Hľadanie radosti
Lk 1, 46:
“Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi”. Amen
Milí bratia a sestry!
Bol čas, keď sa 4.adventná nedeľa nazývala “Zlatou nedeľou”. V tomto označení bol pokyn, aby tí, čo ešte nepripravili všetky potrebné nákupy a veci na Vianoce, urobili tak práve v túto nedeľu, keďže obchody boli mimoriadne otvorené aj v nedeľu.
Z tohoto pohľadu je dnes “zlatou nedeľou” každá nedeľa v roku, lebo obchdoné centrá sú otvorené nepretržite. Napriek týmto skúsenostiam a skutočnostiam, by bolo veľmi vhodé v kresťanstve, menovať zlatou nedeľou každú jednu, lebo každá má pre nás mimoriadny význam. Prináša ponuku získania najmä duchovných darov, obsiahnutých v Božom slove a v Evanjeliu Ježiša Krista. Preto výnimkou nie je ani dnešná 4. adventná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Štedrý deň a Štedrý večer.
Štedrosť tohoto dňa je v možnosti vstupu do krásnych a radostných vianočných dní, od ktorých očakávame “ čas radosti, veselosti”, ktorý nastáva celému svetu a tak aj nám a našim rodinám. Tento “čas radosti” je odbleskom príchodu radosti v prvých, skutočných Vianocaich.
Všeobecne myslia ľudia na príchod Ježiša až pri oslave onej svätej noci, keď začíname sláviť Jeho narodenie v Betleheme. V skutočnosti je pravdou, ktorú evanjeliá pripomínajú rôznym spôsobom, že príchod Pánov sa udial v skutočnosti už v Jeho vtelení. V Jeho príchode pri jeho počatí v tele Panny Márie. Vo chvíli, keď ona uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán a keď potom mocou Ducha Svätého počala Syna Božieho vo svojom tele. Bol to príchod v skrytosti, bez akéhokoľvek lesku a prejavu moci, ktorý by každý z nás očakával tam, kde koná a prichádza Svätý Boh a Pán všehomíra.
Mária – ako svedčí evanjelista Lukáš – uverila slovám Božieho posla: ”Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. – Lebo Bohu nič nebude nemožné”. ( Lk 1,37) Slovami Božieho posla bola zbavená akéhokoľvek strachu, ktorý takýto oznam môže vyvolať v duši a v srdci človeka.
Súhlas Pánovej služobnice znamenal, že jej radosť a nádej v dare a poznaní jej Spasiteľa stále rástla. Tak ako rástlo Božie Dieťa pod jej srdcom, tak rástla jej radosť, lebo poznávala, že Božie slová a posolstvá boli verné a pravdivé. Dnes si preto všímame, že už plod jej života je skutočným a pravým Pánom, ktorý koná ako prítomný Spasiteľ .
Milí bratia a sestry!
My sa v našom hľadaní radosti a nádejného výhľadu do budúcnosti máme a môžeme učiť od prvej kresťanky, od prvej veriacej duše a ženy, ktorá si uvedomila, že Boh poslal jej i celému svetu Záchrancu, Spasiteľa a Vysloboditeľa od hriechov i od každej zlej moci a sily.
“Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi”- vyznáva blahoslavená medzi ženami.
Pohľad do tváre narodeného Božieho Dieťaťa bol nepochybne vyvrcholením celého radu dní, v ktorých sa jej duch a duša radovali. Od nej sa učíme, že očakávanie radosti a nádeje na vykúpenie a život večný pochádza jedine z prijatého daru Božieho Syna. Tam, kde je On ako Spasieteľ a Vykupiteľ prijímaný, tam prichádza radosť. Tam, kde je vítaný, tam prichádza velebenie Boha a veselosť v Duchu Svätom.
Táto radosť nie je žiadnou povrchnou, ani bláznivou radosťou, vyvolanou niečím, čo pochádza od človeka. Z ľudských slov, snaženia, z ľudského šťastia, alebo nešťastia. Nejde ani o smiech “cez slzy”, ani o veselosť, ktorá má prchavú podou, alebo charakter!
Pravú radosť pozná nielen Mária, ale každý veriaci a Pánu Bohu dôverujúci človek. Veď táto cesta a prúd radosti vedie od Márie, Jozefa, Alžbety, betlehemských pastierov a apoštolov až k nám, dnešným ľuďom. Apoštol Pavel pripomína príchod tejto radosti veriacim kresťanom vo Filipis známym výrokom: “Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem: radujte sa -Pán blízko”! ( F 4,4)
Možno si povieme, že i tu ide o radosť prchavú a príliš vzdialenú dnešnej našej realite. Žijeme rýchlo a v ustavičnom kolotoči povinností, ale aj rôznych udalostí, ktoré nás pohlcujú. Mnohí hovoria: Už to nie je také ako kedysi…keď sme sa tešili na Vianoce úprimne ako deti… Dnes sa už nevieme tešiť z maličkostí, ale ani z veľkých vymožeností a darov. Z toho, ako žijeme a môžeme žiť na tomto svete. Slobodnejšie, dôstojnejšie, zodpovednejšie a bohatšie, ako naši rodičia a starí rodičia.
Bratia a sestry v Pánu!
Odmietaním daru Syna Božieho a nedôverou v to, čo On prináša, ľudia zisťujú, žiaľ mnohí veľmi neskoro, že v skutočnosti niet nič iné, čo nám dáva dôvod byť ľuďmi radostnými a nádeje plnými v každom veku a v každom čase. Odmietnutie Ježiša Krista, ako Spasiteľa poslaného k tomu, aby dal nášmu životu nádej, prináša odmietanie nádeje a trvalej radosti.
Odmienutie perspektívy večného život s Kristom, v Kristu a skrze Krista – znamená, že nemáme žiadnu inú perspektívu života vo chvíľi, keď prichádza koniec života a človek odchádza zo svojho časného domova. Bez Krista nemáme a nedokážeme získať nebeské príbytky. Bez Krista strácame príbytky večné. Možnosť života v radostnom spločenstve s Bohom a všetkými vykúpenými.
Aj o tom znie chválospev z úst a srdca Panny Márie. A podľa jej modlitby a spevu aj modlitby mnohých ľudí v cirkvi nielen u nás, ale aj vo svete. Preto sa potrebujme aj my vrátiť až k prvým Vianociam a k tomu, čo ich bezprostredne z Božej strany predchádzalo. Aby sa každé ľudské srdce naozaj potešilo, rozveselilo, naplnilo nádejou a blahoslavenstvom. Prijatie Pána Krista vierou, tak, ako to urobila Mária, vstupuje do nášho života časného radosť a veselosť, ktorá bude mať svoje pokračovanie a vyvrcholenie vo večnosti.
Taká je radosť v Bohu a v našom Spasiteľovi, vtelenom a narodenom Záchrancovi. Amen.
4.nedeľa advetná 2012- Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.