Príslovia 3.11,12 SSynyn Syn môj, nepohŕdaj kázňou Hospodinovou, nech sa ti neprotiví Jeho trestanie,lebo Hospodin trestá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorému chce dobre.
Byť dobrým Otcom… čo to znamená, keď je otec dobrý?
Keď mi niekto povie, že som dobrým otcom svojím deťom, rozbúši sa mi srdce a veľmi ma to povzbudí a poteší. Som presvedčený, že tento pocit zdieľam spolu s mnohými otcami, ktorí majú podobnú milú skúsenosť. Napĺňa nás to, lebo byť dobrým otcom je naozaj zmysluplná činnosť a dobre vychovať svoje deti, to je jedna z najdôležitejších vecí života. Čo však je obsahom týchto slov? Čo to znamená, keď mi niekto povie: „Si dobrý otec“ . Uvažujem nad slovom „dobrý“. Ak je niekto dobrý, tak si predstavím milého, usmievavého človeka, čo mi nijako neznepríjemňuje život, správa sa ku mne úctivo a snaží sa mi pomôcť. Prehliada moje nedostatky a netlačí ma do kúta, aby som sa snažili nejako meniť . Dobrý človek je tolerantný a netrvá vždy na svojom. Dobrý človek robí aj kompromisy, len aby udržal pokoj a zbytočne nedráždil svoje okolie. Ako je to však s otcom, myslím dobrým otcom…? Môže byť dobrý otec k svojim deťom stále milý a usmievať sa na nich aj keď sú neposlušné? Môže prehliadať ich nedostatky a môže im dovoliť žiť ako sami chcú? Môže dobrý otec pri výchove robiť kompromisy? Môže, ale to už potom nie je dobrý otec, ale nezodpovedný otec. Môže byť potom dobrý otec pri výchove svojich detí vôbec „dobrý“? Určite áno, ale nie v zmysle ľudsky myslenej dobroty, ale v zmysle biblicky myslenej Božej Otcovskej dobroty. Božia dobrota je cieľavedomá, zameraná na konečné večné blaho božích detí. No a práve takúto dobrotu mám, ako zodpovedný kresťanský otec odzrkadľovať pred svojimi deťmi. Otec má vychovávať svoje deti láskavo, ale ak treba aj prútom . Aj prút, hoci nie je nijako príjemným, je v skutočnosti láskavým vychovávaním otca. Tento spôsob láskavosti deti neradi prijímajú a búria sa voči nej. Je to pochopiteľné, lebo to bolí. Keď im vysvetlím prečo musia dostať výprask a keď to aj pochopia, predsa tá bolesť je potrebná. Musia si to dobre zapamätať a to bez palice nepôjde. Nie je to ľahké, ani pre deti, ale ani pre otca. Avšak trest vychováva deti, ale aj otca, ktorý trestá. Dieťa plače, lebo je trestané a otec tiež, lebo musí trestať aj keď ho v srdci ľutuje a najradšej by to zobral na seba. To by však bolo hlúpe a nezodpovedné, lebo by to bolo neúčinné. Trest musí byť zdôvodnený, potom musí byť spravodlivý, nie príliš prísny, ale podľa miery previnenia. Potom musí dôjsť k odpusteniu a spoločnému zmiereniu.
Pozriem sa však teraz bližšie na ten ešte dôležitejší vzťah, medzi Otcom Bohom a Jeho deťmi -kresťanmi. Aké tu platia pravidlá? Je Božia výchova kresťana nejako iná? Je, aj nie je. Je iná v tom, že Božia výchova je dokonalá a tá ľudská, nedokonalá. Tá ľudská sa len pokúša byť odleskom tej Božej, dokonalej. Je však poznačená hriechom a s tým súvisiacim ľudským zlyhaním. Božia výchova má však presne tie isté princípy. Vlastne je to naopak, že tá ľudská výchova sa pokúša pri tej správnej výchove aplikovať tie Božie spôsoby výchovy človeka – kresťana. Čo mi z toho vyplýva? No práve to, že Jeho láskavá výchova mi nemusí byť vôbec príjemná. To, že je Boh ku mne dobrý, to vôbec neznamená, že ja musím mať všetko po čom moje srdce túži. Nemusím byť bohatý, ani nemusím byť zdravý, ani nemusím mať super auto, ani super dom. Môže to byť práve naopak a práve to, že nič z toho nemám, môže byť prejavom Božieho požehnania. Zámerne používam slovo môže, aby bolo jasné, že bohatstvo a ani nič ďalšie čo som spomenul, nie je naopak hneď prejavom nejakého prekliatia. Záleží na tom, ako zaobchádzame s tým čo nám bolo darované. Talenty môžeme zakopať, alebo naopak a správne, môžeme ich rozmnožiť pre Pána. Ináč povedané, tá správna kresťanská prosperita nie je v tom čo dostaneme za svoj dobrý život už tu na zemi, ale v tom ako rozmnožíme to čo sme dostali v prospech Pána, ktorý nám tieto dary zveril. Niekto ich rozmnoží a prosperuje a niekto zakope a stagnuje.
Čítame v Prísloviach, že sa nemáme protiviť trestaniu Hospodinovmu. Čo tým Šalamún chcel povedať? Je kresťan trestaný tu na zemi za svoje hriechy? Veď predsa naše hriechy boli vynesené na drevo kríža a tam pribité spolu s Kristom. Alebo nie? Veď ja predsa už nemusím byť potrestaný, veď za mňa bol potrestaný Pán Ježiš… Ako je to vlastne s hriechom a s trestom za hriech? Na tieto otázky a možno aj na ďalšie, sa pokúsim odpovedať v ďalšom príspevku.