Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrti naveky. (Ján 8, 51 b)
Akou velikou, ba mohutnou vecou pre kresťana je jeho viera. Aj smrť, hriech a diabol musia pred ňou ustúpiť. K r e s ť a n z a č í n a u ž v t o m t o č a s e v e č n ý ž i v o t. Spôsobuje to Kristus, Syn Boží, v ktorého verí. Preto by si mal kresťan z veršov:
Žijem, no neviem, ako dlho,
Zomriem, no neviem kedy,
Odchádzam, ale neviem kam,
Sám neviem, prečo tak plesám,
posledné dva upraviť takto:
Odchádzam, viem, vďaka Bohu, kam,
Nuž žasnem, prečo plačem, lkám…
a vyslovovať ich s radostným hlasom z celého srdca.
Bolo by dobre, keby nekajúci, sebaistí ľudia tieto verše zaznievajúce oddávna mali vždy pred očami, a , konečne nimi napomenutí, zmúdreli, t.j. vstúpili do seba a uvedomili si, že sú smrteľní a nijaká chvíľa ich života nie je istá a prebudili sa, Boha sa báli, činili pokánie a polepšili sa.
Aj Mojžiš napomína všetky Adamove deti k vážnej modlitbe: Uč nás počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty