V časopise ŽIVENA, ročník VII, január 1916 pravdivo o Ľudovítovi Štúrovi píše Vajanský [pri príležitosti stého výročia narodenia]:
„Veď sú diela a zjavy, ktorými ani najživšie slovo, ani najsonórnejší tón, ani najjasnejší blesk zovnútorný nedodá významu, ak sme ich len vnútorne pochopili, v duši uvážili, v srdci precítili. Sú duchovia, ktorí vládnu nami, naším vnútorným svetom, našimi mysľami, citmi, nádejami, tak že bez nich boli by sme živými mŕtvolami a netrebnou massou hmoty, korisťou červov. Sú duchovia, ktorí ako slnko prírodu, tak prenikajú našu duchovnú osnovu, osvetľujú, zahrievajú a oplodňujú.
Štúr patrí k vysokej ekklesii takých duchov. Iniciátor, tvorivý genij, zákonodateľ života národného, prorok, dejateľ. Kriesiteľ mŕtveho Lazára, lekár chorého, žehnateľ zabudnutého a zahodeného. Rozpomínajme sa na neho i v týchto hrozných časoch a biedach, jeho vysoký a svetlý obraz nech nám pomáha v úzkostiach a bôľoch, na krýdlach jeho jasného, ohnivého ducha, silnej mysli a prorockého nadšenia preleťme cez hmly a mrákavy k svetlej budúcnosti. Nech pamäť jeho obživí zomdlených, poteší skormútených a k životu a nádeji pozdvihne zúfale klesajúcich. Večná, všadeprítomná, slávna a živá nech je jeho pamäť!“
Dodajme, že Štúr je pre nás vzorom pravého patriotizmu. Mnohí si myslia, že vlastenectvo a duchovný život nejde do kopy, že rodoľubstvo je sokom duchovného života. To je však omyl. Apoštol Pavel síce hovorí, že v Kristovi nieto Žida ani Gréka, ale ten istý apoštol žiada radšej sám byť zavrhnutý od Krista, ak by tým mohol získať svojich bratov -rodákov. Najžiarivejším príkladom pravého vlastenectva nám zanechal náš Pán, ktorý plakal nad Jeruzalemom a ktorý sa venoval výlučne svojmu národu. Nezmazateľným znakom všetkých cenných ľudí je, že milujú svoj národ, a to je znakom Božích charakterov. Takí boli všetci veľkí mužovia Biblie, ale aj dejín ľudstva.
Štúr zostal vysokým, žiarivým majákom, ktorého svetlo preniklo históriu slovenského národa a zasvietilo i do našich dní. Klas, nie prázdny, ale plný množstvom bohatých zŕn, nemôže zapadnúť do zabudnutia. Také klasy sú nehynúce, ktoré sa stávajú pre cirkev, pre národ, pre rodinu veľkým bohatstvom a požehnaním. Šťastný národ, ktorý má vo svojom strede také bohaté klasy.
Vlastenectvo sa stáva boľavým problémom nášho pokolenia. Považujú ho za skazonosné. Mnohí si myslia, že je burinou v živote národov, že jeho vykorenením odstránia príčinu vojen a že sa ľudia stanú lepšími. Je pravda, že chorý nacionalizmus narobil v živote národov veľa zla a škody. Bolo to však len preto, že sa to dobré vo vlastenectve pokazilo a zdravé ochorelo. Sme presvedčení, že v zdravom rodoľubstve sa skrývajú najcennejšie a najušľachtilejšie hodnoty človeka.
Pokoj Vám!!