3. SEPTEMBER
Zachráň nás, Pane, hynieme!
Matúš 8,25 b
V najkrajnejšej núdzi bliká ešte iskierka viery, ktorá sa sama necíti, pretože vraví: Hynieme. Keby sa však cítila opustená, nevolala by: Hynieme. Ak sama cíti hynutie, neuvedomuje si, že ešte žije a planie. Keby nežila a nehorela, nemala by nijaký pocit. Pozrime, Kristus nezhasína túto iskierku, ale ju zväčšuje, že z nej nastáva hotový požiar, preto vietor a more sa utišujú.
Podobne si počína On s nami všetkými, keď sa ocitáme v strachu a hrôze. Keď iba vzdycháme, achkáme a prinajmenšom šepoceme iba poryvmi srdca: Pane Ježiši Kriste, pomôž, lebo prídem o svoju spásu! Človek pociťuje úľavu, lebo týmito vzdychmi dochádza Kristus k prebudeniu, a vietor a more sa utišujú. Nastáva veľké utíšenie, t.j. veľká radosť a pokoj, a potom oslava a dobrorečenie.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty