Predkázňová modlitba:
“Svätý, všemohúci a vševládny Bože, milý Otče náš nebeský! Oslavujeme Ťa radostne za milosť dnešného nového rána. Oslavujeme Ťa aj za milosť tohoto nového cirkevného roku, do ktorého brán si nás priviedol. Oslavujeme Ťa za Tvoj svätý advent. Za Tvoj príchod k nám v Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Oslavujeme Ťa aj za svieži závan slobody, práva a spravodlivosti pre všetkých, za nové brieždenie po dlhej tme a noci. Ty si nám bol až dosiaľ útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Áno, bol si naším Hradom prepevným. Popraj nám aj dnes radosť z Tvojho slova a zo sviatosti Večere Pánovej, radosť zo stretnutia s naším adventným Kráľom, Ty Hospodine, naša spravodlivosť ”! Amen.
Jeremiáš 23, 5-6: “ Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako krráľ a bud emúdre konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. (6) Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael prebývať bude v bezpečí. A toto bue jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin, naša spravodlivosť.” Amen.
Bohu milí a v radostnej nádeji žijúci kresťania!
Stretáme sa tu spolu po dvoch týždňoch, ale mám pocit, a možno to aj vám tak pripadá, akoby uplyno medzi tým najmenej dvadsať rokov, alebo celé storočie. Tak sa medzi tým zmenila doba, tak sa zmenila spoločenská a duchovná atmosféra v našej vlasti. Dúfam, že sa zhodneme v tom, že sa zmenila k lepšiemu. Lebo sú aj takí ľudia, ktorí si myslia, alebo aj hovoria, že je to zmena k horšiemu, že sa to nemalo stať a pripustiť. Ale ja by som vám chcel všetkým blahoželať k tomu, čo práve prežívame. V tomto súčasnom očistnom, ľudskom a demokratickom procese vidíme odpoveď aj na naše modlitby a túžby. Tak sme ich zvlášť v poslednom čase, v súvise s pamiatkou reformácie vyspievali v nábožnej piesni: “Evanjelium věčného / Úpřimní milovníci/…(Tran.č.396) , kde v poslednom verši je takáto prosba:” DEJ SVÉ CIRKVI SVOBODU, K SLOUŽENÍ TOBĚ V SPROSTNOSTI” . Blahoželanie patrí zvlášť aj naším študentom a mládeži, a všetkým, ktorí si zachovali mladého ducha, ducha horlivosti, nezlomnosti vo viere a statočnosti.
Cirkev Pánova nestojí zdanlivo v popredí tohoto hnutia, ani za tými zmenami, ktoré vítame a z ktorých sa tešíme. Ale aj v tom pološere nemúdrosti, bezprávia a mnohých nespravodlivostí práve cirkev, ktorá žila a žije zo slova Božieho, ktorá mala a má pravé svetlo života, vedela nazývať veci pravými menami. To pripomínam aj napriek tomu, že sám najlepšie viem, ako hlboko sa kríza spoločnosti a deformácie dotkli aj jej vlastných štruktúr. Kto nebol ľahostajný, ten si však napriek všetkému vnútornú slobodu, vieru a morálku nedal vziať, ani zničiť, lebo Pán bol aj v skúškach s nami. Advent nám teda priniesol nielen nový cirkevný rok, ale aj nové nádeje a povznášajúce skúsenosti. Žiaden strom do neba nerastie – to sme vedeli vždy. Ale nevedeli sme, že takéto dni sú už bezprostredne pred nami.
Bratia a sestry v Pánovi!
Takto prekvapujúco prišli kedysi dni, ktoré Nová Zmluva volá plnosť času. My sme dnes počuli proroctvo Jeremiášovo, ktorým už Starozmluvná cirkev bola pripravovaná na príchod Mesiáša, príchod “Dávidovho spravodlivého výhonku”. Ono bolo povzbudením pre mnohé generácie, ktoré očakávali príchod Kristov. Ale ten príchod a krátky svit Ježišovho prebývania na zemi mnohí nestačili ani zaregistrovať a správne naň reagovať. Bol veľmi prekvapujúci. Nikto nemohol vlastným rozumom predpokladať, že sa práve v ich dobe objaví ten zelený výhonk zo suchého pňa Dávidovského rodu. A práve to sa stalo! To sa uplatnilo a naplnilo.
To malé a nepatrné Dieťa z Betlehema vo svojej zdanlivej bezmocnosti prinieslo lásku, pokoj, odpustenie a všek tie hodnoty, o ktorých hovorí náš prorocký text, určený našou cirkvou na dnešnú nedeľu. Tie hodnoty sú: múdrosť, právo a spravodlivosť. “Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ a bud emúdre konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine”. Tieto zasľúbenia Božie, vyslovené skrze proroka Jeremiáša sa uskutočňovali v živote Ježiša, v Jeho slovách i skutkoch. Raz naplno zavládnu všade, keď sa uskutoční to, o čo prosíme v Otčenáši: ”Príď kráľovstvo Tvoje!”…
Bratia a sestry!
Včera mi na generálnom konvente v Žiline, mladý inžinier a poddozorca cirkevného zboru hovoril: ”Predsa má len Ježiš Kristus múdrosť a pravdu! Nie hrubé násilie, nie moc zbraní, ale moc ducha zvíťazila. Ona prevládze každú tyraniu a zlobu, každú silu tmy”. Iste nie náhodou si aj občianske hnutie na Slovensku dalo názov: ”Verejnosť proti násiliu”!
Nielen v dávnej minulosti a v minulých stročiach, keď zápasili a bojovali naši predkovia proti všelijakým mocnostiam sveta a tmy, napokon zvíťazila sila lásky a pravdy Kristovej! Aj dnes dal Pán požehnanie tam, kde bola viera, nádej a láska u mladých i starých.
Preto v toto meno: Hospodin naša spravodlivosť dúfajme aj v budúcnosti. Opäť nevieme, čo všetko nám prinesie zápas dobra a zla. Tento zápas sa zďaleka neskončil a nekončí. Čakajú nás ďalšie mnohé a rôzne zápasy. Zakiaľ však tento svet svoje programy prehodnucuje a tvorí vždy nové, my ako kresťania máme program ten istý. Iba tam, kd e sme ho sami deformovali, alebo opustili, máme ho reformovať a napraviť podľa slova nášho Pána. Áno, človek zlyháva. Preto potrebujeme vždy nové pokánie a novú milosť.
Iba cesta s Pánom Ježišom Kristom znamená aj konečné a trvalé víťazstvo svetla, dobra, krásy, múdrosti, práva a spravodlivosti. Vždy platí: “Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael prebývať bude v bezpečí.”
Vždy treba vzývať meno Toho, ktorého meno je: “Hospodin naša spravodivosť. “
Bratia a sestry!
Pán Boh nám doprial dožiť sa krásneho a povznášajúceho adventu. Verme, že nám dá ešte viac radosti na Vianoce. Pod zelený stromček, ktorý pripomína Dávidov spravodlivý výhonk, nášho nebeského Kráľa a Pána. Na to sa treba už dnes vážne pripraviť. Nech adventný Kráľ panuje v našich srdciach, v našich rodinách, v našom cirkevnom zbore. Jeho vlády a panstva sa nebojme. Proti nemu netreba demonštrovať. Tí, čo tak robili sústredene vyše štyrisdsať rokov, sa majú možnosť opäť presvedčiť o pravdivosti slov Žalmu 2. Keď sa “kniežatá radia proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému, Pán sa im vysmieva a hovorí: Spretrhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá”.
Jeho treba vždy vítať. Tam, kde v čase neslobody panoval Ježiš Kristus v srdci, tam ľudia mali – aj napriek tlakom zvonka – vnútornú slobodu a radosť od Toho, ktorého meno je: Hospodin naša spravodlivosť. Preto Jemu, jedinému múdremu Bohu, nech je vzdaná od nás česť a sláva teraz, až na veky vekov! Amen
I.adventná nedeľa – rok 1989 – Rovensko a Sobotište, – Ľ.Batka st.