Beblavý, Miloš: “Výročitá cirkevná zpráva z roku 1945”. Sobotište
(úryvok, pravopis neupravovaný)
“Rok 1945 bude mať v historii našeho sboru zvláštne miesto a svoj veľký význam. V ňom sa totižto skončila pre nás jedna z nakrvavejších vojen a sbory naše a obce naše že oslobodené boly od nemeckých okupačných vojsk a že zavalení sme boli jednotkami Červenej Armády, t.j. len jej jednotlivými jednotkami proslulého marchala Malinovského. Jak okupačná nemecká armáda tak aj oslobodzujúca armáda vplývala na náš ľud, nakoľko z mnohých spravili “čiernoobchodníkov”, “šmelinárov” a lavičiarskych horlivcov.
Utrpenie naše započalo sa vlastne už v roku 1944 v decembri, keď nás obsadili Nemci s Vlasovovou armádou, s Tatarmi, Kirkizmi a Ukraincami. Cudzie národy – cudze zvyky nadovšetko cudzé mravné názory, s ktorými sme sa ako kresťania nemohli spriateliť a nemôžeme sa ani dnes, keď sme vraj slobodní. Mnohí z našich utrpeli stratu nie len na majetku a statku, ale i na poctivosti áno i na životoch.
Nás pozostalých dochovala milostivá ruka Hospodina až po dnes i na to, aby sme účtovali nie len so stratami ale i so zvyškami a to jednako jak zo životom tak ja so smrťou teda stratou. I bilancia pominulého roku vykazuje i v denníkoch naších veľké príjmi a snimi spojenými ziskami ale aj stratami na majetkoch a životoch.
Matričná bilancia.
———————-
V roku 1945 narodilo sa v obvode našej cirkvi (Sobotište) 86 duší, medzi nimi 9 nemanželských deí. O týchot vedia a hovoria matriky ale o tých o ktorých a nwviw, nwmožno hovoriť. Nič sa však neskrje lebo dľa slov proroka Ámosa IX.v.2:” Byť se pak do zeme zakopali, i odtud by je ruka má vzala; pakliby vstoupili do nebe, i odtud bych je strhl, – neutečet žádny z ních”.
V pominulom roku romrelo v našej cirkvi 60 duší a tak narodilo sa o 21 duší viac ako zomrelo.- Bol by to býval rok života preúrodný, kebynebolo bývalo toho válečného navštívenia a skrývania s av bunkeroch a v pivniciahc. Tento pobyt v dierach a preťitý strach, vplývali i na životy nemluvniatok a nenie divu že počet zomrelých nemluvniatok činí 21.
Keby len 11 ních bolo ostalo na žive, – prevyšoval by život o 32 duší a keď ešte do počtu vezmeme aj tých nahodilých obetí bobbardovania počtom 16, – bolo by nás o 48 duší viac!
Avšak darmo počtujeme životy,- “Hospodin jest, on činí což se mu líbí. Hospodin dal, – Hospodin též odjal; buď pochváleno jméno Hospodinovo”!
Máme ale aj neprirodzenú stratu a to tých 16 duší, ktoré zatihnuté boly smrťou zabitím dňa 5.apríla 1945 v odpoľudnajších hodinách. Obete bobmardovania sú nasledovné: Ján Pleša, – 42 ročný, otec dvojo nedospelých dietok, – Štefan Otepka 52 ročný, otec pätoro dietok, ktorý zahynul pri oračke na poly i so svojou 14 ročnou dcérou Boženou.
Pavel Myjavec 59 ročný otec a manžel, bol zabitý črepinou míny vo dverách sovjho domu spolu i s dcérou Amáliou 17 ročnou a dňa 9.apríla padla ranám aj jeho druhá dcéra Emília, manželka Miloslava Hladíka.
Pavel Ilčík 78 ročný starec zabitý bol na dvore, kde sa slnil spolu i s 22 ročnou Zuzanou Junasovou a vnučkou svojou Vlastou Mináričkovou, konfirmandkou. Všetci traja boli z Rovenska.
V Sobotišti boli ešte zabití pri bombardovaniu Sobotišťa dňa 5.apríla: Zuzana Ševečková 21 ročná; na kopaniciach 2 ročný synček Martin Beblavý na dvore domu rodičovského v kopaniciach a v bojovom pásme Pavel Myšík 70 ročný manžel.
pri vykonávaniu foršpontovej služby črepinou bomby ťažko ranený bol mládenec Pavel Skok 22 ročný a poneváč nemal na rýchlo pomoc, vykrvácal v nemocnici v Moravskej Novej Vsi odkiaľ prevezený bol do domu rodičovského do Sobotišťa a je tu i pochovaný.
Nemeckou armádou chytení boli v našich horách traja bratia Hyžovci, síce Martin Hyža, Ján Hyža 21ročný a Pavel Hyža 18 ročný. Považovaní boli za partizánov a k odstreleniu hneď na mieste odsúdení. Starší brat Martin, vojak z povstaleckej armády urobil sa hlúpym a povedal nemeckému poručíkovi že kde sa majú tedy postaviť. Tento ukázal mu že kde a v tom vrazil mu päsť do tváre, že sa hneď prehodil. S výkrikom “za mnou chlapci”- dali sa utekať v udaný smer, ale jeho dvaja bratia utekali opačne a boli chytení. Obydvoch odstrelili na mieste.-
Vo vojnskom transporte domobrany zahynul mládenec Janko Luníček temer všetci kamarádi ostali, len on chudáček to zaplatil životom. Bol to jediný syn vdovy a mal jednu sestru. Povahove tichý a plný tradičnej zbožnosti a vážnosti rodiny Luníčkovskej. S ním vymrela Luničkovská rodina v Sobotišti.
V bukovkých horách zastrelený bol Štefan Havlík z Podbranča a nevie sa podnes kým, či Nemcami a či partizánmi. Pochovaný je v Bukovci. (Neskôr sa ukázalo že partizánmi. Spolupracoval s oboma skupinami a partizáni mu na to prišli. Pozn. M.Bebelavý)
Dňa 17.októbra 1944, zastrelený bol partizánmi v Podbranči v Majeričkách Juraj Kuba otec a manžel. bývalý veliteľ HG. V nočnú hodinu prišli k nemu a odviedli ho. Mal pri sebe v dome 60.000 Ks obecných peňazí, ktoré keď ponúkal, veliteľ partizánov neprijal s tým odôvodnením: “ Nás do obecných peňazí nenie nič”. Vyviedli ho a od domu niekoľko krokov ho odstrelili. Čo bola vlastná príčina, nevie sa podnes ale súdiac podľa jeho počínania ako veliteľa gardy na Podbranči, pravdepodobne mu k tomu dopomohlo mnohorázové udávanie a hlavne dôverné priateľstvo s veliteľom gardy sobotištským Alojzom Chytilom katolíckym učiteľom.
Ján Kváč, mládene zo Sobotišťa, vraj prenasledovaný od starostu Cyrila Baumgartnera a gardou, ušiel k partizánom, ale chytený a postrelený odvezený bol do nemocnice – do ktorej neviem – a tam zomrel.
Čatar Pavel Beblavý prišiel s československou armádou na Slovensko vari ako parašutista, bol od Nemcov chytený a na Východnom Slovensku popravený.
Všetkých obetí války tedy bolo 22. Hospodin, ktorý je Pánom života a smrti, nech dá ľahké odpočinutie v cudzej i našej zemi; manželky vdovy a matky, nech poteší v žiali a osiralé dietky nech vezme pod svoju ochranu a láskou svojou nech vynahradí straty boľavé.
(Podáva Ľ.Batka st.)