Vianoce – sviatky rodiny

                                        Vianoce- sviatky rodiny

Lk 1, 26 – 35: “ Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta (27) k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef a bol z domu Dávidovho – panna sa volala Mária. (28) Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami! (29) Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav.(30) Ale anjel jej povedal: Neboj sa , Mária lebo si našla milosť u Boha. (31) Ajhľa, počneš porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. (32) Bude veliký, Synom Najvyššieho sa bude volať, a Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. (33) Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. (34) A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja nepoznám muža! (35) Odpovedal jej anjel a riekol. Duch svätý zostúpi na teba a moc Nnajvyššieho zatie ťa, preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží“. 

 Mt 1, 19-21:“Jej muž Jozef bol spravodlivý, nechcel ju vystaviť hanbe, a chcel ju tajne prepustiť. (20) Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. (21) Porodí syna a dáš  Mu meno Ježiš, lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov“. Amen

_____________________________________________________ 

     Milí bratia a sestry, milí rodičia a deti!

 

     Vianoce, sviatky, ku ktorým sa  pripravujeme a ktoré už klopú na dvere, majú mnoho pekných, výstižných pomenovaní. Jedno z najznámejších je: Vianoce sviatky RODINY.

     Je to nielen pomenovanie pekné, ale je aj pravdivé a biblické. Založené na skutočnosti prvých Vianoc a na tom, čo im predchádzalo. Veď Vianoce bez rodiny, totiž bez muža Jozefa, bez jeho ženy Márie a Dieťaťka menom Ježiš by vôbec neexistovali. Oni tvoria rodinu, akú chce mať Pán Boh, náš nebeský Otec: svätú rodinu! Takú, kde sú muž a žena spolu! Kde manželov spája láska a požehnáva ich prítomný Boží Syn Ježiš, nazývaný aj Imanuel – Boh s nami.

 

      Aj v našich rodinách to má a môže byť podobne. 

      Má a môže byť v nich trvalá láska! Láska muža a otca i manželky a matky!  Muža, ktorý miluje svoju ženu a svoje deti, a ktorý prijíma do svojej rodiny aj Ježiška! Láska manžely a matky, ktorá je verná a a milujúca, ako Mária.

 

     Ježiš, Božie Dieťa nie je niekto cudzí navyše. On nie je   prekážkou rodinného šťastia. Naopak! On prináša do našich rodín vždy novú lásku, svoj nebeský pokoj a učí nás službe. Hovorí, čo treba robiť, aby bolo všetkým dobre, aby sa všetci cítili bezpečne a boli šťastní!

    Ten Jozef z Nazareta, ako sme počuli z evanjelia Matúšovho, sa  najskôr zdráhal prijať dieťatko Ježiša za svoje vlastné dieťa. Ale bolo to len preto, že nevedel čie ono Dieťa vlastne je . Keď sa od anjela dozvedel, že Ježiš  je Božím Synom, Božím dieťaťom a budúcim Spasiteľom – už neváhal! Prijal Máriu i jej Dieťa a bol mu tým najlepším otcom!

     

     Čo to značí: byť dobrým otcom?

Staral sa o svoju ženu , pracoval ako tesár, aby uživil ju i Ježiša. Neskôr sa ukázalo, že musí mať veľa statočnosti a odvahy. Bolo treba ísť nielen do Betlehema pri sčítaní ľudu a pripraviť tam prechodný príbytok. Len čo prijali vzácnu návštevu mudrcov od východu, už Jozef musel opustiť aj rodnú zem Izraelskú a v nočnú hodinu utekať s rodinou do Egypta, aby zachránil Ježiška pred zlými úmyslami kráľa Herodesa. Jozef – „ vsťaň, vezmi dieťaťko a jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo herodes bud ehľadať dieťaťko, aby Ho zahubil. Vstal teda, vzal dieťaťko a jeho matku v noci a odišiel do Egypta“

(Mt 2,13-14) 

    A Jozef  poslúchol.  Štyri roky bývali v cudzine a žili ťažký život vyhnancov, ale on svoju ženu a syna neopustil!  Jozef bol muž ako sa patrí: múdry, pracovitý, odvážny a milujúci manžel a otec. Nezľakol sa prekážok, zloby, ťažkostí…Kto z nás, milé deti, by nechcel takého otca, takého tatka, či ocina…?

      Po jeho bolu stála Mária, ako dobrá mamička a verná manželka. Bola šťastná, že môže myť matkou Božieho Syna a že jej Pán Boh dal takého manžela, s ktorým mohli spolu žiť až kým ich smrť- na čas – nerozdelila.

    

     Vianoce sú sviatkami  rodiny – sviatkami ozajstných „chlapov“  a milujúcich mám a mamičiek, ktorí prijímajú do svojho života, do svojho srdca a do svojho domu aj Ježiša Krista ako Pána, ako svätého Vykupiteľa a Spasiteľa. 

  

     Vám všetkým, milé deti, želám takých otcov a také mamy a my ostaní „dospeláci“  – neváhajme Jezefa a Máriu nasledovať, učiť sa od nich,  modliť sa o takú vieru, akú aj oni mali. Prečo? Lebo ich pokora  a dôvera v Dieťa, ktoré im Boh poslal ich urobila šťastnými a radostnými. A tento Dar, Ježiško z neba,  Jeho prítomnosť – i keď neviditeľná- ale v Slove evanjelia skutočná – aj nás požehná!  Aj nás rozradostí, naplní mnohými duchovnými darmi: láskou a ochotu slúžiť si! Áno, i odvahou – keď treba deti a rodinu brániť pred každým zlom. Všetkých naplní nádejou, že raz nás práve to Božie dieťa, narodený Syn Boží, dovedie do svojho Kráľovstva v nebi. Amen.

          

                                   Príhovor na detskom vianočnom večierku v Sobotišti

                         s  vystúpením  5O detí s vianočným posolstvom 

                                                      dňa 23.12.2010 v kostole  o 17.hod.     

                                                                                         Ľ.Batka st.


Vložiť komentár