Martin Rázus: Veľkonočná modlitba
Ó, Kriste, keď si zvládol smrť,
neodchoď od nás, s nami buď,
voď nás a v púti z lásky raď,
na naše ľudské biedy hľad!
Buď s tými, čo Ťa volajú
a v Tvoju pomoc úfajú!
Kde súži nemoc – vzhliadni, lieč,
a daj čuť verným Tvoju reč,
čo dvíha z lôžka – uľaví,
osladí život boľavý!
Buď s tými, čo šli do sveta,
kde nádej v Tebe opretá –
pomáhaj dietkam, rodičom,
nedaj trieť biedy na ničom!
A tých, čo v smútkoch hľadia k nám,
poteš – ó, Pane – poteš sám,
uisť ich v svojej dobrote
o novom, lepšom živote,
kde zhliadajú, až príde čas,
stratených svojich milých zas!
A keď sa budí nový kvet,
i strom sa počal pod ním skvieť,
i tráva bujnie zelená,
na poli úfnosť znovená –
ach, Spasiteľu, šťastia praj
a chlebu nášmu požehnaj!
Jak v Emaus tých raz z večera,
sa zrak náš k Tebe upiera:
Ó, ostaň s nami, s nami buď,
pamätaj na nas – na svoj ľud
a niekdy, až raz zmrkne sa,
otvor nám svoje nebesá! Amen.