Ježiš nezostal bezdomovec

                       Ježiš nezostal bezdomovec

Ef 1,2O – 23:

“Túto moc dokázal na Kristu, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých“. Amen.

Bohumilí kresťania!

“Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým nebeským požehnaním”!

Pozdravujem vás, milí bratia a sestry týmto chválospevom apoštola Pavla  z úvodu listu efezským kresťanom, v dnešný sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo. V tomto pozdrave je vyjadrený dôvod, ktorý nás vedie k tomu, aby sme nezabúdali na posolstvo tohto dňa povýšenia Pána Ježiša Krista. Štyridsať dní pred Veľkou Nocou sme si pripomínali Pánovo utrpenie a poníženie. Ďalších 40 dní sme sa sústreďovali na Jeho povýšenie a na Jeho rehabilitáciu v očiach ľudí. Vnímali sme Jeho život v novom, oslávenom tele. Toto poznanie sa však týkalo iba niečo vyše 500 svedkov Jeho vzkriesenia.

(1 K 15,6-7). Jeho život akoby zostával skrytý na tejto zemi, najmä pred očami  najmä Jeho nepriateľov a zdanlivých víťazov. Až vstúpením na nebesá bolo dovŕšené dielo spásy, ako ho Pán Boh predzvedel a pripravil od počiatku. Boh Otec prijatím Syna do slávy neba dáva nám a všetkým najavo, že toto dielo je úspešné a trvalo platné. Nejde pritom len o záchranu Syna z biedy tohto sveta,  ale ide súčasne aj o našu záchranu z moci zla, hriechu a smrti, ktorá je skrze Krista zavŕšená a realizovaná. Učeníci dostali od Ježiša prísľub, že sa o tom sami presvedčia veľmi skoro a potom budú môcť túto zvesť verejne predostrieť tomuto svetu.(Lk 24,49). Každému hriešnikovi, ktorý má dojem, že sám je poddaný naveky iba zlu a hriechu. Apoštolovia mohli ako prví hlásať: “ V Kristu Ježiši sme požehnaní všetkým duchovným požehnaním!“

 

Požehnané je dielo vykúpenia v Ježišovi 

lebo :  l. Otec Ho na pravicu svojej moci prijal

                2. všetko Mu pod nohy poddal

                3 . s Ním v cirkvi nový život začal

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Požehnaný je Boh Otec i Jeho dielo vykúpenia v Kristu Ježiši najprv preto, lebo Ho Otec prijal na pravicu svojej moci. Pán Ježiš nezostal bezdomovcom, hoci počas svojho zemského pôsobenia musel vyznať:“ Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Lk 9, 58) Nemal cti vo svojej otčine v Nazarete. Ani Jeruzalem “nepoznal čas svojho navštívenia”. ( Lk 19,44) Keď Ho neprijali v Samaritánskej dedine, niektorí učeníci chceli prosiť Boha Otca, aby zoslal na Samaritánov oheň z neba, aby ich zničil. Pán Ježiš vtedy povedal synom Zebedeovým a ostatným učeníkom: „Neviete, čieho ste ducha“? Situácia, ktorá sa začala Jeho príchodom na svet, keď “nemali pre Neho miesta v ubytovni “ (Lk2) sa často opakovala a opakuje. Miesto, ktoré Mu vyárendoval človek, bolo miesto na kríži, medzi zločincami a miesto v hrobe, keď Pilát milostivo dovolil, aby vôbec bol pochovaný, lebo ako odsúdený nepriateľ štátu nemal na to nárok.

Pán Ježiš sa ani po vzkriesení nedobíjal do kráľovského paláca, ale ani do sŕdc ľudí! Zjavoval sa tým, ktorí v Neho verili a  ktorí Ho milovali, i keď ich viera bola neraz menšia ako ono povestné horčičné zrnko a ich láska bola skôr  v slovách, ako v skutočnom prejave.

Je však Jeden, ktorý Ho prijímal vždy a ktorý Ho miluje, aj keď dopustil Jeho utrpenie a smrť. Je to Boh Otec. Otec Ho svojou mocou vzkriesil a pre Jeho poslušnosť Ho prijal späť do neba, do svojej večnej slávy. Pre Jeho lásku k hriešnikom, za ktorých sa obetoval, dal Mu miesto po svojej pravici. Preto Krista povýšil zo zeme do nebies, na pravicu svojej moci.

My vieme, aké hlboko je pravdivé naše príslovie: “Zíde z očí, zíde z mysle“. Ale ono neplatí o Ježišovi!  Aj keď Ho učeníci viac nevideli, ani nikto z tých, ktorým svedčili o Jeho vzkriesení, na Jeho dielo nezabúdajú mnohí. Možno o Ňom nevedia všetci. Ale stále je tu cirkev Ježiša Krista, a to nielen naša Evanjelická cirkev Slovensku. Cirkev, ktorá ako ľud Boží vyznáva: “Ježiš Kristus je Pán!” Aj my, s naším reformátorom Martinom Lutherom  vyznávajme: “Pán Ježiš, pravý Boh, Otcom od večnosti splodený a pravý človek z Márie Panny narodený je mojím Pánom!” (MK) Ježiš Otec povýšil na pravicu svojej moci.

2. Bratia a sestry v Pánovi!

Ten, ktorý je plnosťou požehnania, dobroty a lásky, urobil svojho Syna najväčším dobrodením pre svet i pre každého človeka. I keď zdanlivo sily zla, nenávisti a smrti triumfujú v tomto svete, predsa sú oni vždy iba dočasné a ich pád býva ohromujúci. O tom sme sa mohli presvedčiť v dejinách už mnohokrát. Aj to, o čom sa všeobecne tvrdilo, že je a “bude na večné časy a nikdy inak” – sa neraz rozplynulo ako dym.

Aj dnes sú tu všelijaké moci a mocnosti a ich prisluhovači. Je dosť takých, ktorí sa chvália nespravodlivo nadobudnutou mamonou, bohatstvom, neresťou, a všeličím iným. Ale Boh povedal, že skutočná moc a sláva patrí iba Kristovi. Inak povedané: On má a bude mať vždy posledné slovo! On má v ruke vejačku a vyčistí humno aj tohto sveta, aj cirkvi! Jemu je všetko zverené. Má i moc súdiť. Aby ospravedlnil kajúcich, ale aj zavrhol a zničil moc mocných, rozumnosť rozumných a pýchu pyšných. Je iba jedno meno, ktoré pretrvá veky a ktorému patrí skutočná sláva, úcta, moc i chvála. Tomuto menu i my dnes prinášame obeť chvál, obete vďaky a úcty, ale aj našu ponuku “slúžiť Mu v ustavičnej spravodlivosti, nevinnosti a svätosti”. (MK)

3. Bratia  a sestry v Pánovi!

Sme tu ako Jeho ľud, vykúpený Jeho svätou a nevinnou krvou. Nie že by sme boli nevinní – ale sme ospravedlnení! Nie že by sme boli bez hriechu, ale sme posvätení Jeho Duchom. Nie že by sme boli nesmrteľní, ale máme účasť na Jeho večnom živote a na Jeho vzkriesení. On sám urobil začiatok tohto nového života  v dare Krstu Svätého a naveky si nás poznačil týmto “vodoznakom” ( B.Plejel), ktorý urobil na naše duše i telá. Ako hovorí tento švédsky evanjelický duchovný:  Ak chceme vedieť, či bankovka, ktorú dostaneme do rúk je pravá, musíme si všimnúť tie nenápadné identifikačné znaky pravosti a jedným z nich je aj vodoznak. Poznáme ich na našich korunách a sú a budú aj na budúcich eurách.

Tak, ako my poznáme a vieme vo svetle rozlíšiť to, čo je pravá a nepravá hodnota, tým viac a skôr to vie a urobí aj Ježiš Kristus, Boží Syn vo svojom nebeskom svetle. On pozná tých, ktorí Jeho dielo prijali. Myslime aj my na nový začiatok ktorý vykonal s nami, ktorý bude skôr – či neskôr aj dovŕšený v budúcom živote. Tak, ako Jeho povýšil Otec, On povýši nás a všetkých v Neho veriach. O tom nemusíme pochybovať, ani Mu nemusíme radiť, ako to má urobiť.

Nový život a všetko to nové, čo On činí a čo svet a mnohých okolo nás niekedy prekvapuje, niekedy aj irituje a niektorých priamo privádza do zúrivosti, je znakom toho, že sme Kristovi. Sme Jeho dielom, ktoré On privedie k dokonali v nebesiach. Napokon sa ale každé koleno skloní pred Ním a On dokáže, že Mu patrí všetko. Napokon odstráni smrť, satana a peklo a tí, čo sú Jeho telom už dnes, budú s Ním v Jeho sláve. Kiež túto vieru v osláveného a povýšeného Pána povzbudí a posilní v nás aj v dnešný  sviatok sám Otec, Syn i Duch Svätý, požehnaný naveky vekov! Amen.

 

               Vstúpenie Krista Pána na nebo – Sobotište 2008  –  Ľ.Batka st. 

Vložiť komentár