Aj tam si Ty
1 Pt 3, 18- 21:
“…Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Telesne bol usmrtený, ale obživený Duchom, (19) v ktorom aj zostúpil a kázal väzneným duchom, (20) neposlušným kedysi, keď zhovievavosť Božia vyčkávala za dňov Noacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem duší”. Amen
Bratia a sestry v Pánu!
“Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých”, to je posolstvo ktoré doznieva v cirkvi po Veľkom piatku aj v dnešný deň, ktorý nazývame Biela sobota. Biela sobota patrila a patrí ešte k pôstnemu obdobiu, hoci v dejinách cirkvi tak nebolo vždy. Pripomína nám moc a putá hriechu, pre ktorý Boh súdi svet a človeka a podmaňuje ho moci smrti.
Pán Ježiš teda tiež zomrel. Zomrel za hriechy a pre hriechy. Avšak nezomrel za svoje hriechy! Umrel za hriechy iných, “spravodlivý za nespravodlivých”. Zomrel za “hriech sveta” a my chceme aj dnes nanovo vyznať, že i za nás a za naše hriechy.
Obrazom moci smrti je aj mŕtve telo, ktoré je zbavené moci a slávy. Takým sa javí aj Ježišovo telo, pochované Jozefom a Nikodémom v spoločnosti niekoľkých statočných žien. Pochované telo Ježišovo bolo síce uložené v novom hrobe, zabalené v plachtách spolu s vonnými vecami, ale ani tieto okolnosti mu nedávajú nijakú slávu a dôstojnosť.
To, čo pochovávajúci ďalej očakávali, boli len ďalšie pohrebné pocty, smútok a bolesť. Strach z Pilátovej moci a zloby židovských predstaviteľov síce prekonali, ale strach zo smrti trval. Počuli síce predpovede a sľuby Kristove, ale viera vo vzkriesenie sa v ich srdciach ešte nezrodila. Zdalo sa, že moc smrti a zlých síl opäť triumfovala a trvá.
Nepochybne, Ježišovi učeníci a priatelia sa modlili o pomoc a ochranu u Boha, ale zdalo sa, že Boh nepočuje. Situácia pripomína situáciu pri smrti Lazara z Betánie. K Ježišovi vtedy prišla prosba o záchranu života zo strany jeho sestier, ale On sa so záchrannou akciou neponáhľal. Zdanlivo si “dával načas”. V skutočnosti ten čas využil na poučenie svojich učeníkov. Lazarova smrť, ktorá mala za cieľ vyjaviť a ukázať Božiu moc, napriek tomu, že jeho telo už tri dni zostávalo v hrobe a páchlo.
V Jeruzaleme bol pootm usmrtený Boží Syn. Zdalo by sa, že Boh Otec mlčí a nekoná. Pravda, ľudské oči vidia iba mŕtve telo a kameň na hrobe. Vidia smrť, ako bodku za životom. A predsa aj tam a vtedy Boh konal. Boh koná vždy. “Nespí a nedrieme…” (Ž 121, 4).
Apoštolské svedectvo hovorí, že Kristus zomrel preto, aby nás priviedol k Bohu. Boh je Pánom a Darcom života. Boh je živý a konajúci v každej situácii a v každom okamihu. Keď človek nepozná Božiu moc a nerozmie Božím cestám, pýta sa: “Ako sa to stane”? ( Lk 1, 34 a) Tak sa aj panna Mária už raz pýtala.
Ako sa to môže stať? Tá otázka nad hrobom a mŕtvym zostáva vyslovená, i nevyslovená vždy. Určite to nie je možné vďaka mastiam, plachtám, slzám, alebo vďačným spomienkam pozostalých.
Ap.Peter nám dnes pripomína dôležité posolstvo viery. “Telesne bol usmrtený, ale obživený Duchom”. Ježiš bol a zostal aj Božím Synom. Svätý Boží nemôže byť navždy mŕtvy, lebo Boh je verný
Duchom Božím obživený Ježiš je činný, aktvíny a konajúci. A konal to, čo vždy. To, čo Mu bolo vlastné. Preukazuje lásku, milosť a prináša ponuku života. V Bielu sobotu ešte nespievame slávnostné: Haleluja – i keď Kristus už v duchu “zostúpil a kázal väzneným duchom, neposlušným kedysi, keď zhovievavosť Božia vyčkávala za dňov Noacha”. Už SZ žalmista vyznal: “Keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty”. ( Ž 139, 8)
Za dňov Noacha k žiadnemu pokániu na kázanie Noachovo neodošlo. Ľudia sa moci Božej a Božím zákonom vysmievali. Preto Boh konal prísne a súdil tento starý svet. Tak koná aj dnes.
Tak radi by sa ľudia vyhli utrpeniu a smrti! Ale spútaní okovami hriechu a smrti to sami nedokážu. Pán Boh však nie je tyran, ani sadista. Neteší sa zo smrti hriešnikov. Preto konal a koná tak, že
“pokorným dáva milosť”. Aj ten starý svet dostal “milosť nad milosť”. Dostal možnosť mať účasť na Kristovej vykupiteľskej smrti i na Jeho slávnom vzkresení!
Evanjelisti svedčia, že po tom, ako Ježiš vyslovil slová: “Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha”, niektoré hroby sa otvárali a “ mnohé telé zosnulých svätých vstali. Evanjelium, ktoré je “ mocou Božou na spasenie každému veriacemu (R 1, 16) , zaznelo teda aj v ríši mŕtvych. A tam, kde bolo evanjelium o Božej milosti a v Kristových zásluhách prijaté, prišlo aj k nečakanému a slávnemu Božiemu konaniu.
“Lebo Bohu nič nie je nemožné”. (Lk 1, 37)
Bratia a sestry!
Kázeň evanjelia iste zaznela aj v ríši mŕtvych. Vieme, že Kristus raz umrel za nespravodlivých. To však nebolo posledné slovo živého Boha. Kristus aj vstal z mŕtvych, “pre naše ospravedlnenie”. Vstal z mŕtvych v oslávenom, nebeskom tele a tí, ktorí v Jeho zmŕtvchvstanie uverili, sú vyslobodení a prešli “zo smrti do života”. On je Vševládny Pán a žiadna moc, mocnosť, alebo miesto vo svete nie je vyňaté spod Jeho vlády a moci.
Nám živým, ktorí sa plavíme v lodičke cirkvi na vlnách tohoto sveta sa kázeň o Božej moci a milosti opakuje a pripomína vždy nanovo, v dňoch radostných i tých smutých. Pán Ježiš chce pod svoje víťaznú zástavu zhromaždiť i nás, a cez nás aj ostatných ľudí. Nechce, aby sme zostali v duchovnej a potom aj vo večnej smrti. Kristovo dielo je všeobecne platné pre zosnulých pred Jeho vykupiteľskou smrťou, je platné pre nás, i pre tých, ktorí prídu po nás. Kristus je Víťaz a pravý Spasiteľ. Ďakujme Mu, dôverujme Mu a oslavujme Jeho sväté meno. Amen
Biela sobota – Sobotište 2014 – Ľ.Batka st.