Redakcia Charlie Hebdo pri prvom výročí útokov na ich redakciu na titulnej strane uverejnila karikatúra kresťanského Boha, s kalašnikovom a krvou na šatách a rukách, s nápisom „Skutočný vrah je stále na úteku“. Tým (nie po prvý krát) provokujú a útočia na kresťanov a Trojicu Svätú, hoci útoky na ich redakciu aj následné útoky prišli zo strany islamistov. Tým potvrdzujú svoju provokatívnu povahu – to všetko v mene viery v ateizmus a laicizmus (oddelenia Štátu a Cirkvi) a takzvanej slobody prejavu.
Týmto ale idú ďaleko za hranice slobody prejavu. Nielen kresťania-evanjelici, ale aj mnohí iní – mierumilovní a tolerantní ľudia – sú presvedčení, že so slobodou, ide ruka v ruke aj zodpovednosť. V tomto prípade zodpovednosť znamená rešpekt k hodnotám iných, ktoré navyše s týmto útokom nič nemajú spoločné. V tom je aj rešpekt k inému človeku aj keď s jeho názormi nesúhlasíme. S tým rozdielom, že z kresťanov je ľahké sa vysmievať a ich takto hrubo urážať. Nebolo by to posledný krát a evanjelik to zaraďuje medzi daľší prejav bezdôvodnej nenávisti voči kresťanom a ich viere a prenasledovania z dôvodu náboženského presvedčenia.
Kresťania nemajú ani povolanie ani povolenie od svojho Pána – Boha, konať pomstu ale mu ju odovzdávajú do rúk, aby on sám spravodlivo súdil, ako to vyznávajú vo svojom Vierovyznanî „odtiaľ príde súdiť živých o mŕtvych“.
Jednoznačne si ale evanjelik musí uvedomiť to čo už tušil pred rokom – „Je ne suis pas Charlie“ – „Niesom Charlie“, kedže s týmto druhom hrubej arogancie, ne-tolerancie a sprostých útokov má kresťanská kultúra a civilizácia rovnako málo spoločného ako s radikálnym islamom.
Ako píše komentátor Frankurter Algemeine, po roku – času smútku – je čas aby sa človek posunul ďalej a aj poučil a z toho čo sa stalo. Týmto výsmechom preživší redaktori sa stavajú na rovnakú platformu s ideológiou radikálneho islamu – urážať a nenávidieť iný názor. Potvrdzujú svoju duchovnú pýchu a nedostatok pokory, najmä po tom čo sa im stalo pred rokom.
Apoštol Pavel Galatským píše: „Nemýľte sa: Boh sa nedá vysmievať. Čo človek zaseje, to bude aj žať.“
Nedalo by sa toto všetko ale interpretovať aj tak, že keď ľudia svojim výsmechom Boha nielen provokujú, a vedome porušujú jeho prikázania („Nebudeš brať meno Božie nadarmo!“), ich Boh môže vydať na pospas ich hriechu a poblúdeniu?