Martin Rázus: K tebe, Kriste zrieme.
Jak Ján zo žalára – k Tebe, Kriste zrieme,
Teba vyčkávame, k Tebe putujeme…
Tys‘ ten, Tys‘ ten iste, koho ľud Tvoj čaká
keď ho morí bieda, trápi bolesť všaká!
Pohľad Tvoj je liekom chorému, čo klesá,
radostná zvesť Tvoja slabým zvestuje sa:
Tys‘ ten, ktorý kráča ticho v ťažké boje
za svet Tvojho ducha – za kráľovstvo svoje!
Nechže Tvoja pravda nájde u nás sluchu,
na mysli nás zmocní – zmocní i na duchu,
a nech slovo Tvoje v žitia nebezpečí
našich smutných teší, našich chorých lieči!
Radostná zvesť nech nás všetkých pevne spája
doma, jak i s tými, čo šli vo svet z kraja!
Daj im srdce čisté, myseľ sviežu, jarú,
chráň ich od nešťastia – z práce popraj zdaru!
Tvoj duch nech nám svetlom, čo tma neuháša,
by nám bola milšia chalúpočka naša,
v nej pri zdraví, sile na duši i tele
našli by sme chleba – rástli by sme v diele.
Potechy praj z dietok, udrž mládež v cnosti,
tak nás všetkých z lásky svojej rozradosti:
nechže časy tieto k osohu nám slúžia,
srdcia naše mäkčia – vôľu našu túžia –
a my hľadíme ta, zkade zrak Tvoj svieti.
Tys‘ ten…príjm nás,Pane, ako svoje deti! Amen.
/ z Antológie slov. evanj.poézie- dr.E.B.Lukáč, Tranoscius 1936/ Požehnaný čas adventný!