Dľa darov, čos nám udelil,
ó, Hospodine požehnaný,
nech vzrastáme zo dňa na deň,
v pravom, čistom milovaní.
A neleniví pri práci
cítime sladkosť pravých cností,
vždy zdielni a Tebe dobrorečiaci,
žijeme v Tvojej pravici. Amen /M.R/
R 12,1-5:
“Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu. (2) A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. (3) Lebo mocou milosti ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. (4) Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, (5) tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristu, jednotlive sme si však navzájom údmi.” Amen
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Po vianočných sviatkoch sme prežili aj prvé dni nového roku. Zajtra začne pre mnohých pracovný deň. Nechcem povedať, že začne “všedný” deň, pretože život je sám osebe nevšedný. Je divom a zázrakom. Napriek tomuto konštatovaniu treba pripustiť, že mnohé naše práce, povinnosti a úlohy sú rovnaké, ako boli predtým a takými aj zostávajú. Neraz nám niektoré z nich pripadajú všedné, šedivé, akoby “bez ducha”. Čo znamenajú takéto dni a úlohy pre nás, ako cirkev a spoločenstvo veriacich? Ako ich vnímame?
Cez sviatky sa javí služba kresťanskej cirkvi ako potrebná. Niektorí si ju vážia, iní ju aspoň tolerujú. Mám na mysli službu slova, čiže bohoslužby. Ale teraz? Mnohým pripadá služba cirkvi ako použitý vianočný stromček, ktorý smeruje do kontajnera, alebo na smetisko. Aké úlohy čakajú nás, ako spoločenstvo cirkvi a tajomné telo Kristovo? Ako kráčať ďalej práve v tých všedných dňoch? Na čo sa treba zamerať a sústrediť?
Sviatky, ktoré sme prežili nám poodhalili nesmiernu veľkosť Božej lásky. Ukázali nám milosť Božiu, ktorá sa prejavila v dare betlehemského Dieťaťa svetu. Odpoveď na predložené otázky nám ponúka aj dnešné prečítané slovo Božie, ako ho napísal apoštol Pavel: “Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu”. Celkom pokojne môžeme tento výrok vysloviť aj vo vianočnom tóne, alebo rúchu:” Prosím vás, bratia, pre narodeného Ježiša Krista – vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu”.
Čo teda hovorí a na čo myslí apoštol? Myslí na bohaté obdarovanie Božou milosťou a milosrdenstvom, na obeť Pána Krista pre nás a prosí, aby sme aj my konali podobne. Aby sme na daný a nám darovaný Dar odpovedali Bohu príjemnou obeťou nášho života v prejavoch živej a rozumnej služby Bohu.
Milí bratia a sestry!
Najskôr si teda máme uvedomiť veľkosť a hodnotu daru, ktorý sme na prvé Vianoce dostali. Boh Ho dal a vložil do rúk človeka. Dal Ho i do našich rúk. My s týmto darom môžeme urobiť to isté, čo s ktorýmkoľvek iným darom! Môžeme Ho prijať s vďakou a dobrorečením, alebo Ho nepríjmeme. Záleží na nás, či Ho chceme využiť pre svoj život, pre svoju prítomnosť i budúcnosť, alebo s ním nepočítame. Lebo sú samozrejme aj takí, ktorých Dar Vianoc nepotešil a odkladajú Ho, ako možno pekný, ale nepotrebný vianočný darček. Nesiahnu po ňom, aby ho vyskúšali. Podobne mnohí pokrstení neurobia nič, aby skúsili žiť s Ježišom. Preto sa nezaujímajú o Jeho príklad, alebo konanie.
Sú aj takí, ktorí Ho vzdajú úplne. Obrazne povedané, “vytesnia” Ho zo svojho života, zo svojho bytu a rodiny…Každý môže s Ježišom naložiť ako chce. Apoštol Pavel sa však nezaoberá s tými, ktorí Ježiša neprijali. Ktorí zostávajú ako kameň, ležiaci na dne rieky. Kameň leží vo vode celé roky, ale voda do neho neprenikne. V strede zostane suchý a tvrdý. Aj taký postoj má svoje dôsledky…
Ale veriacim apoštol Pavel hovorí: “Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle”. Zmena myslenia človeka predchádza zmenu jeho konania. Ide o prejav pokánia, čo nie je ľahké, ani samozrejmé, pretože človek po páde sa rodí ako hriešnik a hriešnikom aj ostáva. Vinu dedičného i skutočného hriechu nám však Boh odpúšťa v dare Krstu svätého.
Každý kresťan, ktorý prijal Krista vierou, cíti svoju zodpovednosť za dar spásonosnej viery. Ak sme veriaci, pýtame sa na vôľu Božiu, ktorá je vždy dobrá. Dôvod jej skúmania je spoznanie toho, čo je dobré, čo je milé a dokonalé pre všetkých.
Spravodlivosť veriaceho kresťana je dokonalejšia ako spravodlivosť kohokoľvek, kto si zakladá na sebe a na svojich záslužnych skutkoch. Túto pravdu prízvukoval aj Pán Ježiš, keď povedal: “Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia, ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov, nikdy nevojdete od kráľovstva nebeského”.(Mt 5,20) Lebo “skutkom Božím je veriť v Krista” (J 6,29) a spoliehať sa na Neho a Jeho dielo Vykupiteľa.
Je príznačné, ako apoštol Pavel varuje kresťanov pred farizejskou pýchou a duchovnou namyslenosťou, ktorá sa tak často prejavovala práve u nich. Títo síce formáne, navonok zachovávali zákon, ale v skutočnosti ho obchádzali. Preto apoštol zdôrazňuje: “Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery.”
Ani samotná viera v Ježiša nie je zásluhou človeka, ale darom a dielom Ducha Svätého. Viera je z počúvania Kristovho Slova. (R 10, 17) Viera nie je dôvodom našej chvály, ale chvály Toho, ktorý nám ju dal do sŕdc a duší. Keď nás teda apoštol oslovuje, aby sme tak ako kresťania v Ríme, aj my ostatní dávali do služby Bohu naše telá a naše životy, chce, aby sme tak robili predovšetkým v cirkvi, v spoločenstve veriacich. Tak, ako údy tela nevykonávaú tú istú činnosť, ale konajú ju v prospech celého tela, tak je to a to má byť aj v cirkvi. Ide o vzájomnú službu jedných voči druhým a zároveň ide o spoločnú službu. Každá časť tela slúži iným a tak aj sebe.
Bratia a sestry v Pánu!
Slovo, ktoré sa stalo telom, Ježiš Kristus prišiel pre nás a vykonal službu zmierenia a záchrany skôr, ako sme my prišli na svet. Máme však skrze Jeho Krst plnú účasť na Jeho diele. On prijal ľudské telo, nie ako niečo menejcenné, ale preto, slúžil nám, nášmu telu, duši i duchu. Kiež by sme teda ochotne a s vďačnosťou nasledovali Jeho šľapaje a našou rozumnou službou slúžili Jeho cirkvi tými darmi, ktorými nás obdaril a požehnal. Amen
1.nedeľa po Zjavení Prietrž 2017 Ľubomír Batka st.