Poznáte to: kostol s organom, ktorý tam stojí už stáročia, a zrazu ponuka akéhosi moderného spoločenstva. Všetko majú na prvý pohľad lepšie: pohodlnejšie stoličky, modernú hudbu, atraktívnu internetovú stránku, farebnejšie časopisy, excentrické prejavy. Sľubujú Božie požehnanie vo forme materiálneho blahobytu, porazenie chorôb, aj démonov vyženú. Sami o sebe hovoria ako o prebudeneckom hnutí. Charizmatici. Oni sú tí prebudení, my evanjelici sme zas tí, ktorých oni musia prebudiť. Ponuka je atraktívna, navyše všetky svoje bludy vedia pohotovo podoprieť citátmi z Biblie. Stačí však ísť trochu hlbšie, dať veci do súvislostí a nevytrhávať z kontextu, a heréza je na svete. Vyberiem len tie pravidelne opakujúce sa typické bludy.
Charizmatici a choroby
Charizmatici považujú každú chorobu za diablovo dielo. Pravoverne veriaci človek podľa ich náuky ani nemôže byť chorý. Citujem: „Choroba nie je dobrá na nič, je dôsledkom ľudského hriechu rovnako ako smrť. Smrť je najväčší nepriateľ človeka a ak niekto hovorí proti uzdravovaniu, je na strane smrti, chorôb a diabla.“ (In: Duchovné dary, Časopis Logos, spoločenstvo Milosť, august 2011, Jaroslav Kříž). Áno, Boh stvoril človeka ako dokonalého a choroba či utrpenie nemali miesto. Áno, objavili sa až ako dôsledok ľudského hriechu. Na druhej strane, keď Adam a Eva zhrešili, prepadli smrti. Ale nepadli fyzicky mŕtvi na zem, správa v Biblii hovorí o duchovnej smrti, t.j. o živote bez Boha, vyhnaní z raja. V Starej Zmluve je množstvo príkladov, keď Boh použil chorobu ako trest. Ale nie každá choroba je trestom či následkom hriechu. Zrejme si fundamentálni biblisti zabudli prečítať Jána 9,3, kde Ježiš hovorí o slepom od narodenia: „Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom.“ Alebo Ján 11,4: „Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží.“ Tu vidíme, že Boh si môže aj chorobu použiť na svoj plán. Ak hriešny človek zomrie, je nádej, že pri vzkriesení dostane nový, dokonalý, večný život s Bohom. Mimochodom, ak môžu ochorieť len tí, čo majú slabú vieru, ako potom mohol byť chorý apoštol Pavol (Gal 4,13)? Alebo Timoteus? (1.Tim, 5,23: Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína.) Alebo Pavlov spolupracovník Trofimus? (2.Tim 4, 20: Erastos zostal v Korinte, Trofima som však nechal chorého v Miléte). A čo Izaiáš, ktorý prorokuje o Ježišovi: „Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho chorobou. Ak položil život ako obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, skrze neho podariť sa má, čo chce Hospodin.“ (Iz 53, 10) ?
V súvislosti s priebehom uzdravovania a prorokovania u charizmatikov je zaujímavé si prečítať si niečo o tom, ako prebiehalo veštenie v pohanskom gréckom náboženstve. V Delfách sa veštica pýtia posadila na trojnožku nad skalnú puklinu, z ktorej unikali halucinogénne výpary. Pod ich vplyvom sa pýtia dostala do tranzu, v ktorom prednášala svoje veštecké výroky. Prítomní kňazi potom tieto výroky tlmočili návštevníkom veštiarne, služby boli odstupňované podľa zámožnosti klienta. Nepripomína Vám to niečo?
Charizmatici a celosvetové prebudenie
Charizmatici veria, že oni sú posledným stupňom reformácie, že pripravujú svet na druhý príchod Krista. Veria, že prebudenecké kresťanské zbory, hnutia a cirkvi po celom svete sa majú spájať a otvoriť novú perspektívu globálneho Božieho diela. Toto dielo má podľa nich omnoho väčšie a zaujímavejšie rozmery, ako si myslíme. (In: Charizmatický zbor v akademickom raji, Logos /4/2012, Peter Málik). Reformácia tradičnej cirkvi nie je možná, všetko treba vybudovať nanovo. V praxi to znamená vykrádať veriacich tradičných cirkví a prevádzať ich k sebe. Aj slovenská prax ukazuje, že charizmatické spolky namiesto zamerania sa na neveriacich sa snažia previesť k sebe veriacich z katolíckej aj evanjelickej cirkvi. Často na to používajú nekalé praktiky v podobe ohovárania farára a pod. Hojne sa tu citujú verše zo Skutkov 2, 16-21, kde apoštol Peter hovorí o vyliatí Ducha “v posledných dňoch”. Jednoducho charizmatici veria, že sa blíži koniec sveta (niektorí to už opäť raz aj vypočítali), a oni sú tým Božím nástrojom na prebudenie všetkých zaspatých tradičných kresťanov. Veria vo veľké prebudenie, zázraky a prorokovanie v posledných dňoch.
Zabúdajú však, že apoštol Peter v skutkoch apoštolov cituje zo starozmluvnej knihy Joel, ktorá je o Božom súde nad neposlušným Izraelom. Budúce požehnanie, vyliate Ducha a obnovenie sa teda v proroctve vzťahuje na izraelský národ. Prisľúbenia pre Izreal nájdeme aj v starozmluvných Ezechiel 39, 25-29; Izaiáš 32,14-18 a tiež Zachariáš 2,11-13. Peter jednoducho ako apoštol smeruje svoje posolstvo k Židom. Je to v súlade s tým, čo hovorí aj apoštol Pavol o osude Izraela v Liste Rímskym 11, 25-26; a síce že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov, ale že nakoniec bude celý Izrael spasený. Jednoducho treba rozlišovať prvé vyvolenie k spáse (pre Izrael – Židov) a druhé (pre pohanov, z ktorých sa stávajú kresťania). Pre kresťanskú cirkev však budú “posledné dni” časom veľkého “odpadnutia” (pozri 2.Tesalonickým, kapitola 2). Hovorí sa tu nie o prebudení, ale naopak o veľkom odpadnutí, zjavení človeka neprávosti, syna zatratenia, so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi. Rovnako v 2.Tim.,3, hovorí apoštol Pavol o posledných dňoch, že ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí (Mat 24, 24): „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených.“
Charizmatici a Luther
Charizmatici sa radi odvolávajú na Dr. Martina Luthera. Hovoria, že tak ako on aj oni bojujú za obnovu cirkvi a sú vyvrcholením diela, ktoré on začal. Na konferenciách riešia, či mal alebo nemal Luther dar hovorenia jazykmi. Keby však Luther žil dnes, pravdepodobne by ich hnal špinavou metlou kade ľahšie. Spoločenstvo Milosť nabáda nových členov, aby odišli z tradičnej cirkvi. Treba vraj zanechať starý spôsob života, prijať ich krst, lebo ten katolícky / evanjelický je podľa nich neplatný. Treba odísť od rodiny ak aj oni neboli správne prekrstení.
Zaujímavý je však Lutherov výrok: „Radšej budem piť krv Kristovu z kalicha s pápežom, než obyčajné víno s entuziastami“ (Luther’s Works, 37, 317). Entuziastami Luther myslí Anabaptistov a ďalších radikálnych reformátorov, čo povstali z hnutia reformácie.
Odporúčam tiež spis Luthera „O vkrádačoch a pokútnych kazateľoch“ z roku 1532, kde okrem iného hovorí: „Počul som o tom, môj milý pán a priateľ, ako sa u Vás a vo Vašom okolí radi vkrádajú novokrstenci, aby svojím jedom otrávili našich ľudí.“
Martin Luther nechcel založiť nijakú novú cirkev. Na rozdiel od charizmatikov mu išlo o obnovu cirkvi a nie o zakladanie stále nových a nových zborov, vykrádaním tých starých. Nakoniec, Luther sám bol pokrstený ako dieťa, teda v zmysle charizmatického učenia nesprávne a neplatne, a teda nemal ani Ducha. Ako sa potom na neho môžu odvolávať?
Charizmatici a krst
Ako inak, aj tu vás budú charizmatici presviedčať, že jedine krst ponorením celého tela do vody s podmienkou hovorenia jazykmi je ten správny. Každého, kto je pokrstený ako dieťa musia prekrstiť. Neviem, odkiaľ si nárokujú právo rozhodovať o platnosti krstu, veď krst je len jeden. Biblia hovorí: "Jeden Pán, jedna viera jeden krst" (Efezským 4,5). U charizmatikoch sa krstí viacnásobne jedna radosť. Biblia hovorí, že krst nie je vierovyznaním, teda ľudským záslužným činom, ale že v krste koná Boh. A kto môže hovoriť Bohu, ako má a ako nemá konať? Apoštol Pavol hovorí, že spasení sme najprv kúpeľom znovuzrodenia a potom obnovení skrze Ducha Svätého (Títovi 3, 4-7). Krst je tu z rozkazu pána Ježiša: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ Vidíme poradie najprv krstiť, a potom vyučovať. Charizmatici to majú naopak: najprv vyučovať, až potom, po zložení „skúšky“ a splnení podmienky hovorenia jazykmi, krstiť. Kladenie podmienok je ale v rozpore s princípom reformácie „Sola Gratia“, čiže jedine milosťou, nie vlastnými zásluhami a skutkami sme spasení. Apoštol Peter nabáda ľudí, aby sa dali pokrstiť a prijali dar Ducha Svätého, lebo: „…iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh.“ (Skutky 2, 38-39). Peter tiež hovorí, že voda „…aj vás zachraňuje teraz v podobe krstu, ktorý nie je obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou o dobré svedomie pred Bohom skrze vzkriesenie Ježiša Krista…“ (1.Petra 3, 21). Ako si teda dnešní prebudenci nárokujú odopierať krst deťom veriacich rodičov, alebo tvrdiť, že krst v detstve je neplatný? Podľa dogmatického napodobňovania udalostí zaznamenaných v Skutkoch apoštolov, o ktoré sa snaží charizmatické hnutie, by potom ani krst v bazéne nebol platný, platil by len krst vo vodách Jordánu. Navyše sa v Biblii spomína krstenie celých domácností, t.j. vrátane detí. Charizmatik povie, že to boli väčšie deti, ktoré už mali vieru. Ale kto z ľudí odmeria vieru? Sú na to nejaké testy? Navyše, viera môže rásť, vieru možno stratiť, dokonca aj znova nájsť. To chcú zakaždým na novo krstiť ?
Charizmatici a materiálne statky
Svedectvá obrátených, ktorý majú zážitok „pravého krstu Duchom“, hovoria o veľkom požehnaní, aj materiálnom. Zrazu sa im darí, majú nové auto, aj moderný byt či dom. Odovzdávanie desiatkov z príjmu je vecou prestíže. Chápanie desiatkov u charizmatikov je skôr starozákonné. Majú tendenciu k zákonníctvu (na rozdiel od milosti a dobrovoľnosti), často sa chápu ako „predplatné“ za služby zboru členovi a je tu tendencia chápať ich ako obeť. V Novej Zmluve sa desiatky spomínajú len v historických súvislostiach. Ježiš učeníkov nikdy nenapomenul, že nedávajú desiatok, ani neprikázal kresťanom povinne dávať desiatky, ani nepovedal nič o tom, že desiatky sa majú povinne dávať kresťanským apoštolom, kazateľom a starším.
Charizmatici a obrazy
Nijaké charizmatické zhromaždenie sa nezaobíde bez chválovej kapely. Chvály vyhrávajú kresťanské hitparády, vznikajú legendárne kapely kresťanského nebíčka, na spôsob svetskej slávy kultových hudobných skupín. Doteraz sa mi nepodarilo zistiť, prečo je dovolené oddávať sa hudobnému a tanečnému tranzu, ale kríž na stene je podľa charizmatikov modloslužba. Cituje sa Božie prikázanie z 5. Mojžišova, 5, 8-10: „Neurobíš si tesanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou“. V poriadku. Ale prečo sa necituje aj pokračovanie: „Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť…“ ? Nie je práve uznanie medzi fanúšikmi, sláva a úspech hudobnej skupiny modlou?
Záver
Žijeme v postmodernom svete, v dobe, ktorá oceňuje individualizmus, mladosť, krásu, zdravie, slávu a úspešnú kariéru. Všetko sa meria peniazmi. Za kariéru sa nepovažuje mať deti, kariéra znamená mať vysoký plat. Keďže väčšina ľudí už dnes neverí v Kráľovstvo nebeské či Boží súd, je dnes normálne snažiť sa čo najviac užiť si radovánok počas pozemského života. Bez ohľadu na druhých a na spôsob nadobudnutia statkov. Dopyt po zážitkoch tu a teraz, po materiálnom zabezpečení, mladosti a kráse uspokojujú práve charizmatické hnutia. Pre kresťanov však platí napomenutie z Rímskym 12,2: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu…“
Dobrý rozbor charizmatických praktík. Možno by sa takéto veci mohli kázať aj v kostole, kľudne na pokračovanie.
A ešte by som pridal aj kázeň o našej liturgii, ktorá by vysvetlila Večeru Pánovu, požehnanie, symboliku atď… Mal som to síce na konfirmačnej príprave spomenuté, ale je o tom lepšie počuť trocha viac. Potom sa to človeku lepšie strávi čo má doma a nehľadí po cudzích bludoch.
Nie všetci sú takí, ako to popisujete Vy. To, čo ste uviedli je pravda o nejednom charizmatickom zoskupení. Ale nedá sa povedať, že všetci/všetky sú také. To by bolo nespravodlivé voči tým kresťanom, ktorí sú otvorení charizmám, používajú ich, ale snažia sa to prežívať v spoločenstve svojej domovskej cirkvi. Žiaľ, nie vždy sú pochopení a niektorí preto odchádzajú. Takéto škatuľkovanie môže takémuto procesu ešte viac pomôcť.
Treba byť trpezlivý. Letničné hnutie má cca 100 rokov. Všeličo sa v ňom udialo – aj zlé, ale verím, že aj dobré. Ako vyzeralo kresťanstvo od roku 33 do 133? Tiež tam bolo plno nedokonalostí a bludov, rozporov atď. Trvalo tristo rokov, kým kresťania mali ako-tak jasno v tom, ako bol Kristus Bohom aj človekom naraz a ako to, že je jeden Boh a pritom Otec, Syn a Duch Svätý. A ešte niekoľko storočí sa to utriasalo. Tiež by sa to dalo hodiť na pripodobňovanie sa tomuto svetu, lebo tie diskusie sa objavovali tým, že sa mladé kresťanské učenie vystavilo gréckemu mysleniu.
Aj mňa bolí, keď napr. KS Milosť k sebe preťahuje veriacich z iných cirkví. Treba proti tomu čosi robiť. Ale nezabúdajme, že aj tí ľudia sú úprimní, snažia sa žiť podľa evanjelia ako ho poznajú. A sú schopní zmeny. Kedysi vraj KS Milosť učilo, že ak niekto nie je vyliečený na ich bohoslužbách, tak má slabú vieru, resp. čosi podobné. Ale časom pochopili, že sa mýlili, vyznali to pred svojimi veriacimi a už to neučia. Mám túto informáciu iba z druhej ruky, ale je to niečo, čo mnohých oslovuje. Sú schopní sebakritiky, ktorá je zároveň veľmi obmedzená (neprijímajú ju zvonku), ale aj radikálna (dokážu zmeniť aj dôležité prvky). Takéto niečo je v tradičných cirkvách takmer neprítomné. A tým fakt pre niektorých pôsobia ako praví nasledovníci reformácie.
Marana tha!
Som členom AC na Slovensku a dávam za pravdu tebe. Ten článok Charizmatické bludy je tendenčný a nepravdivý a vysoko zavádzajúci.
Autor článku asi nikdy nechodil medzi nás letničných či charizmatikov, tam by bol možno zasiahnutý Duchom Božím a už by nikdy viac nepísal také klamstvá.
Letničná cirkev nie je postavená na tradíciach a preto my v Novom Meste nad Váhom nemáme ten problém čo veriací v ECAV, áno je medzi nami veľa bývalých evanjelikov či katolíkov aj ja som bývalý evanjelík, ale čo snad Boh rozdeluje svoj ľud na cirkvi ? On má len jednu cirkev a to je tá jeho Kristova !!!!
Jano Kucek- letničný veriací
Vas blog na mna posobi trochu smutny dojmom. Charakterizovat cele charizmaticke hnutie na zaklade KS Milost, resp. jeho materialov, je nevhodne.
Napr. aj z toho dovodu, ze "prebudenecke hnutie" sa deli na 3 vlny: letnicnu, charizmaticku a neocharizmaticku – medzi ktorymi su aj urcite rozdiely. Taka Apostolska cirkev sa zaraduje do prvej vlny a urcite by ste tam taketo excesy nenasli. Preto Vas clanok, so vsetkou uctou ku Vam, nepovazujem za poctivy.
Nie som evanjelik, no minule sa mi zhodou okolnosti dostal do ruk EPST. Riesilo sa v nom oblecenie do kostola a to, ci maju ECAV farari nosit kolariky alebo nie. Viete, toto mi pride ako skutocna tragedia – ECAV sa de facto stiepi, zbory rapidne vymieraju, a EPST riesi kolariky a kostolne oblecenie.
Podobne i tento clanok a mnohe ine vo mne vzbudzuju podobne pocity. Keby ste radsej namiesto boja proti charizmatikom (a ini bratia z ECAV voci inym skupinam), radsej vsetku energiu a silu venovali misii a budovaniu svojej cirkvi.
Pokoj s Vami.
To je fakt podarené: čítate evanjelické noviny, prídete na evanjelický web, kde kritizujete čo sa v tých novinách píše a celkovo celú ECAV, a potom že vraj my sa máme starať o seba a nie o druhých…. To sa akože má ECAV tolerantne a nečinne prizerať, ako sekty so svojimi bludmi a svojou atraktívnou svetskou ponukou vykrádajú zbory ?
Prekrúcate to, čo on napísal. On nevyzýva na nečinné prizeranie ale na sebareflexiu a vnútornú konštruktívnu aktivitu. 🙂
A potom nezdá sa mi, že by popieral bludné náuky v charizmatickom hnutí, ale nepáči sa mu paušalizovanie, ktoré je v článku nepopierateľné.
A nakoniec hovoríte o sektách, ktoré svojimi bludmi a atraktívnou svetskou ponukou vykrádajú zbory. No, myslím si, že najmä veľa mladých je zlákaných väčšou radikálnosťou a tá skôr súvisí so žitím evanjelia (hoci iným spôsobom ako v tradičných cirkvách) a nie so svetskými vecami.
Uvediem jeden príklad zo života – kamarátka sa obrátila na výške v spoločenstve kresťanov. Bola pokrstená evanjelička, tak keď semester skončil, tak doma navštívila ECAV kostol, faru, pýtala sa na nejaké spoločenstvo mladých. No a mladí sa cez leto nestretávali, lebo boli prázdniny. Nepáčilo sa jej, že cirkev má takéto prázdniny a hľadala ďalej kým nenarazila na Apoštolskú cirkev, kde boli stretnutia pre mladých celoročne. Je táto starostlivosť a možnosti, ktorú v danom príklade AC umožňuje vykrádaním zborov?
Marana tha!
Pozrite, článok je o bludoch, ktoré spevádzajú toto akože "žitie evanjelia", ale diskusia sa žiaľ klasicky zvrtla na posudzovanie formy u tých a u tamtých… Myslím, že z článku jasne vyplýva, kam bola kritika mierená. Neviem prečo tu zrazu spomínajú diskutujúci Apoštolskú cirkvev – ibažeby … Myslím, že hudobný tranz a iné techniky na zmenu vedomia sú príznačné viac pre svet (sám som sa v mladosti zúčastňoval mnohých rave parties a tanečných extáz), ako pre cirkev. K tomu Vášmu príkladu zo života: pôjde kamarátka o pár rokov z AC do RKC alebo zas inde, keď zistí, že tam majú ešte lepšie kapely, viac výletov či možností cestovať do zahraničia? Samozrejme – všetko s nálepkou "kresťanský".
Máte pravdu, že článok je o bludoch a zvrtol sa k inej téme.
Keď mieril na KS Milosť, tak to mal podľa mňa pomenovať poriadne a nie hovoriť všeobecne o charizmatikoch. Lebo fakt, to čo sa nazýva charizmatickým hnutím alebo charizmatickou obnovou (a členovia sa bežne označujú ako charizmatici) je od KS Milosť v mnohých veciach odlišné. Dokonca aj pán Batka sa označil za charizmatika, ale pochybujem, že vyznáva čosi z toho, čo je popisované v príspevku hore 😉
Neviem, kam kamarátka pôjde. Ak by prešla do RKC, tak by mi to neprekážalo. Koniec-koncov, RKC ponúka pre mladých všakovaké možnosti. A nielen pre mladých. Ale je aj pravda, že niekde kňazi nemajú záujem a farnosť je pasívna.
Marana tha!
Ak som v tom pomerne dlhom texte daco neprehliadol, myslim, ze mozem len suhlasit.
čo je uvedené v článku nájdeme aj v Apoštolskej cirkvi. V Senici, našom okresnom meste nájdeme napr. aj br.kazateľa, ktorý bol predtým cirkevno – zborovým dozorcom na Myjave. Prozelytizmus denominácií je smutná skutočnosť.
pan farar, nemate radost z toho, ze stale sluzi Bohu?
Cudujem sa Vam, myslim evanjelikom, ze ste v tomto tak podobni rimskym katolikom. Prosim, nechapte ma zle, nepisem to ironicky ani s tuzbou atakovat.
Mne osobne nevadi, ak clovek "zmeni znacku". Hoci si nemyslim, ze by to malo byt bezne a podobne ako v USA, kde sa to robi neustale. Ak ten clovek ide za Kristom, a v nejakej denominacii najde lepsie podmienky, let it be. Nech ide!
Myslite p. Bacu?
ap.slovo:
"Aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi neboli boli uvedení do bludu; ale aby sme verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava". Ef 4,14-15
neznamena byt zmietany ucenim ani zit v blude. Mozno niekedy je to naopak. Znamena to ist do inej cirkvi, ktora je vernejsia Boziemu slovu a nezapasi s problemami, ake ECAV dnes ma.
Ja som bol rimsky katolik, a uz nie som. Odisiel som aj kvoli bludnym uceniam. Navyse, evanjelikom by som nemohol byt aj prave kvoli tomu, ze Vasa cirkev odmieta mnohe z posobenia Ducha Svateho (napr. dary). Nehovoriac o krste batoliat a pod. To je moj osobny nazor.
V ECAV mam mnoho priatelov, fararov, vazim si ich. Sluzia Panovi. Ale mevycital by som im, ak by sa rozhodli odist, rovnako ako ked sa rozhodli zostat. Prijali to od Pana tymto sposobom. Myslim, ze by sme vzdy mali respektovat svedomie cloveka, a to aj vtedy, ak odide z nasej denominacie.
Mna len toto velmi prekvapuje, lebo som myslel, ze tento problem ma len RKC.
by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha a či zo zvestovania viery?". G 3,2
Je mi luto, ale nerozumiem, na co narazate.
Platí nielen pre galatských , ale všetkých.
prijal veci vierou v Duchu – ale aku to ma suvislost s nasou predchadzajucou debatou – to mi stale unika.
Ak charizmatici učia, že oni na zhromaždeniach liečia a uzdravujú – ako vysvetlia to, že aj charizmatici umierajú? Alebo neumierajú? Vojak švejk tu už bude trvalo zdravý? A keď ochorie, bude to signál aby preplával do iného rybníka?
vojak Svejk vydrzi vsetko a bude sluzit kazdemu. vojak Svejk odsluzil polnu omsu s polnym kuratom Katzom. a ked vojak Svejk zomrie, tak jedine uplne zdravy. pripadne ani nezomrie, ale vesmirni lide si ho odnesu na lietajucom tanieri.
Osobne poznám brata Baču donedávna pastora AC -Senica- požehnaný muž.
Každý má chyby ale on je v tomto ozaj skvelý, vie si uznať aj svoje nedostatky.
Jano- člen AC v N.M. n/V
Autor moc nafukuje, všetko nie je tak ako píše.
Zabudol na podstatu, že Ježiš bol charizmatik.
Cirkev bez charizmy, teda duchovných darov je suchá .
Je pravda , že Luther bol proti anabaptistom, ale aj preto sa jeho dielo zastavilo, lebo robil niečo, čo nemal. S jeho názormi na Židov to bolo podobne, a preto sa reformné úsilie zastavilo a prebudenie vyprchalo.
Boh ty žehnaj Miro, chcel som napísať autorovi článku Mathosovi ale nebudem, lebo ako človek nikdy neodpovedá , tak radšej napíšem Tebe brat.
Apoštolská cirkev nikdy nemala záujem niekoho vyťahovať z iných zborov a ja ako jej člen a dlhodobý starší zboru v N. M. nad V. to môžem len potvrdiť.
Je to len a len práca Svätého Ducha ako vedie konkrétneho návštevníka zboru ako sa rozhodne, dôležitý je ale jeho vzťah k Bohu a znovuzrodenie, ktoré nedávame my ale Boh sám.
Keď so prišiel do AC v r. 1993 prvý krát bol som už znovuzrodený a pýtal som sa sám seba, som ja vôbec kresťan ? Zasiahla ma úžasná láska tam veriacich, ktorú som do vtedy ako člen ECAV vôbec nepoznal. Tú lásku Božiu vidím v ľuďoch až do dnes a nikto ma nepresvedčí ani p.mathos že AC nepatrí Ježišovi Kristovi.
Ježiš povedal a podľa lásky vás poznajú a toto je u nás podstatné, aby Božia láska bola vylievaná do našich sŕdc a zasahovala všetkých okolo nás. Do AC som neprišiel aby som hľadal prosperitu, blahobyt, zdravie ale prišiel som na popud Boží a to preto lebo som zatúžil po Bohu a to až tak že som nehľadel na výsmech či posmech spoluobčanov, ktorí my vlastne mali žehnať lebo poväčšinou boli evanjelici či katolíci.
Teraz sa necítím ako pravý nasledovník Ježiša Krista, ale viem jedno, že to bol Boh čo ma vyviedol z ECAV a dal my poznať zbor veriacích v Krista, ktorí milujú Pána Ježiša Krista nadovšetko. Tam som sa veľa naučil rozumieť biblií a Božiemu plánu pre môj život a moju službu. Tak nech ty Boh pomáha v ECAV a v tvojej službe pre Boha !!!
Robím teraz výnimku a odpovedám na tvoj komentár a prichádzam sem presne po 39 dňoch ( 26.1.2020) potom , čo som tu ukončil písanie mojich príspevkov z dôvodu cenzúrovania a mazania príspevkov správcom súkromnej stránky . A vidím po tých dňoch len jedno, žiadna diskusia, žiadne komentáre, čo len znamená, že čítanosť tejto stránky je veľmi biedna.
——————- ——————————- ——————————— ——————————– ——————–
K tvojmu príspevku – Máš úplnú pravdu.
Odpoveď nachádzame v Biblií aj v Jánovi 10 / 9-10
„Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.
Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!
Na toto zabúdajú mnohí v ECAV, Ježiša si zamenili za dvere cirkvi a potom to vyzerá tak ako to vidíme, úpadok, suchosť, vlažnosť, nevera. Nie náboženstvo !!!
Nie náboženský duch !!! Ale Ježiš Kristus prebývajúci v srdci človeka mení človeka a mení cirkev , rodinu, spoločnosť !!!
Ježiš tiež v Jánovi 10/9 hovorí o dobrej pastve, a to je dobrý duchovný pokrm, ten najlepší, a to spôsobuje zdravosť zboru a jednotlivých veriacich ľudí. Potom cirkev neupadá, ale sa zmáha. A to je Božím cieľom.
Ježiš samozrejme nepriniesol ľudom prosperitu, ako tu niektorí zavádzajú o údajnom klamlivom učení charizmatikov, Ježiš ľudom priniesol víťazný život a hojnosť všetkého.
Teda nie núdznosť, lebo za tú on zomrel tiež na Golgotskom kríži, on tam na kríži niesol aj našu chudobu, aj naše nemoci. Máme právo si zobrať to, čo pre nás vydobyl !
Právo na to má každý človek , ktorý uveril správe o Božom Synovi , každý človek pohybujúci sa kdekoľvek na planéte ZEM.
Miro Kucek, presbyter, člen ECAV s letničným Duchom.
V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú kresťanské spoločenstvá, evanjelizačné stanice a zbory novodobých cirkví, ktorým prekáža tzv. skostnatelosť tradičných cirkví – katolíci a evanjelici – to sú tí staromódni, nič nehovoriaci konzervatívci, nikoho neoslovujú, uznávajú nezáživné liturgie a pod. Tieto cirkvi im už vraj nemajú čo dať (a čo vlastne očakávajú? blahobyt? zdravie? úspech?), ale oni sú tí praví nasledovníci Pána Ježiša Krista a len oni idú spasiť tento skazený svet, lebo ich učenie je to pravé. Aké ich učenie? Majú vari nejaké iné učenie? Nie, nemajú, ani to netvrdia. Ba dokonca vynikajúco ovládajú Písmo, vedia kvetnato rozprávať a presviedčať, na každú otázku majú pripravenú odpoveď. Ale podľa nich je veriaci len ten, kto patrí k nim a na ostatných sa pozerajú akosi z nadhľadu. Netvrdím že s nenávisťou, ale tak akosi inak. Veriacich ľudí tak mnohokrát rozdeľuje napríklad názor na formu krstu (ponoriť, či neponoriť), názor na hovorenie jazykmi (bľabotať, či nebľabotať), názor na formu desiatkov (dať do košíka, či nedať do košíka).
Hodíme svoje udičky a vytiahneme ľudí z tzv. „tradičných zborov“. Z tých zborov, kde je to všetko zaspaté, kde ešte stále vládnu liturgie, kde sa hrá na organe (no kto to kedy dnes videl?), kde farári trpia rozvedených, neúspešných, nemajetných, alkoholikov, hriešnikov, hazardérov, kde nevládne tvrdá ruka staršovstva a podobne. Odsudzovať? To ovládame majstrovsky. Pomôcť? Len tým spôsobom, že Ťa prijmeme medzi nás – prebudených, znovuzrodených, spasených, svätých. Tí ostatní sú plevy čakajúce, že ich prijmeme, aby sa rozrástli rady nášho novovzniknutého zboru, pozostávajúceho z počtu duší bežnej skupinky kdekoľvek z bežného počtu členov biblického vyučovania hociktorého tradičného (fuj hanba) kresťanského zboru. Áno. Všetci títo dvíhači rúk, tieto stádočká poslušne plniace pokyny svojho pastiera, nás ale v niečom výrazne predbehli. Tvária sa, že sú absolútne živí, konajú, pracujú, evanjelizujú. A rybárčia. Tam jedného, tam druhého, len poď medzi nás, u nás je to pravé orechové. Keby sme si však spravili štatistiku „ulovených duší“, dovolím si tvrdiť (a viem o tom aj niečo z môjho rodinného prostredia), že tie duše z drvivej väčšiny pochádzajú z kresťanských zborov a nie zo sveta. Tak aká to potom evanjelizácia? Pýtam sa zúfalo volajúc : A čo na to Kristus? Priznám sa, neodvážim sa odpovedať. Ja na to nemám kompetencie, nie som oprávnený, ani povolaný. Len sa mi zdá nespravodlivé, aby v ECAV klesal počet Božích služobníkov v kamenných chrámoch (pre tých menej chápavých, členov tzv. „tradičných cirkví“) na úkor nových krikľúňov. Aby ľudia podliehali tlaku prosperity, falošnej vidiny zdravia a úspechov pred pokorou a nezištnosťou čistej viery, ktorú hlásal Pán Ježiš. V záplave tých „pravých, tých neomylných a spásu prinášajúcich“ možno ani nezbadáme, keď skromne a potichu v nečakanej nočnej hodine príde Ten, na ktorého čakáme. A čakáme na Neho skutočne všetci? Čakáme? Síce s menom, ale mŕtvi?
Pokoj Vám!!