojím blížnym nechce podať ruku k zmierenieu.
Bratia a sestry v Pánu!
Apoštol Peter aj za nás všetkých, v úvode dnešného evanjelia položil Ježišovi otázku: “Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko ráz mu odpustiť”? Raz, potom možno ešte raz? Prípadne aj sedem krát?Ježiš má právo povedať nám, žobrákom Božej milosti: “ Hovorím ti, že až do sedemdesiatkrát sedem raz! Ježišovi nejde o to, aby sme zákonícky vypočítavali, či sme už odpustili 490 krát svojmu blížnemu. Ježiš tým chce povedať jedno: Odpúčťajte si vždy znovu, každý nový deň. – Preto apoštol Pavel na inom mieste hovorí: “Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom!”
Našou nádejou a naším pokojom nie je naše konanie, ani dokonalosť v našom odpustení a opúšťaní dlhov bratom a sestrám. Našou nádejou je Božia milosť v Ježišovi Kristovi, v ktorého zásluhy dúfame. Láska Kristova, v ktorú veríme a vernosť v Jeho nasledovaní v trvalom a ustavičnom pokání. To je odpoveď na otázku trvalo aktuálnu: Ako nájdeme milostivého Pána Boha dnes, i potom na poslednom súde. Amen
9.nedeľa po Svätej Trojici – Prietrž 2017 – Ľubomír Batka st.