Zo zbierky básní Zlatice Oravcovej: Poď za mnou…/Vydal Tranoscius 1999/ vyberáme pre deti tri básničky pre poučenie i zábavu:
KOCÚR
(Proti pýche)
Raz sa chválil kocúr biely,
že je krásny, že je smelý.
Nikto nie je ako on,
že je veľkým hrdinom.
Zrazu Dunčo dvorom trieli,
beží pred ním kocúr smelý,
letí rovno do blata.
To je pyšným odplata!
VRABEC
(Proti klamstvu)
Na plote sa vrabec trasie.
Počuť bolesť v jeho hlase:
Poďte, chlapci, dievčence,
hľadajte mi vrabčence!
Prošli deti z okolia.
Ktože vtáčkov dovolá?
Vrabec milý, zle je, zle je!
Tu zrazu sa klamár smeje:
Chlapci moji, dievčence,
nemám žiadne vrabčence!
Ach, ty klamár, vrabčiak planý!
Boh – Stvoriteľ milovaný
riekol: Klamstvu pokoj daj.
To si dobre pamätaj!
VČIELKA A PAVÚK
(Proti nerozvážnosti)
Jedna včielka medonosná
kúpila si malé krosná.
A na nich tká z nitiek medu
melódiu zlatohnedú.
Jeden pavúk, pradiar veľký,
opýtal sa tejto včielky,
dotknúc sa jej zlatých krádel:
Môžeme ti dať nitiek prídel?
A včielka za ten dar nový
med ponúkla pavúkovi.
Tak si títo dvaja milí
zaraz nitky vymenili.
Tu hľa, pavúk v žitia kvete,
už sa topí v sladkom mede.
A včielka sa naša malá
v pavučine zamotala.
Nech každý má svoje nite!
A skúma vždy svedomite,
čo prijíma a čo dáva…
V tom je láska, radosť pravá!
Veď každému dal Boh dary-
nech si s nimi hospodári!
Každému dal Pán Boh prácu –
nech ňou chváli nebies Vládcu!