Očakávanie radosti
Lk 1,45-55: ”… A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. (46) Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána (47) a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, (48) že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, (49) pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno, (50) a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja z pokolení na pokolenia. (51) Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca, (52) mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, (53) lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno.(54) Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, (55) ako povedal naším otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.” Amen
Bohumilí kresťania!
Štvrtá adventná nedeľa nás nezadržateľne približuje k Vianociam a prípravy začínajú naberať obrátky. Tak začína rásť aj všeobecná radosť, alebo aspoň očakávanie radosti. Dôvody radosti nemusia byť vždy čisto náboženské. Sú rôzne a rôzna je aj intenzita a trvácnosť vianočnej radosti.
V mnohých rodinách sa tešia najmä na “ svietiace očká detí”, pri objavení sa vianočných stromčekov a darčekov. Vianočné nákupy robia radosť častejšia ženám ako mužom, ale nemusí to byť pravidlo. Aj muži majú svoje dôvody na čas radosti- veselosti, ktorý prepukne na Štedrý večer. Novinári viac ako inokedy robia ankety typu: “Pozvete nás ďalej?”. Chcú vedieť, ako rôzni ľudia trávia vrcholiaci advent a Viance v rodinách. Veď práve tu, v intimite rodinného zátišia je vianočná radosť a šťastie najintezívnejšie prežívané. Možno aj nás by zaujímalo, ako to vyzerá v iných domoch, pri iných stoloch. Čo cítia v srdciach nielen mladí, ale aj tí najstarší? Tí, ktorí prežili advento – vianočnú radosť už mnoho krát. Ostalo z jej pôvodnej intenzity niečo aj v podvečer života? Pripomeňme si počiatok príchodu tejto radosti a jej prvé prežívanie v spoločenstve dvoch žien. Jednej mladej a druhej už v rokoch.
Milí bratia a sestry, dnes spoločne môžeme nazrieť do prvého príbytku, do ktorého prišla radostná vianočná zvesť a z ktorého sa začala šírť ďalej. Všetko sa síce začalo v dome mladej ženy z Nazaretu. V duši prvej kresťansky na zemi, panny Márie, ktorá spoznala, že Božie cesty a Božie myšlienky sú iné, ako naše ľudské.(Izaiáš) Aj ona mala zrejme svoje vlastné očakávania, ako každé mladé dievča a žena, túžiaca po spoločnom manželskom a rodinom živote. Ale od chvíle návštevy anjela Gabriela, Božieho posla, sa veci a udalosti v jej živote dramaticky zmenili. Očakávanie a príchod radosti, pocity blaha a šťastia prekonávali všetko, čo ktokoľvek z ľudí dovtedy prežil a poznal. Keďže ide o zvesť veľkej radosti “všetkému ľudu”, všimnime si jej prvé spoločné prežívanie v spoločenstve a dome dvoch blízkych duší, Márie a Alžbety.
“Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána!” (v.46) Nič iné, iba veľká, jasavá radosť a velebenie Pána Boha je tam, kde sa skrze Ducha Svätého rodí v srdci človeka viera. Tak to bolo v osobnom živote panny Márie. Tento moment by nám nemal uniknúť! Už jej príbuzná, Alžbeta hovorí, že jej blaženosť bude prameniť z viery! “Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán”(v.45)
Ani dnes to nie je inak! Radosť a blaho začína tam, kde sa rodí viera v Hospodina, Pána. Ak sa dnes na nejakom mieste, v niektorom dome, alebo v niektorom človeku radosť nedostaví, bude to pre neveru. Ak niekto radosť napriek všetkému, čo Boh povedal a vykonal, neprecíti, je a bude to dôkaz o nedôvere voči evanjeliu. Dôkaz nevery voči Bohu, ktorý koná pre nás tak, ako konal od počiatku a bude konať až do kona vekov!
Blahoslavená panna Mária je obrazom ženy, ktorej duša velebí Boha spontánne. Ktorej duch sa rozveselil veľkou radosťou a ktorá právom pripomína, že najsilnenšie ľudké emócie, ktoré naplnia srdce človeka sa rodia z viery. Dôvod tejto radosti a tých najšťastnejších pocitov je jeden: Mária sa raduje “v Bohu, v svojom v Spasiteľovi”! V Tom, ktorý jediný môže a chce svojimi prostriedkami a svojou mocou vyslobodiť človeka z každej biedy a tmy. Vidíme, že Mária sa raduje z daru Spasiteľa! Ten, ktorého má priviesť na svet a dať mu meno Ježiš je Synom Najvyššieho ( Lk 1,31-32). Je darom pre ňu, pre dom Izraela a aj pre celé generácie ľudu Božieho, ktoré prišli po nej.
Jej ľud žil v stave poníženia pod rímskou okupačnou čižmou. Taký stav poznali aj mnohé generácie predtým. Generácie žijúce v jarme otroctva egyptského i babylonského, alebo žijúce pod vládou nenávideného Idumejca Herodesa. Máriina radosť plynie nie z toho, že sa stane matkou, že bude mať svojho potomka, syna, ktoré si bude opatrovať a vychovávať na svoj obraz. Ona vie oveľa viac: pod srdcom nosí svojho Spasiteľa, a Spasiteľa mnohých! Nie ona sa rozhodla stať matkou, ale “Hospodin učinil s ňou tieto veľké veci” (v.49), na ktorých nemá nijakú zásluhu. Pre jej svedectvo my všetci, ktorí vieme o prvom, historickom príchode Pána Ježiša Krista na svet veríme, že v Ňom v pravde prišlo milosrdenstvo Božie.(v.50)
Preto aj my môžeme vyznať: nebudeme čakať iného Spasiteľa! Ten, ktorý sa vtelil v život panny Márie, je Bohom zasľúbený a poslaný Syn Boží. V Ňom a skrze Neho vykonal Boh veľké veci pre nás a pre všetky pokolenia. Počnúc od Adama, cez praotca Abraháma a jeho potomstvo, až po bližšie, i vzdialenejšie národy pohanské.
Mária panna bola blahoslavená po tú mieru, že z jej radosti a blaha sa plným priehrštím uchádza aj nám. Nie je to však jej meno a jej moc, ktorá to pôsobí, že sa táto radosť netratí, ale priam množí. “Mocný učinil so mnou veľké veci”! Mocný učinil pri nej ten svätý div, počatie Syna. Božia moc konala a spôsobila v Nazarete radosť, ktorá sa ani dnes neumenšuje. Je rozmnožovaná podobne, ako keď neskôr sám Boží Syn rozmnožil päť jačmenných chlebov a dve ryby na brehu Genezaretského jazera pre veľký zástup a ešte pri tom ostalo množstvo odrobín aj pre vtáčiky a mravce v tráve, ale aj dvanásť košov odrobín pre najchudobnejších a hladných.
Príchod Spasiteľa, ktorý tu bol najskôr v skrytosti, v tele Márie, je darom Toho, “ktorého meno je sväté”. (v.49 b) Niekto možno povie: aj človek je, či môže byť svätý. Áno, ale je len Jeden, ktorý svätosť dáva! Podobne môžeme povedať: sme požehnaní a môžeme pôsobiť požehnanie, ale nie sme pôvodcovia požehnania! Darca darov dokonalých je len jeden. Podobne môžeme povedať: aj my sme synovia a dcéry Božie, ale iba Ježiš je pravým Synom Božím. Rozdiel v synovstve je zásadný a trvalý. Panna Mária hovorí jasne: Sväté je Jeho meno! Preto Mu patrí aj naša úcta, bázeň a oslava. Ak neskoršie pokolenia kresťanov na tomto pôvodnom vzťahu a pomere panny Márie k Bohu a našom vzťahu k panne Márii čokoľvek zmenili a menia, zatemňuje sa tým česť a sláva Toho, ktorý je Mocný, Svätý, a ktorý jediný je milosrdný tak, že dal svetu Syna a v Ňom dar spásy!
Bratia a sestry, vieme už dnes, že ani tohtoročné Vianoce neprinesú skutočnú radosť všetkým. Je mnoho tých, ktorí sa povyšujú nad iných. Už či navonok, alebo v duchu. My to možno niekedy len cítime, ale Pán Boh vie všetko, lebo vidí do srdca. Ale moc mocných a pyšných nikdy netrvá večne. Skôr, či neskôr moc mocných Pán zmietol v minulosti a ukončí jej zneužitie vždy, ako to prorockým spôsobom vyslovila panna Mária.”Mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno”.(v.52-53) Pád z výšky je vždy bolestivý. Mnohí to pocítili v minulosti, spoznávajú to aj dnes a bude to skutočnsoťu aj v budúcnosti. Máriino slovo je prorockým slovom a platí i dnes.
Príchod potomka kráľa Dávida je príchodom Pána, ktorý je “plný dobroty a lásky”.(ES) Byť Jeho “poddaným”, Jeho sluhom, občanom Jeho kráľovstva, nie je niečo, čo nás dehonestuje, alebo ponižuje.
Mária svedčí o tom, že mnohí bohatí, spoliehajúci sa na bohatstvo a nie na Boha, výjdu naprázno. Príchod Spasiteľa je pre ľudí dúfajúcich v mamonu dôvodom skôr smútku a obáv, ako skutočnej radosti. Vláde Krista Pána trvalo neodolá nijaká pýcha a zneužitie moci. Ježiš dáva dôstojnosť a plné ľudské práva všetkým. Ponížených povyšuje, hladných sýti. Takto Pán konal, koná a bude konať vždy.
Bratia a sestry v Pánovi!
Vrcholiaci adventný čas nás vedie k tomu, aby sme sa pripojili k chválospevu pokornej, ale blahoslavenej služobnice Pánovej, k panne Márii. Veď Ježišov príchod, ako to neskôr povedal Židom sám Kristus Pán, znamenal deň radosti aj pre samotného Abraháma a všetkých, spočívajcich “v jeho lone”. Bol, je a zostane nádejou pre Izrael i pre plnosť pohanov, ku ktorým pôvodne patril aj náš národ. My sa dnes nielen zo zvedavosti zastavujeme v dome Alžbety, pri chválospeve panny Márie z Nazaretu! K jej chválospevu sa nanovo vedome pripájame! Tak hovorí aj dnešné slovo ap.Pavla: ”Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa!… Pán blízko” (F 4, 4) Pripájame sa k slovám Márie, ktoré aj po dvoch tisícročiach vedú k oslave Pána Boha a tak aj k tichej, no mocnej radosti v duši tých, ktorí vedia, koho nám Pán Boh poslal v plnosti času. Amen.
4.adventná nedeľa 2011-Rovensko a Sobotište– Ľ.Batka st.