Hľa, cesta znova začína sa, Pane,
tŕnistá, tvrdá – na poľutovanie.
Daj, nech zrak vidí, ťažkú obeť Tvoju
a nájde duša, čo jej ku pokoju. Amen
Lk 13,31 – 35:
“V tú hodinu pristúpili k Nemu niektorí farizeji a povedali Mu: Výjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť. (32) Povedal im: Choďte a povedzte tej líške, že ajhľa vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra, a tretieho dňa dokončím. (33) Beztak dnes, zajtra, pozajtre musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. (34) Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje dietky ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. (35) Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Keď sa pred niekoľkými rokmi konali na Slovensku ankety o tom, ktorá inštitúcia je medzi občanmi najdôveryhodnejšia, určitým prekvapením bola skutočnosť, že najväčšej dôvere sa tešila armáda. Percentuálne vysoko predstihla najmä súdy, ale aj políciu, parlament, politické strany, ale i cirkev. Občas prepukne nejaký škandál aj v armáde. V minulosti sa z armádnych skladov dokonca strácali zbrane, no napriek tomu mala a stále má armáda svoj vysoký kredit. Čím to je ? Možno čiastočne aj tým, že ide o organizáciu, ktorej fungovanie je zahalené rúškom vojenského a štátneho tajomstva. Armádu ľudia reálne zasahovať nevidia. Vojakov vidia najmä na slávnostiach v elegantných uniformách. Tiež pri predvádzaní zbraní, ktoré na prvý pohľad pripomínajú akési vysoko technické hračky pre dospelých, ale nie nástroje ničenia a zabíjania. Ak sa aj občas stane nejaká havária, nie je to vo vojne, a to vyvoláva ľútosť nad stratou životov mladých ľudí.
Nás zaujíma skôr skutočnosť, že dôvera “v cirkev” sa u respondentov pohybuje niekde okolo 50%, napriek tomu, že k rôznym cirkvám sa u nás hlási okolo 70-75% obyvateľstva. Oveľa zaujímavejšou by bola anketová otázka: Akú dôveru má u vás Ježiš Kristus? Dôverujete Mu v živote ? Je vašou nádejou? Spoliehate sa na Neho viac, ako na rôzne ľudské inštitúcie, napríklad aj na spomínanú armádu? To je oveľa dôležitejšia otázka a najmä odpoveď, najmä od tých, ktorí nosia meno “kresťan”, čiže Kristov nasledovník.
Od armády sa očakáva, že zaisťuje bezpečnosť štátu a občanov, ochranu hraníc, krajiny, prírodných zdrojov a životov civilistov. Aj od Pána Ježiša Krista očakávame ochranu, ale súčasne sme vyzývaní k tomu, aby sme aj my trpeli pre Krista, ako to zaznieva z obľúbenej piesne sestier Royových: ”….Hodno zaň trpieť, hodno bojovať a hodne cele opustiť svet”. Aj za pravú cirkev musíme neraz bojovať a zápasiť.
Myslím si však, že hlavný rozdiel je v tom, že aj dnešný človek, tak ako súčasníci Ježišovi citi, že Pán Ježiš si robí nárok na celý náš život. Štátne inštitúcie nevyžadujú “lásku a vernosť až za hrob”. Armáda velí vojakom vždy len na určitý obmedzený čas, a civilistov okrem daní nezaväzuje k ničomu. Ježiš chce nielen náš čas, ale celé naše srdce.
Dnešný text nám predstavuje ľudí, ktorí prichádzali k Ježišovi so zdanlivou dôverou a starostlivosťou o Jeho život. Boli to niektorí farizeji, ktorí Mu hovorili: ” Výjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť”. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to hovoria zo záujmu o Ježiša a majú starosti o Jeho život. Pán Ježiš však svojou odpoveďou ukazuje, že ich “prekukol” skrz – nazkrz. Výzva: “odíď odtiaľto…” nie je motivovaná obavami o Jeho život, ale skôr záujmom, aby sa Ježiš niekde utiahol plný strachu o svoj život a aby prestal učiť, kázať a konať divy, ktoré konal dovtedy mcou Otcovou. Preto hovorí: ” Choďte a povedze tej líške, že ajhľa vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra, a tretieho dňa dokončím”.
Prefíkane, ako líška, si počínal nielen Herodes, ale aj mnohí z duchovných vodcov Izraela, ktorí so žiarlivosťou pozerali na Jeho pôsobenie. Samotná činnosť Ježiš nikomu neškodila a neškodí. Bola konaná v prospech ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Taká služba je milá Bohu i ľuďom. Ale to, že Ježiš kázal evanjelium a svojimi skutkami dokazoval synovstvo Božie, to bolo nežiadúce a neprijateľné pre ľudí, ktorí mali, alebo sa opierali o moc politickú, alebo duchovnú. Svoju moc považovali za najdôležitešiu a nechceli sa skloniť pred “mocou Božou”, ktorú prinášal Ježiš. Aj skutky lásky a pomoci boli určitým druhom kázne evanjelia. Ježiš odhaľoval a odhaľuje zmýšľanie a charakter nielen Herodesov, ale aj tých, ktorí si myslia, že Jeho službu nepotrebujú.
Vieme, že mnohí ľudia z rôznych dôvodov hovoria Ježišovi aj dnes: ”Výjdi a odíď odtiaľto…!” Dve veci sú zrejmé. Prvá, že Ježiš sa nikde a nikomu nenatíska, nikde nevchádza nasilu…Na druhej strane však išiel a konal podľa vôle svojho nebeského Otca. Keď po svojom pokrstení v Jordáne odišiel na púšť, kde ho pokúšal diabol, odmietol všetky jeho návrhy, ktoré zdanlivo mohli urýchliť Jeho popularitu a posilniť dôveru v Neho. On však neurobil žiadne divy ani pre svoju záchranu, ale ani nechcel konať ako výnimočný divotvorca len preto, aby získal obdiv u ľudí. Odmietol aj zemskú slávu a moc, lebo neprišiel preto, aby bol zemským vládcom, alebo kráľom. Tak, ako odmietol pokušenie a vôľu satana, odmietal konať podľa vôle Herodesa, alebo zbožných farizejov.
Preto hovorí:” Beztak dnes, zajtra, pozajtre musím ďalej ísť, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.” Vôľou Božou bolo, aby svoj život “dal ako výkupné za mnohých”. Chce, aby bolo z Jeho obete jasné, že ide o obeť Baránka Božieho, tak ako to bolo predpovedané. Na tomto Božom rozhodnutí ľudia nemohli a nemôžu nič zmeniť.
Je dôležité, ako prijímame Ježišovu smrť my. Jeruzalem bol mestom, nad ktorým musel Ježiš zaplakať, lebo “nepoznal čas svojho navštívenia”. Nespoznal a neprijal Ježiša ako Spasiteľa. Pritom On prišiel aj pre Jeruzalem a jeho obyvateľov. Chcel ľud Izraela zhromaždiť – ako si sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla,- priviesť do spoločenstva s Otcom, ale ľud túto možnosť odmietol a zavrhol. Preto Ježiš hovorí: “Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý”.
Bratia a sestry!
Každý dom, každá domácnosť a každé ľudské srdce je určitým spôsobom pusté, osamelé a bez nádeje, ak odmietne ponuku spoločenstva Ježiša Krista. Tá ponuka platí aj dnes a Ježiš chce, aby o nej vedel každý človek. Ak ju však niekto odmietne, nemôže neskôr za to obviňovať Pána Boha, ale len seba. Ježišova cesta bola totiž nielen cestou ku krížu, k utrpeniu a k smrti, ale aj cestou k vykúpeniu z moci hriechu, diabla i smrti. Na jej konci bolo to, ča Boh Otec vykonal v tretí deň po Veľkom piatku. “Tretieho dňa dokončím” – predpovedal Pán Ježiš a upozornil nielen farizejov, ale aj nás na dielo Otca, ktorý “život a neporušiteľnosť vyviedol na svetlo”.
Bratia a sestry!
V úvode som pripomeul formálnu príslušnosť ľudí k cirkvi Ježiša Krista. Napriek tom, že sa veľa našich blížnych k cirkvi formálne hlási, cirkev a zvesť evanjelia nemá primeranú dôveryhodnosť. Povzbuďme sa preto spoločne v pravej dôvere v Toho, ktorý zomrel za nás a za naše hriechy, ale aj vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Kiež už dnes, ale aj potom, pri Jeho druhom príchode stojíme a budeme stáť medzi tými, ktorí radostne volajú: ”Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom”. Amen
Nedeľa Predpôstna Prietrž 2017 Ľubomír Batka st.