Daniel Šovc: Bez lásky…
/ 1 K 13, 13/
Bez lásky nieto slov,
bez lásky pusto všade.
Bez lásky ruža nevonia,
stromy sú hroby v sade.
Bez lásky nemá struna tón
aj harfy hluché sú a nemé
a hlas svoj nepoznajú si
prv než ich objímeme.
Bez lásky hluchý je aj verš,
dravé slová cezeň tečú
a darmo píšeš tisíc viet,
nehladia slová, iba brešú.
A ani voda nemá chuť
a ani srdce nepoznáš si
a nevieš, kde máš rodný kút,
ak lásku nerozsial si.
Bez lásky neobídeš svet,
si bez nej tulák biedny.
Bez lásky obíde ťa svet
a čakaj na smrť medzi dvermi.
/Zo zbierky: Ozveny dní a nocí, Tranoscius 1997/