2K 1,3-7 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, 4ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. 5&
nbsp;Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; 6 či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. 7 A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.
Bratia a sestry v Pánovi!
Každodenne môžeme cítiť Božiu starostlivosť o nás. Niekedy je to viac, inokedy menej. Pán sa o nás stará Jeho darmi. My sme z toho isto potešení a radujeme sa.
Aj z nášho prečítaného textu zo začiatku 2. (3.) listu do Korintu je zrejmé toto slovo: Potešenie. Od 3. do 11. verša je spomenuté až 10 krát. Ak píšeme niekomu list, email, nejaký oznam, tak na začiatku napíšeme vec. Niečo podstatné, čoho sa týka. Keď iné listy začínajú u Pavla pozdravom, resp. modlitbou, tak tu ďakuje za Božie potešovanie.Slová ďakovnej modlitby čítame ešte raz: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení.“ Aj napriek rôznym súženiam a trápeniam, ktoré ho v službe stretli, tak Pána Boha oslovuje ako „Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia.“
Aký je Boh v skutočnosti pre nás? Dokážeme ho takto osloviť aj my? Nie sme už príliš naučení na pohodlie a komfort a berieme ho akosi samozrejme? Skúsme teraz trochu spomaliť, stíšiť sa.
Od budúcej nedele budeme si znovu približovať pašiové udalosti. Budeme si pripomínať ako Ježiš spomalil, stíšil sa, modlil sa predtým čo všetko mal postúpiť. Čo sa deje s nami, keď si vydelíme čas pre Boha, keď sa s Ním rozprávame? Evanjelista Lukáš píše (22,39-43): „Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. 41 Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: 42 Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. 43 Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho.“
Všimnime si. Ježiš mal obyčaj, zvyk modliť sa. Bol to jeho životný štýl. Len, ak sme v kontakte s Bohom môžeme cítiť Jeho dotyk. Aj v takej situácii, keď nám ide o život a myslíme na najhoršie. Má sa vkladať nielen vo chvíľach života, ale aj našej hodine smrti. Ak sa nemodlíme tak sme bezmocní, ale keď voláme k Boh, tak dostávame silu.
Boh každého potešenia je s nami! Znamená to, že budeme potom len šťastní? Čo sa stalo v Getsemane? Prišiel anjel a povedal Ježišovi: „Daj si teraz oddych.“ ?
Keď sa povie slovo potešiť, možno sa nám vybaví hneď aj povzbudiť. To znamená, že niekomu ideme zdvihnúť náladu, sebavedomie, myslenie… Podobne to spravil aj anjel pri Ježišovi. Áno, Boh je Bohom každého potešenia.
A On chce, aby sme boli potešením pre tento svet. Aj Pavol píše, že Boh je ten: „ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ Boh nás nepotešuje len pre naše potešenie a radosť, ale preto, aby aj ľudia okolo nás boli šťastní. Hlavne tých, ktorí sú v súžení a utrpení.
Žijeme vo svete, kde ľudia chcú stále viac a viac. Potrebujeme stále viac vecí pre život. A my kresťania nie sme o nič iní ako neveriaci. Môžeme s tým niečo urobiť?
Pavel píše na inom mieste, že sa nemáme prispôsobovať tomuto svetu. To sa nedá len tak. Je to len vecou zmeny nášho myslenia. Boh nechce, aby sme boli len konzumenti Jeho potešenia. Preto toto potešenie máme odovzdávať ďalej. Ono to nie je samozrejmé.
Nemôžeme byť silní, šťastní, zdraví duchovne i telesne, ak budeme mať zmýšľanie konzumenta. Ak budeme prijímať len dobré veci od Neho. Moja pomoc pochádza od Hospodina – hovorí žalmista. Boh všetkého potešenia nám chce pomôcť a pomáha. Ale tu nekončí. Sebeckosť zastavuje Jeho pomoc. Možno, ak aj pocítime chvíľkovú radosť a uspokojenie, tak nakoniec budem nešťastní. Boh chce, aby sme pomáhali ostatným. Toto je jedna z vecí, ktoré si môžeme uvedomiť aj v rámci tohto pôstu, ktorý prežívame. Nasledovať Ježiša Krista znamená rozdávať Jeho potešenie a povzbudenie druhým ľuďom.
Možno to nepôjde nijak ako len cez naše utrpenie. Že ľudia okolo nás budú vidieť, že my tú našu vieru myslíme vážne. Vážne pre Ježiša Krista. Tak ako to myslel vážne aj apoštol Pavel. Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame.“ Všetci sme akoby spojení. Aj skrze potešenia, aj skrze utrpenia. A to všetko skrze toho, ktorého veríme, Ježiša Krista.
Čo je to s čím Ty zápasíš milý brat sestra? Možno to je Tvoje manželstvo, možno problémy s Tvojimi deťmi, finančné problémy alebo je to boj s Tvojou chorobou… Alebo je to nejaký hriech, s ktorým si nevieš dať rady. Čokoľvek nech to je, Boh chce Ťa aj dnes potešiť, povzbudiť, posilniť, aby si mohol/mohla ísť ďalej. Ak sa Ním necháme povzbudiť/potešiť potom môžeme rásť. V tom je to iné ako keď hľadáme pomoc v tomto svete. Boh nás tak posilní, aby sme mohli potom vydávať svedectvo o Ňom a potešovať druhých. Vtedy porastie i naša sila a získame novú radosť.
Ak sa nám veci v živote nedaria, trpíme, strádame prežívame súženia akoby sme sa nachádzali na dne. Pôsobí to chlad. Podobne ako lístie v končiacej sa zime bolo prikryté snehom a postupne sa zmenilo na zem. Tak aj my po čase strádania sa zmeníme vo viere v Božie zasľúbenia. Tak ako všetko okolo nás o chvíľu ozelenie, tak aj v nás sa prebudí život. Boh aj nás znovu poteší a naplní.
Každý jeden z nás je stvorený na Boží obraz. A On chce, aby sme sa čo najviac na Neho podobali. Boh nás stvoril a formuje nás, Duch Svätý nám pomáha a Pán Ježiš prosí za nás. My sa máme povzbudzovať navzájom. Všetci môžeme byť potešením, povzbudením pre druhých naokolo. Tak naplníme zákon Kristov. On chce, aby sme sa milovali, aby sme rozdávali lásku v tomto svete.
Podobne ako Pavol aj my nielen prijímajme dobré veci od Boha, ktorý je Bohom každého potešenia, ale skrze súženia, ktoré prežívame potešujme ostatných. Nech nám v tom Pán pomáha! Amen