Bývalá NDR nastúpila do fázy post – ateizmu.Mnoho občanov sa nezaoberalo ani kresťanstvom ,ani ateizmom. Takto hodnotil situáciu farár Alexander Garth z Berlína,ktorý tu pracuje v mestskej misii, na výročnej konferencii evanjelizátorov. Koná sa od 29. nov. do 2,. dec. 2010 v Dassel pri Goettingene. Témou konferencie je:"Moderný ateizmus a kresťanská apologetika." Podľa Gartha sa ateizmus snaží vyporiadať s kresťanstvom a zničiť ho. No občania býv. NDR sú vo väčšine nenáboženskí. Pre nich témy viery nejestvujú. "Pre týchto ľudí je ateizmus včerajškom tak isto aj kresťanstvo.", povedal Garth.Rozhovory s týmito ľuďmi sú veľmi ťažké. Zväčša tvrdia:"Piesne a texty cirkvi sú staromodné a nerozumieť im. Kresťanská viera je jedna teória,ktorá nemá nič spoločné so životom. Kresťania sú pokrytci,ktorí sami tomu neveria. " Podľa Gartha spoluzodpovednou je liberálna teológia, ktorá vyprázdnila jasle a nechala plný hrob,popiera narodenie Ježiša Krista ako Božieho Syna a Jeho vzkriesenie. Evanjelikálnej teológii vyčíta podchladenie a chlad, preto mnohí aj po desiatich rokoch odchádzajú k sektám.
Duchovný stav občanov v bývalej NDR je typický pre všetky postkomunistické krajiny vo východnej Európe. Myslím si, že ani Slovensko nie je výnimkou, aj keď situácia nie je (zatiaľ) až tak vyhrotená.
Moja otázka je však nasledovná: Naozaj je to tak, že "otázka viery pre nich neexistuje"?
Vidím tu skôr problém iný: neschopnosť a neochotu vyrovnať sa najmä u východných Nemcov s prejavom viery v hitlerovký národný socializmus i v samotného Hitlera, a ešte skoršou vierou v internacionálny socializmus, v učení K.Marxa a F.Engelsa, ku ktorému sa po "experimente" s fašizmom a nacizmom vrátilo po vojne veľa Nemcov (otcov, detí i vnukov. Tak zostali v bludnom kruhu).
Krach oboch týchto myšlienkových koncepcií, ktoré sú inak len rubom a lícom tej istej mince, spôsobuje ich obrovskú frustráciu a odklon od "viery" náboženskej, ktorú v tak zdeformovanej podobe hlásali a realizovali "deutsche christen" a potom v podstae tí istí ľudia po rozdelení Nmecka v tieni ruských tankov. ( Spomínam si na aj na názorné predstavenie tejto situácie: naproti zámockému kostolu vo Wittenbergu bola základňa ruskej armády s množstvom tankov, viditeľných aj z hlavnej cesty! Bol to smutný pohľad na oba tieto symboly (zámocký chrám i základňu) – ale aj na ľudí, ktorí prechádzali okolo nich a tvárili sa, že nexistujú…)
Túto "vieru otcov"( marxistov – nacistov- a potom opäť marx-leninských internacionalistov) chcú mnohí vedome či podvedome opustiť a hovoria, že otázka viery pre nich neexistuje. Napriek tomu ale mnohým zostala len viera: 1. v peniaze, ktoré majú zarobiť iní a im zadarmo dať. Je to myslenie podobné nielen mnohým aj u nás, nielen mnohým Rómom. A tiež rozšírená viera v opiáty- čo je skutočná irónia národa, ktorý viac veril v Marxa, ako v Krista…
Vidím to tak, že im pomôže , tak ako každému, len pravé pokánie – v zmysle Lutherovej 1.tézy , a k "Skale vekov", čo považujem za správnu cestu- pre nich, aj pre nás.
Tak ako na Slovensku, aj v bývalej NDR a nakoniec vo všetkých tzv. postkomunistických krajinách je tamojšími vládami presadzovaný tvrdý materializmus a individualizmus. Konzumná spoločnosť sa stala "hlavnou modlou" .
Dovolím si tu odcitovať úryvok z kázne 10.10.2010 – Pamiatka posvätenia chrámu, od nášho zborového p. farára :
V jednom televíznom rozhovore v USA, ktorý sa uskutočnil krátko po 11. septembri 2001 na tému „Ako môže Boh dopustiť násilie vo svete“ veľmi trefne a zaujímavo svojim príspevkom zareagovala dcéra známeho kazateľa a evanjelizátora Billy Grahama – Anne Grahamová-Lotzová. Budem parafrázovať. Odkiaľ sa vzali všetky tieto útoky, násilnosti a streľby v školách? Možno začalo, keď Madeleine O´ Hare (už nežije – bola zavraždená ) podala žalobu na súd, pretože nechcela, aby sa na jej škole modlilo k Bohu.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO! (súd tak rozhodol)
Potom prišiel niekto iný a povedal, že v školách by sa radšej nemala čítať Biblia
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Potom pán Dr. Benjamin Spock povedal : „Dieťaťu nemôžme naložiť na zadok, hoc sa správa zle, pretože by sa deformovala jeho mladá osobnosť a tak by sme uškodili jeho sebaúcte a jeho osobnosti“. ( syn Dr. Benjanina Spocka spáchal samovraždu) – vraveli sme si : „ Expert na výchovu, musí vedieť, čo hovorí."
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Potom akýsi „múdry a prezieravý" poradca školskej psychohygieny povedal : „ Pretože chlapci sú chlapci, dajme im pod hlavičkou „Farebného Kríža" toľko kondómov, koľko len chcú, aby mali toľko „potešenia" koľko len chcú, a aby sa náhodou nenakazili a nespackali si život.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Potom povedal jeden z našich volených orgánov, že predsa nie je dôležité, čo robím v súkromí, ak riadne vykonávam svoje zamestnanie. Tomu sme porozumeli a povedali sme si všetci ostatní vidiaci „ vysokopostavené príklady a vzory", že je predsa jedno, čo hocikto, hoc aj prvý predstaviteľ štátu a samosprávy v súkromí koná, keď ja mám zamestnanie, HDP stúpa a ekonomika rastie.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Následne niekto povedal: „ Vytlačme časopis s fotografiami nahých žien a slečien a nazvime to zdravým realistickým uznaním krásy ženského tela a stvorenia.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Prišiel aj zábavný priemysel a povedal : „ urobme Reality show , ktorá zobrazuje všetko, úplne všetko a do detailov – i vulgárnosti v priamom prenose“.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
Je to iba zábava, nemá to žiadne škodlivé následky, nikto to aj tak neberie vážne. Kto to nechce pozerať nech na to nepozerá, takže kľudne v tom pokračujme – máme právo na zábavu a zisk.
– A MY SME NA TO POVEDALI ÁNO!
A teraz sa pýtame, prečo naše deti nemajú žiadne svedomie, prečo nedokážu rozlišovať medzi tým, čo je správne a čo choré, prečo je im jedno, keď zabíjajú a pália najprv mačky, potom cudzincov , potom kamarátov a nakoniec seba ?
Snáď na to prídeme, keď o tom všetkom budeme dlho a intenzívne premýšľať. Myslím, že je to následok toho, že „žneme, čo sme my sami siali". Je zvláštne, ako jednoducho ľudia vypoklonkovali Boha zo svojho života a keďže Boh je dokonalý džentlmen, ticho od nás odišiel a my hynieme. Pretože Boh a Život v nás nie je.
Strácame ako kresťania jasný pohľad, pripravenosť k boju za zásadné veci. Bojíme sa pozdvihnúť hlas za pravdu, aby sme neboli označení za spiatočníkov.