Keď pôjdeš cez vodu
Iz 43,1-7:
“Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó Jákob, Tvoj Tvorca, ó Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom: môj si ty! (2) Keď pôješ cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, (3) lebo ja Hospodin som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné som dal za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, (4) pretože so bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život.
Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem od východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od od západu. (6) Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, (7) každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformovl a učinil”. Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Leto je obdobím prázdnin a dovoleniek a neodmysliteľného cestovania. Raz ide o cesty vnúčat k starým rodičom, inokedy o spoločné výlety celých rodín. Konajú sa aj cesty do cudzích, neraz exotických krajín. Kto ide na cesty, urobí dobre, ak si zadováži cestovné poistenie, aby sa v prípade núdze, alebo nejakých komplikácií dokázal s problémami ľahšie vyrovnať.
Na prvé počutie sa môže zdať, že slovo Božie z dnešného textu je informáciou, ako možno získať bezproblémovú ochranu na cesty, na ktoré sa človek vyberie. “ Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja Hospodin som tvoj Boh”.
Je pravdivé toto Božie zasľúbenie? Je pravdou, že Pán Boh je stále s nami a bdie nad nami? Nepochybne áno.
Pán Boh vo svojej láske dáva chlieb každodenený všetkým ľuďom, a to aj bez ich modlenia a dokonca aj viditeľne zlým ľuďom. Ale prerozdeľovanie chleba a iných telesných darov ide vždy cez ruky a šafárstvo človeka a tu vzniká neraz problém. Lebo sú tu aj ruky človeka. – Spomínam si, ako som túžobne čakal na návrat syna z cudziny na vianočné sviatky. V kufri niesol aj vianočný darček, ktorý mi kúpil pre manželku. Ale kufre na viedenské letisko nedocestovali s ním. Na Štedrý večer doslal sms-ku: “Kufre večer privezie kurier”. Skutočne, o 1O.hodine večer, kurier s kuframi prišiel. Ocenil som, že koná slubu aj na Štedrý večer a dal som mu sprepitné a darček pre jeho dievča, ktoré bolo s ním. Keď sme po ich odchode kufor otvorili, vianočný darček v ňom nebol. Niekto sa obdaroval sám a manželka mala netradičné vianočné prekvapenie…
Nebeský Otec aj svoj dar pokoja rozprestiera nad celým týmto svetom a nad naším životom. Avšak podobne, ako si človek rád privlastňuje všetky zásluhy pri dorábaní každodenného chleba a na Pána Boha zabúda, tak je to aj pri Jeho ochrane a pomoci na ceste života. Mnoho ľudí Pána Boha pozná len vtedy, ak sa dostali do nešťastia. Buď sami, svojou nerozumnosťou, alebo pričinením iného človeka.
Nedávno sa napr. stala otrasná vec, keď skupinu horolezcov na himalájsky Nanga Parbat surovo zmasakrovali fanatickí islamisti. Medzi nimi aj dvoch Slovákov. Nie cesta pomedzi skaly, previsy a lavíny, ale – človek s nenávisťou v srdci je najväčšou hrozbou na našej životnej ceste.
Ľudia urobia denne tisíce krokov, prejdú stovky kilometrov a ani si len nespomenú na Božiu ochranu a milosť, aby čo len slovíčkom, či jednou myšlienkou Bohu poďakovali za svoj život a Božiu pomoc pri svojich cestách. Hoci, ako Písmo pripomína: “Len krok je medzi životom a smrťou”. Ak sa ale stane menšie, či väčšie nešťastie, množstvo ľudí začne okamžite obviňovať zo všetkého zla Pána Boha! Mnohí Ho súdia: Kde bol Boh ? Ako to, že to, či ono dopustil? Za množstvo krokov mnohí ani neprosia, ani neďakujú! Dokážu iba obviňovať Pána Boha z nelásky a ľahostajnosti, alebo priamo spochybňujú Jeho existenciu.
Pán Boh nás všetkch chce uistiť o svojej láske a záujme o nás. Jeho láska nie je ponúknutá iba ľudu Izraela, ale je ponúknutá všetkým národom a národnostiam. On je Stvoriteľ všektých ľudí. Dar života každý príjíma z Božej milosti, moci a lásky.
Izraelský ľud si uvedomoval, že existencia celého národného spoločenstva a jeho zachovanie uprostred väčších, mocnejších a neraz nepriateľsky zmýšľajúcich okolitých národov a štátov je prejavom Božej dobroty. A predsa aj v Izraeli mnohí na to rýchlo a často zabúdali. Za dar života a jeho požehnanie ani neďakovali, ani neprosili, ani neoslavovali svojho Tvorcu a Pána.
Pán Boh už prvým ľuďom ukázal, že pád do hriechu neostáva bez trestu. Hriech má svoje následky a dôsledky. Napriek hriechu a napriek stavu, ktorý skrze hriech človek navodzuje sebe i iným, Pán Boh sa zmilúva a zľutováva. Ale aj mierne tresce a prísne vychováva. Cudzie národy sa často stali “metlami Božiemu hnevu”, ktorými bol vyvolený národ vychovávaný i prísne trestaný. Ale stalo sa aj to, že aj moc cudzieho panovníka a štátu použil Pán Boh ako svojho služobníka, skrze ktorého konal to, čo smerovalo k spáse národa, ľudu i jednotlivcov.
Ten, ktorý bol a je Stvoriteľ, koná vždy aj ako Vykupiteľ z moci zla a hriechu. “Takto vraví Hospododin, tvoj Stvoriteľ, ó Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty !”
Vykúpenie ľudu Izraelského sa udialo a v Izraeli pripomínalo najmä ako vykúpenie z moci Egypta, alebo Babylonu. Vždy išlo o mocnosti a moci, ktoré prevyšovali ľudské sily a možnosti Izraela. Dôvod záchrany a vykúpenia je celkom zrejmý: ” Lebo si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa”.
Právom sa máme pýtať: Je len ľud Izraela drahý Božej zrenici? Je iba ľud SZ vzácny Božím očiam? Je iba Jeho exstencia dôkazom Božej priazne a milosti? Vieme, že Božia láska je ponúknutá všetkým ľuďom a národom. Všetkým národom dáva Boh zvestovať evanjelium o spáse v Synovi, Ježišovi Kristovi a tak o dokonalej ceste k slobode, k životu a záchrane večnej.
Každý pokrstený kresťan si má byť vedomý, že o ňom platí Božie slovo: “Neboj sa! Môj si ty”! Avšak tak, ako Božie vyvolenie Izraela neznamenalo nadradenosť nad iných, ale povolanie k svedectvu a k službe, to isté platí aj pre nás, ľud NZ. Pre všetkých pokrstených, Božou milosťou skrze Krista zachránených. Pre vykúpených Kristovou krvou, Jeho umučením a smrťou platí povolanie k svedectvu o tejto milosti. “Veľmi draho sme boli kúpení!” O tom máme svedčiť stále.
Boli sme vykúpení, “aby sme boli Jeho vlastní”! Aby sme cítili povolanie k svedectvu, ale aj k dobrorečeniu a k obetiam chvál.
Ak chýbajú naše vďaky a chvály v živote osobnom, alebo cirkevnom, je to tiež svedectvo o niečom, ale nie o viere a láske!
Pán Boh prv konal a koná pre nás ako my pre Neho. Či už ako Stvoriteľ, alebo ako náš Vykupiteľ. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna za nás. (J 3,16)
Vďaky, chvály, dobroročenie, ale aj prosby dôvery o dar večného života neznejú často. Zďaleka ich nie je toľko, ako by sme čakali od národa, ktorému pre vieru a poznanie Boha otvorili oči najmä naši slovanskí vierozvestovania Konštantín a Metod. Vyše tisíc sto päťdesiat rokov sa učia generácie predkov poznať evanjelium a počúvať výzvu Ježiša Krista k nasledovaniu a k svedeckej službe. Našou úlohou ako kresťanov je starať sa nielen o osobný duchovný život, o vlastnú spásu a o to, aby sme naše najbližšie potomstvo privádzali k Hospodinu. Máme cítiť zodpovednosť aj za iných.
Kresťanská vieru, ktorú vyznávame, dokazujme všade. Aj pri zdanlivo oddychových cestách po svete. Mnohí kresťania na slušné správanie a dobré mravy vo svete zabúdajú. Aj keď sme na dovolenke, či na cestách, sme Božími deťmi a služobníkmi Pána Ježiša. On chce nájsť aj skrze nás svoje ďalšie deti, dnes ešte stratené pre Jeho kráľovstvo. Povzbudenie k misii nám sprostredkovali aj pominulé sviatky Petra a Pavla i Konštantína a Metoda, ale aj dnešné slovo. Povzbudzuje nás takto: ”Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem do východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od západu. Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry – koho som stvoril na svoju slávu, koko som sformoval a učinil”.
(v.5-7).
Ak aj máme dovolenky v práci, v zamestnaí, v školách, kresťan na dovolenke nie je a nemá byť! Ako veriaci v Božiu milosť sme v Pánovej službe stále.
Napokon si pripomeňme, že Božie slovo a zasľúbenie neplatí iba o našich pozemských cestách a chodníkoch. Ono je pravdou aj o poslednej ceste každého z nás: “Ak pôjdeš cez vodu budem s tebou!”
Vody a rieka ako obraz smrti nie sú hrozbou tomu a tam, kde sme s Kristom Pánom spojení vo viere. Podobne aj obraz ohňa, ktorý je narážkou na posledný súd a život budúceho veku, nie je hrozbou pre toho, koho nádejou je Pán! Hospodin previedol svoj ľud nielen cez Červené more! Ježiš Kristus vstúpil pre nás nielen do vôd Jordána, ale prešiel aj ohňom smrti, aby sme sa my nebáli smrti, ani pekla. Náš Boh, skrze svojho Syna nás zbavuje strachu zo smrti v každom čase. On je včera, dnes i naveky s nami. Ním žijeme, hýbeme sa a trváme! Ako Pavel Országh Hviezdoslav napísal, tak vyznávajme aj my: “Som atóm, iskra len, lež z jadrom trvalým! Zhasnem li na zemi, nad ňou sa zapálim”. Amen
6.nedeľa po Svätej Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.