( 4. advetná nedeľa )
V posvätnosť chvíle
nech duch náš zaplesá,
veď Pán už blízko:
ó, radujme sa!
Dnes v miernosti ľud
hold vďaky zloží…
Ach, zostúp i v nás
pokoju Boží! Amen (M.R.)
Izaiáš 52, 7 -10:
“ Aké vzácne sú na vrchoch nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj, zvestujú blaho, hlásajú záchranu. Hovoria Sionu: Tvoj Boh je kráľom. (8) Všetci tvoji strážcovi dvíhajú hlas, spoločne jasajú, lebo na vlastné oči uvidia Hospodinov návrat na Sion. (9) Vypuknite v spoločný jasot, zrúcaniny Jeruzalema, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. (10) Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia záchranu nášho Boha”. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V dobe po prvej svetovej vojne mnohé rodiny čakali na návrat svojich členov, ktorých udalosti zaviali do všetkých kútov sveta. Bolo to čakanie, ktoré si vyžadovalo veľa trpezlivosti. Ale jedného dňa predsa len prišiel list, alebo telegram s oznamom, že otec, syn či brat príde domov. To bol podnet k veľkým prípravám a k radosti. Účasť na tejto radosti mal iste aj ten, kto takúto takúto dobrú správu, list, či telegram priniesol. Ak v dobe vojny bol poštársky zvonček neraz neblahým znamením, po pretrpenom vojnovom požiari to bol hlas a posol nádeje.
Aj my sme teraz vypočuli jeden potešujúci oznam. Jeho autorom je Pán Boh. My sme adresáti, ale máme sa stať aj nositelia blahozvesti pre iných. Nohy blahozvestov boli a sú vždy vzácne. Sú vždy vzácnejšie ako nohy tých, čo prinášajú zlú zvesť, alebo zvesť falošnú.
Štvrtá adventná nedeľa a jej posolstvo: ”Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem: radujte sa!” ( F 4,4 ) je posolstvom, na ktoré čaká každá kresťanská duša. Dôvod je jednoznačný: ”Pán blízko!” Kto očakáva Pána ako poklad srdca a základ spasenia (ES 453 ) verne a trpezlivo, ten je už v dnešnú štvrtú adventnú nedeľu príjemne naladený. Sviatky príchodu Syna Božieho na svet sú predo dvermi a s nimi aj chvíle nekonečne vzácne a jedinečné. Ak nás teší už každá pohľadnica, alebo list s ľudským želaním radostných a požehnaných sviatkov, tým viac nás teší a blaží udalosť, ktorá sa stala darom a dôvodom pokoja a začiatkom skutočného blaha a záchrany.
Udalosť, na ktorú myslíme je prameňom tej “veľkej radosti”, ktorá je zahrnutá do telegramu z neba: ”Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí Neho ” ( J 3,16 ) Túto udalosť nám pripomínajú aj slová známej adventnej piesne: ” Čo otcovia čakali a proroci žiadali, o čom Písmo svedčilo, to sa slávne splnilo.” (ES 10, 2)
Bratia a sestry!
Pre Boží ľud SZ bolo evanjelium už to, keď mohol počuť, že po babylonskom zajatí preň svitol deň vyslobodenia a nádej na obnovu múrov Jeruzalema a chrámu. Výrazom tejto radosti je napr. 126. žalm:
“Keď zmenil Hospodin údel Siona,
boli sme ako vo sne.
Vtedy sme mali ústa plné smiechu
a jazyk plesania.
Vtedy hovorili medzi pohanmi:
Veľké veci urobil s nami Hospodin !”…
Áno, blahozvestovia hovorili ľudu Siona: ”Tvoj Boh je kráľom!” ( v. 7 b )
To bolo veľké a dôležité slovo. A také zostalo až dodnes. Je povzbudením aj pre nás dnes, keď si opäť mnohí myslia, že Hospodinova moc je umenšená. Že na tejto zemi vládne iba sila zbraní a mocnosti, ktoré o všetkom rozhodujú, vrátane pokoja, blaha a záchrany. Ale nie Asýria, ani Babylon, ktorý ju povalil, ale ani Perzia, ktorá zase povalila Babylon boli najväčšie mocnosti. Ani ich králi. Je tu totiž vždy aj iná moc. Toto blahozvestovia museli a musia hlásať ľudu Božiemu v každom čase. Preto aj dnes platí: “Tvoj Boh je kráľom” ! Kráľom je aj Ten, ktorého On poslal v plnosti času a ktorému dal všetku moc na nebi i na zemi.
Bratia a sestry!
Tento pohľad do dávnych dejín Izraela pred asi 2 600 rokmi má podporiť náš zmysel pre realitu Božieho konania a pôsobenia v dejinách. Falošní proroci a tí, čo sa chceli iba lacno zavďačiť ľudu, tí ktorí neboli skutoční strážcovia svojho ľudu, tí ubezpečovali ľud, že niečo podobné ako zajatie sa nikdy a za nijakých okolností nemôže stať. Že Boh ako kráľ svojho ľudu nedovolí jeho poníženie a takú tragédiu. Ale Božia vôľa je väčšia ako myseľ a zámery človeka. Ak je ľud neverný a vzpurný voči Bohu, Boh sa ho vzdáva a vedie ho k súdu a tak cez očistný kúpeľ k znovuzrodeniu. Keďže je Boh Kráľom a Pánom, tak On prichádza aj vtedy, keď z Jeho ľudu zostávajú iba zvyšky, keď je Jeruzalem, či cirkev v troskách. Boh ale pôsobí aj nový začiatok. On sa aj napriek našej nehodnosti obracia so svojou záchranou k strateným a chce nás viesť do svojho kráľovstva a spoločenstva.
To mal pochopiť ľud SZ vtedy, keď dostal šancu k návratu na Sion a k stavbe chrámu, ale aj potom neskôr. Naplnili sa slová proroka Izaiáša:
”Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov”. Prišiel čas, keď nielen ľud Izraela, a všetky končiny zeme uvideli Božiu záchranu.
Tá budúca a konečná záchrana sa netýka len samotného Izraela, ale prichádza ku všetkému ľudu. To potvrdilo aj slovo anjela v Betleheme: ”Zvestujem vám radosť, ktorá bude všetkému ľudu”. (L k 2, 10)
Na tieto udalosti už dnes myslíme a k nim obraciame svoju pozornosť. Lebo betlehemskou udalosťou sa naplnili aj tieto prorocké slová. Preto aj nám patrí telegram radosti: ”Vypuknite v spoločný jasot, zrúcaniny Jeruzalema”! Vianoce nám to opäť naplno pripomenú, že “Hospodin odhalil svoje sväté rameno…” a v darovanom Synovi ukázal svoju svätosť, moc i nekonečnú lásku.
Ak tento telegram nájde v našich srdciach adresáta, urobme už dnes prípravy na príchod času radosti a plesania. Už teraz je náš život sýtený pokojom, blahom a záchranou Ježiša Krista. Už teraz, na vrchole adventnej doby prichdza veľká radosť všetkému ľudu. Cez sviatky vianočné naplno zaznie posolstvo blahozvestov a bude nás sprevádzať po celý rok. Tak môže byť z Božej vôle celý náš život preniknutý radosťou. Tento život časný i život večný! Amen
Sobotište a Rovensko – rok 1986 – Ľ.Batka st.
P.S. “Ako sme kázali ?” – To by mohol byť názov novej sekcie na www.evanjelik. Zaujíma ma to ako kazateľa, ktorý sa “do smrti učí”. V tejto sekcii by som chcel zverejniť kázne moje, ale aj kázne iných kazateľov. Aby sme dnes, ako Rázus hovorí, boli lepšie pripravený ako včera. Naviac, platí: Scripta manet a vydať napr. postilu, alebo zbierku kázní, nie je jednoduché. Napokon je to aj určitý znak pokory- veď zverejnená kázeň je ako nástenka – každý si ju môže, alebo nemusí prečítať a môže smelo kritizovať.
Zaujímavé pre mňa sú osobitne kázne z obdobia spred roka 1989. Pozrime sa, ako sme kázali v minulosti a čo zo zvestovaného slova platí aj dnes.