Na hore Olivetskej
( P.O.Hviezdoslav)
“A sespívavše písničku,
vyšli na horu Olivetskú.”
Mt 26,30
Už za detstva, snáď, čo som prvý raz
bol počul ho, jak otec z Biblie
a či keď čítal pašie, už vtedy
mi napadol i utkvel v mysli verš;
te zvrchu rečený.- A od tej chvíle
/ver šumná diaľka/ – podnes neraz ma,
zvlášť v dobe podobnej, až v duši škrie
zvedavosť: čo to bola za piesenka,
juž učeníci – jedenásti bár
už iba, ale s Pánom na čele
preds’- v ten čas boli spievali?
I hútal som o tom zakaždým, čo v záhadu
sa hĺbi, uvažoval okolnosti
čas, miesto, podnet kutal, dôvody,
náladu, laik neukojený
i potom ešte rozmýšľal som, ako
som poznal žalmov spevy, modlitby
nádherné; I vše dušou preblesklo
mi: aha! to bol obsah piesne – text –
No nikdy nedal som mu výrazu,
myšlienka ako vznikla, iskrou zápäť
i pohasla; nuž, iste nebola
životaschopná, doby významnej
i deja hodná, vystihujúca
cit božský spevákov…
Tak uvážiac,
že práve vstali od večere, ktorú
čo poslednú v tom krúžku užili
-On za vrchstolom, majster – učiteľ:
tak spokojný, že naplnil už všetko,
len pečať na to udrieť istoty,
len pečať krvi, ach – a ktorážto
od totých čias je svätou kresťanstvu,
večerou Pánovou, i zaiste
tou najštedrejšou duší hostinou,
čo žiadostivé sú jej: uvažujúc
na tú som raz prišiel osnovu:
Nakŕmil si nás, Hostiteli nebeský,
nasýtils’ života nás chlebom,
a z ňadier révy vzprúdenou rosou si nás obveselil.
I ako orlice, mladosť ichž z koristi chutnej obnovenia
došla,
vznášajú sa duše naše k Tebe Darcovi s vysočín
sionských;
a privolávajú Ti krákorom radostným:vďaka Ti hlboká
i chvála!
Chvála Ti i sláva naveky! šumocú krídlami:
až celý vozduch pohnul sa, zošvihola perute jak zeme,
a ona vzlietla smerom tým tiež, prízvujuje nám:
Hallelujah…!
/Úryvok; Zo zbierky: K výšinám I./