Život z vody a z Ducha
Pane, Ty slávu zjavil si nám,
i moc i silu, s ktoru prišiels’ na svet-
ó, zjav i srdcu nášmu slávu svoju
a silou svojou, priamou cestou nás veď!
Vo všetkom čo sme, ku tebe vzhliadame
viac, ako tí v Galilejskej Káne.
Pomáhaj i nám, zmiluj sa, milostivý Pane! Amen. (M.R.)
J 2,1-12:
V rodinnom albume opatrujem starú fotografiu. Vznikla ešte za prvej ČSR, v jednom meste na severnej Morave. Je na nej skupinka dievčat v košariskom kroji a rodina oblečená v elegantných šatách. Istý pán továrnik, ctiteľ M.R. Štefanika, po návšteve a oslavách na Bradle, pozval zástupcov z mojej rodnej obce na spomienkové slávnosti T.G.Masaryka na čele s pánom farárom Š.B. Pán továrnik, ako skutočný ľudomil, ubytoval hostí, medzi ktorými bola aj moja nebohá mama, vo svojej vile a príkladne sa o nich staral. Po skvelom pobyte a pekných dojmoch sa pán továrnik pri odchode spýtal, čo sa im najviac páčilo. Jedno z uveličených dievčat vtedy povedalo: “Všetko, – ale najviac nás prekvapilo, že vy, pán továrnik, aj keď ste taký významný človek – vy vôbec, ale vôbec nie ste inteligentný!”… – Keďže pán továrnik bol inteligentný človek, tak si toto “faux pas” nevšímal a iba sa zhovievavo pousmial. Pochopil, že mládežníčka chcela v skutočnosti povedať, že je ako človek, napriek svojmu vysokému postaveniu nie povýšenecký, nie namyslený, ale veľmi láskavý. S láskou prijal aj týchto jednoduchých mladých ľudí.
Ešte aj dnes, po desiatkach rokov, ma pohľad na starú fotografiu nás môže nielen rozveseliť, ale aj niečo dôležité pochopiť. Neraz totiž v cirkvi hodnotíme Božie vyjavenie v Ježišovi temer podobne: „Tak vysoko stojaci Pán a tak hlboko sa sklonil! Prišiel k svetu a ku každému z nás, aby sa nás ujal a prijal do svojho domu.
Prežívame druhú nedeľu po Zjavení Krista Pána. Minulá nedeľa nám pripomenula Ježišov krst v rieke Jordán a to, ako bola zjavená sláva a veľkosť Pána Ježiša. Aj dnešná druhá nedeľa po Zjavení je dozvukom tej veľkej a nemennej udalosti, príchodu Ježiša ako Spasiteľa sveta. Príchodu, ktorý smeruje k nášmu vykúpeniu. Chceme si všimnúť to hlboké sklonenia sa Pánovo k nám. To, čo ono znamená a prináša. Vo vyjavení Jeho slávy je totiž pevný základ našej kresťanskej radosti.
V prvú nedeľu po Zjavení sme sledovali svedectvo evanjelií o Ježišovom sklonení sa k nám v Jeho Krste. Mnohí kresťania ale hovoria: Krst – aký to dar, aká blahosklonnosť, aká solidarita s nami hriešnikmi, potrebujúcimi vykúpenie – len keby pri tom Krste a príchode Ducha Svätého nebola tá obyčajná voda…
Podobne mnohým prekáža, že Pán Ježiš Kristus zvestoval aj Nikodémovi v známom nočnom rozhovore nutnosť znovuzrodenia práve “z vody a z Ducha”.(J 3,5) Jedni chcú vidieť iba vodu – iní iba Ducha- a ako “málo inteligentné” a nedôstojné Pána sa im vidí spojenie – z vody a z Ducha.
Lenže práve takto začal pulzovať život na tejto zemi. Bol v rozhodnutí Božom, keď Duch Boží “sa vznášal nad vodami”. (Gen 1, 2) Neskôr položil ap.Peter čitateľom svojho druhého listu otázku, týkajúcu sa výroku posmievačov o druhom príchode Krista: “Čože je zo sľubom o Jeho príchode?…Skryté im je totiž, že nebesá boli oddávna, aj zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na slovo Božie”. ( 2 Pt 3,5)
Život na zemi, ako dar Večne Živého, začal v spojení Slova Božieho a vody. Nebolo to “málo inteligentné” ani pri stvorení sveta, ani potom pri vtelení Božieho Syna a pri Jeho následnom narodení z tela matky… ani potom, pri Jeho Krste a verejnom vystúpení. Ani vtedy, keď vykonal prvý viditeľný skutok ako prejav svojej moci, keď vyjavil svoju slávu na svadbe v Káne Galilejskej, kde opäť k vode pristupuje Jeho slovo – a vzniká div! Je to skutok pomoci, ktorý je predobrazom pomoci človeku, ktorý potrebuje Krista a Jeho vykúpenie.
Voda a Pánovo slovo, to je nerozlučné spojenie, skrze ktoré dáva život. Tak dal a dáva Pán telesný dar života, ale aj ten nový život a duchovné znovuzrodenie. Pri našom duchovnom znovuzrodení koná On svoje dielo opäť “z vody a z Ducha” a nikto nemá právo povedať: Ty si, Pane pri tom “málo inteligentný”, len preto, že duchovné znovuzrodenie nie je len z Ducha, ale “ z vody a z Ducha“.
Svedectvo evanjelistu Jána, o skutku v Káne Galilejskej, na “svadbe pamätnej” (ES 639) – nie je skutok nijako náhodný. Ježiš ním predovšetkým jasne vyjavuje seba ako Božieho Syna a Spasiteľa. Lebo aj na svadbe sa totiž rodí – nový život!
Všelijako ľudia pozerajú na svadbu, na spojenie muža a ženy. Ježiš o ňom hovorí to, čo povedal Boh na počiatku: A budú dvaja jedno telo! A podľa Božej vôle Ježiš učil a stále rovnako učí: “Čo Boh spojil, človek nerozlučuj”. Pri sobáši, kde toto slovo zaznieva – už nie sú dve telá, ale jedno telo! V kresťanskom manželstve sa teda rodí nové spojenie a spoločný nový život, ktorý má “dva kruhy, ale jeden stred…(W.Trobisch) Už nikdy nie je možné bez bolesti a sĺz uskutočniť rozdelenie a jednoducho oddeliť to, čo spojil Boh. Ak to človek predsa len urobí, Pán Ježiš hovorí, že človek cudzoloží a vracia sa zo stavu posvätenia do hriechu…
Bratia a sestry v Kristu!
Stvorenie a posvätenie sveta na počiatku vykonal Pán Boh „skrze vodu a Ducha“ a tak sa zrodil aj život stvorenstva a človeka. Boh ho tak stvoril nie preto, že by bol “málo inteligentný” , ale z lásky a milosti. Aj Ježiš prišiel ako večné Slovo, ale predsa len prišiel v tele matky, čiže v spojení s vodou…
On ako skutočný Pán sa sklonil k nám, zatrateným a hriešnym ľuďom, a nemali by sme si myslieť, že pre toto Jeho sklonenie sa k nám, pre Jeho prijatie k sebe nás hriešnych – On ”vôbec nie je inteligetný”. Nemali by sme si myslieť, Pán Ježiš sa iba pomýlil, keď povedal: “Treba sa vám znovu narodiť – skrze vodu a Ducha”. (J 3,7) Jeho Krst svätý je teda Jeho stvorenie nového človeka v nás. Áno, takáto je cesta k nášmu znovuzrodeniu a k posväteniu nášho života: Keď Najvyšší Pán koná skrze vodu a Ducha.
Tu teda môžeme vidieť aj súvis Ježišovho Krstu so sviatkom Zjavenia Krista Pána, ktorý sa v cirkvi svätil pôvodne ako sviatok Jeho narodenia. Naše vykúpenie sa začalo diať Jeho príchodom (adventom) do tela Jeho matky, v Jeho prebývaní a v spojení s jej telom…. Podobne, ako sa začal aj život každého z nás. Lenže človek narodený zo ženy potrebuje očistenie a posvätenie a to sa uskutočňuje v dare Jeho Krstu svätého. On “nie je málo inteligentný”, keď ho pre nás ustanovil. Preto ho cirkev vždy takto prisluhovala a prisluhuje!
Milí bratia a sestry!
Aj potom, v ďalšom živote, keď človek začína nový život v spoločenstve muža a ženy, v manželstve, keď sú a majú byť muž a žena jedným telom, prichádza Jeho ponuka milosti, požehnania a posvätenie. Zjavenie v Káne a premenenie vody na víno bolo znakom Jeho Božskej moci a lásky. Bolo znakom a znamením Jeho slávy. Isteže mohol svoju slávu aj inak, “duchovnejšie” vyjaviť – jednako to urobil opäť skrze vodu a Slovo…
Starí pohania verili, že existujú zvláštne, tajomné noci, keď sa voda v studniach a prameňoch pôsobením ich božstiev mení na víno….My kresťania vieme, že Pán Boh sa k nám znížil, hlboko a blízko, keď nám dal Toho, ktorý všetko posväcuje. Ktorý vodu premenil na dobré víno, ale ktorý aj všetko všedné a obyčajné môže premeniť tak, aby nám to slúžilo k dobrému tu časne a potom i k životu večnému. On vždy skrze svoje Slovo pôsobí tak, že to slúži k životu. Skrze Slovo a vodu z nás urobil Božie deti a dedičmi Božími. Aj život manželov v Káne požehnal nielen slovom, ale aj viditeľným skutkom a znamením. Pá Ježiš svojím pôsobením má vždy záujem žehnať nás slovom i sviatosťami – viditeľnými darmi svojej milosti. Chce nám tak udeliť mnoho darov pre telesný i duchovný život a naše manželstvá požehnať a posvätiť vždy nanovo.
Preto aj v dnešnú 2.nedeľu po Zjavení slávime príchod Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorý nás chce vždy znovu naplniť radosťou, pokojom a pravou dôstojnosťou. Ktorý aj naše manželské spojenie posväcuje a vedie nás v tomto spojení do skutočnej a pravej radosti, na svadbu večnú v nebesiach. Na svadbu, ako trvalú oslavu seba – Biskupa a Ženícha našich duší v Jeho kráľovstve. Preto učeníkom i všetkým verným zasľúbil, že spolu s Ním budú piť z plodu viniča víno nové, ktoré nám pripraví vo večnosti. Amen
2.nedeľa po Zjavení Krista Pána – Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.