VIVIT s.r.o. Kežmarok – súkromné evanjelické vydavateľstvo Mikuláša Liptáka sa tiež nedalo zahanbiť a v r.2OOO, súbežne, alebo možno ešte skôr ako POLÁRKA, vydalo milú zbierku vtipov a veselých príhod z cirkevného života s názvom: Humor spod kazateľnice. Autor je Ján Bunčák st.z Bratislavy. Veľmi cenné na tomto počine je to, že autor ho napísal vo vážnej nemoci, v opatere svojej manželky Evy. Sám o tom napísal:"Túto skromnú publikáciu venujem svojej drahej manželke za jej lásku a trpezlivosť, s ktorou ma opatruje počas mojej choroby" . Tak tomu sa hovorí, živé kresťanstvo…Klobúk dolu! Knižočku zostavil spolu so svojím synom Jánom Bunčákom ml., evanj.farárom. Stojí za povšimnutie niekoľko myšlienok z úvodu:"Kresťan je človek ako každý iný. Citlivo reaguje na všetky životné situácie. Má čas na plač i smiech, na horekovanie i radosť.(Kazateľ 3,4) Nechýba mu zmysel pre humor, satiru či sebareflexiu". S tým sa do naozaj súhlasiť. Ak by sa niekomu zdalo, že niektoré vtipy po desiatich a viac rokoch musia mať "poriadnu bradu", tak si skúsme zopár prečítať:
-Pán Boh je chorý?- pýta a malý Jožko mamy.
-Prečo sa pýtaš?- čuduje sa matka.
-Pretože v novinách píšu, že Pán Boh pozval k sebe doktora Kováča.
……………………………………………..
– Pán Lipa zomiera. Z posledných síl šepká manželke_
– Prosím ťa, zavolaj kňaza, ktorý nás sobášil.
– Ale prečo, drahý?
– Chcem mu odpustiť.
………………………………………………..
– Na ktorejsi cirkevnej slávnosti sme boli pri organe viacerí kantori na čele s Ing.leňaňom.
Pán farár Juraj Holčík nám vtedy na záver ďakoval týmito slovami:
– Ďakujem naším Božím kohútom za ich kantorskú službu!
Za milú zbierku ďakujeme aj my. tbc
-Haló?! Pán farár! Volám vám kvôli tomu, že môj syn dnes nepríde na vyučovanie náboženstva. Má totiž chrípku…
-Áno, ale o ktorého žiaka ide?
-O Janka Nebeského.
-A s kým hovorím, prosím?
– S mojím otcom.