Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych!
Efez 4, 14:
“…všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a zaskvie sa Ti Kristus”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi !
Biela sobota v Jeruzaleme bola dňom pokoja. Pokoja, ako svet dáva. Nie pokoja, aký dáva Boh. Zmierenie, pokoj zbraní, ktorý nastal bol bol iba zdanlivý.
Tí, ktorí Krista Pána zavrhli i tí, ktorí Ho milovali, sa po jeho skonaní rozišli. Nebolo na čo čakať. Zdalo sa, že Jeho telo skončí v hromadnom hrobe, bez akýchkoľvek pôct. Hŕstka žien a učeníci sa rozprćhli, ako to Ježiš predpovedal. Skryli sa a v utajení vyčkávali na možnosť aspoň dodatočne niečo urobiť pre Jeho mŕtve telo.
Na scéne sa však nečakane objavili Jozef z Arimatie a Nikodém. Sympatizanti v utajení. Ich odhodlanie a odvážny skutok svedčí o tom, že Ježiš bol pre nich viac, ako len nespravodlivo, justičnou vraždou odstránený človek. Vykonanie pohrebu podľa židovskej obyčaje im zabránilo zúčastniť sa paschálnej- sederovej večere. To bola azda väčšia obeť, ako samotný dar nového hrobu, 100 funtov myrhy zmiešanej s aloe a vyžiadanie si Ježišovho mŕtveho tela.
Ich čin vyvolal zákonitú reakcoiu najzarytejších Ježišových nepriateľov. Narýchlo sa stretajú, aby intervenovali u Piláta a žiadali ešte jeden zásah politickej moci. Žiadajú o vojakov, aby strážili nový hrob a telo zabalené v bielych plachtách. Pilát sa už nechcel podielať na ďalšom divadle, aby sa z tragédie nestala úpná fraška. Preto hovorí: “Máte stráž, strážte ako viete” ! Židovskí predáci napokon stráž postavili a navyše zapečatili kameň na hrobe.
( Mt 27, 62-66)
V cirkvách býval kedysi zvyk, napodobňovať túto strážnu službu. V kostoloch sa vytvoril sybolický Kristov hrob a pri ňom stávala stráž. Dnes je Biela sobota dňom skôr tichého rozjímania a príprav na sviatky Vzkriesenia.
Ten pokoj, ktorý bol v Jeruzaleme nastolený bol však naozaj iba zdanlivý pokoj. Nepriatelia Ježišovi spomedzi Židov mohli byť spokojní. Podobne aj Pilát a Jeho vládna garnitúra. Cauza Kristus sa zdala byť ukončená.
Ten, ktorý hovoril, že Jeho kráľovstvo “nie je z tohoto sveta”, že “od Boha prišiel a k Nemu ide”, bol mŕtvy! Mŕtvy Ježiš, znamená v podstate mŕtvy Boh. Aj dnešný svet môže mať najvyššie pochopenie pre tento deň a túto chvíľu. Biela sobota môže byť sviatkom všetkých ateistov. Boh je v hrobe, je mŕtvy! Je zabalený v plachtách a ak niekto chce, mŕtvemu Bohu môže slúžiť. Môže ísť k Jeho hrobu, ako chodia oni napr. k mauzóleam svojich vodcov a učiteľov…
Až potiaľto hovoríme o pokoji, ktorý nastoľuje človek a ktorý ľudia zabezpečujú svojou mocou a svojím vlastným spôsobom.
Kresťanská cirkev však nestojí o tento pokoj a zmierenie.
V dôležitom článku viery hlása, vyznáva a opakuje, že Boh nie je mŕtvy! Boh v Kristu, nie je porazený, zničený, pochovaný a navždy odstránený. Boh sa iba odmlčal! Nehovoril na zemi, a predsa hovoril! Kde?
Kristus zostúpil do pekiel, t.j. k zosnulým. Zostup z neba na zem, začal vtelením, ( inkarnáciou), ale nekončil vstupom do života panny Márie. Božia cesta a misia hľadania človeka pokračovala na zemi a pokračuje ešte ďalej! “ Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať”. (Ž 22,30) Oslovuje ľudí, ktorých hľadá aj v najhlbšej priepasti. Nielen v tomto svete. Hovorí aj k tým, ktorí odišli do iného prebývania. Aj im hovorí: Prebuď sa, kto spíš !
Sú tu tí, ktorý sa, počnúc od Adama vzbúrili proti Bohu, ktorých telá spočinuli v prachu, ale ktorých duše a duch zostávali v ríši mlčania. Ježiš Kristus, druhý Adam, prináša ponuku záchrany, vykúpenia, vyslobodenia a nového života aj pre prvého Adama! Pre jeho ženu a všetkých ich potomkov. Zostúpil k zosnulým a medzi nimi je Adam prvý.
Židia nazývali ríšu mŕtvych ríšou mlčania. Ani prvý Adam nemohol v ríši mlčania volať, prosiť o záchranu – a predsa smel z Božej milosti, skrze Krista, druhého Adama počuť slová, ktoré sú svetlom a evanjeliom : “Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych, a zaskvie sa ti Kristus!
Ježiš totiž “kázal aj väznením duchom” – ako pripomína slovo apoštolov! Naplnilo sa slovo Ž 16, 10: “Lebo ma neponecháš v ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť porušenie”. Kristova spása a vláda je univerzálna. Prináša spasenie a život nielen učeníkom a zbožným ženám, ktoré ho milovali, ale všetkým ľuďom od počiatku stvorenia. Všetkým potomkom starého Adama, a všetkým dnešným i budúcim generáciam. Všetci smú byť deťmi svetla! Preto zaznelo Jeho slovo aj v podsvetí: “Prebuď sa, kto spíš, a vstaň z mŕtvych” aj v podsvetí! (Podobne 1 Pt 4, 6)
Pre všetkých ľudí je tu ponuka Božej milosti i zásluh Kristových.
Evanjelim “bolo zvestované každému stvorenstvu pod nebom”. (Kol 1,23 b) Aj pre dnešných duchovne mŕtvych platí: “Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych, a zaskvie sa Ti Kristus!” Kto sa chce dať prebudiť, kto počuje a mocou Ducha uverí, že s Kristom Pánom vstane a príde do Jeho kráľovstva, má večný život. Život, ktorý nijaká nepriateľská moc nezničí.
Na Bielu sobotu po Veľkom piatku bolo v Jeruzaleme šero. Ešte nesvietilo plné a pravé svetlo, ktoré zažiarlio pri stvorení a potom s veľkonočným ránom nanovo. Šumenie krídel tmy ešte zastieralo zem. Boh v Kristu v Bielu sobotu ešte nežiaril ako pravé svetlo. Boh Stvoriteľ sa však iba odmlčal. On totiž prichádza všade, ako vyznal už žalmista: Aj keby si človek “ustlal v záhrobí”, aj keby býval pri najvzdialenejšom mori, alebo v hlbinách vesmíru, všade siahajú Božie ruky: Kristus a Duch Svätý. Preto evanjelium zaznelo aj v šeole, znie a zaznie všade: “Prebuď sa, kto spíš, vstaň zmŕtvych a – zaskvie sa ti Kristus” ! Amen
Biela sobota 2013 – Sobotište – Ľ.Batka st.