Kristova pravda vyslobodzuje zo smrti
J 8,31-36:“I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci. (32) A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (33) Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu, akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? (34) Odpovedal im Ježiš: Veru, veru hovorím vám: Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu. (35) Otrok však nezostáva v dome naveky, syn zostáva naveky.(36) Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“. Amen.
Milí bratia a sestry, bohumilí kresťania evanjelickej cirkvi, milované Božie deti a vykúpenci Kristovi!
Blahoželám vám k dnešnému Pánovmu dňu a súčasne ku dňu pamätnému, pretože je dňom spomienky za začiatok reformačného diela Dr. M.Luthera.
Dnešný 31.október je už 493.výročím Lutherovho vystúpenia a boja za obnovu cirkvi. Pripomeňme si, že podľa nášho zborového uznesenia i uznesenia Synody našej ECAV máme desaťročie pred okrúhlym 5OO ročným jubileom využiť k našej vlastnej duchovnej obnove čo najlepšie. Aby sa tak mohlo diať, potrebujeme vnímavo počúvať a s dôverou prijímať zvestované Božie Slovo. Bez neho nikto nemôže v skutočnosti v obnovu a v duchovnú reformu dúfať a očakávať. Sám M.Luther je toho jasným dokladom. Denne svedomito čítal a študoval Písmo sväté. Konal tak s podporou svojho predstaveného, neskoršieho priateľa Jána Staupitca v erfurtskom kláštore augustínskych mníchov. Oproti jeho skromnej izbe bola kláštorná knižnica, čo dokonale využil.
Aj nám dnes, tu v chráme Božom zhormaždeným, zaznelo už po tretíkrát Božie slovo. Najskôr zo SZ so Ž 46, ktorý inšpiroval neskôr M.Luthera k napísaniu textu našej evanjelickej hymny, ktorý doplnil aj „elektrizujúcou“ melódiou. Pravdivo hovorí básnik: „Každý evanjelik dneska sa raduje, hymnu Hrad prepevný, hrdo prespevuje“!
Druhé slovo z listu ap.Pavla R 3, 21-28 nám pripomenulo hodnotu Božieho slova jednak v podobe Zákona Božieho, ako aj v slove evanjelia o našom vykúpení zdarma, z milosti, skrze vieru v Krista Ježiša. Jeho zásluhy sú rozhodujúce, aby sa nikto nechválil svojimi skutkami a dielami.
Dnešné evanjelium nám pomáha poznať a pochopiť, že
Reformácia stojí na Božom slove, ktoré:
1. otroctvo hriechu odhaľuje a
2. vyslobodenie hriešnika zvestuje
.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Je známe, že prvý smelý krok M.Luthera bolo jeho vystúpenie proti odpustkovej praxi vtedajšej Cirkvi. Luther sa najskôr obrátil na tých, ktorí mali v Cirkvi najvyššiu zodpovednosť za jej stav. Ten sa od čias Majstra Jána Husa iba zhoršoval. U predstaviteľov stredovekej Západnej cirkvi nenašiel pochopenie a podporu. Preto 31.októbra vystúpil s verejnou výzvou k diskusii. Viaceré dišputy sa ja odohrali. Obetným baránkom za najkrikľavejšie neporiadky v podobe odpustkovej praxi sa stal napokon ich hlavný predavač v Nemecku, dominikánsky mních Ján Tetzel. Tomuto odobrali benefity z predaja odpustkov a poslali ho do kláštora, kde čoskoro, sklamaný a zabudnutý zomrel.
Pri zdĺhavom riešení problému a nespokojnosti mnohých v Nemecku, ale aj v iných častiach Európy sa však ukázali aj ďalšie hriechy, ale aj omyly v „hlave i v údoch“, ktoré viedli Luthera k diskusiám a snahe o nápravu.
Už v prvej výpovedi o pokání a odpustkoch Luther dôvodil takto:“Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus hovorí: pokánie čiňte, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“! Tvrdo napádal najmä refrén Tezelovej „teológie“-“keď zazvoní pokladnička, duša letí do nebíčka“. Neskôr bolo „učenie“ o odpustkoch upresňované ako také, ktoré znamená najmä odpustenie očistcových trestov a pokút a nie hriechov, ale v živote cirkvi sa to chápalo inak. Luther na základe Božieho slova položil dôraz na úprimné, každodenné pokánie a zmenu zmýšľania u každého kresťana.To je vôľa nášho Pána Ježiša Krista.
Toto však je odporučením nielen pre stredovekú Cirkev a kresťanov, ale aj pre nás.Veď sám Ježiš Kristus začal svoju misiu a kázeň v tomto svete výrokom: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium“!
Bratia a sestry!
V raji, človek stvorený na obraz Boží, ešte v stave nevinnosti, smel počuť Božie slovo najskôr ako dôverné oslovenie svojho nebeského Otca (teda ako evanjelium) a až potom mu znelo ako zákon. Ako pokyn, úloha a možnosť konať poverenie v „dielni svojho Otca“. Ale človek po páde ho hriechu, ako hriešnik musí najskôr počuť slovo zákona Božieho. Tak ako aj Pán Ježiš najskôr hovorí: „Pokánie čiňte“!
Prirodzený človek je nielen stratený pre nebo, ale je aj zatvrdilý vo svojom zlom konaní. Je duchovne slepý a neschopný rozoznať dobro od zla a naopak. Je neposlušný a arogatný. Nechce plniť Božie poverenie, Božie zákony a prikázania. Je neochotný spolupracovať s Pánom Bohom.
Luther to spoznal z Písma ako reč nielen o iných, ale aj o sebe. Práve tak, ako to aj apoštol Pavel vyznal najprv o sebe samom, keď napísal: „Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu aby som to vykonal! Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“
Z Božieho zákona ako pravého Slova Božieho môžeme my, hriešni ľudia hriech spoznať. V tom je význam zákona. Práve toto Pán Ježiš pripomenul Židom, ktorí uverili.“Ak vy zostanete v mojom slove, budete vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“. My všetci máme túto pravdu o nás poznať.Aj svojim učeníkom povedal Pán neskôr podobne: “Keď príde Radca, „poučí svet o hriechu a o spravodlivosti…“ (J 15,8). Darmo sa Židia hnevali a rozčuľovali, darmo sa škriepili a snažili sa sami ospravedlniť. Darmo mnohí siahali po obetiach a zápaloch. Ježiš im jasne hovorí, ako sme to mohli počuť: „Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu“. Tak ako otrok, ani hriešnik nie je slobodný.Toto je poznanie o každom z nás. Ako Pán, tak aj ap.Pavel jasne svedčil: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“. Dôkazom tohto stavu duchovnej skorumpovanosti človeka je Boží súd nad človekom.“Odplata za hriech je smrť“!
Túto pravdu o sebe Židia ťažko príjímali. Ani dnes sa netreba príliš diviť tomu, že ľudia neradi chodia do kostola, aby tu počuli a prijali Božie slovo. Najmä slovo zákona, ktoré ľudí usvedčuje z hriechu. Aj sami to iste jasne cítime, ako ťažko sa nám počúva slovo pravdy o nás a o ľuďoch okolo nás.
Mnohí, ktorí dnes profesionálne narábajú so slovom v masmédiach, pestujú a horúčkovite podporujú povedomie o tom, že človek je dobrý. Čo sa len denne napočúvame, aký je človek „super“, aký je úžasný, dokonalý, „cool“. Aký je múdry a vzdelaný, aby vždy vedel čo má, alebo nemá konať. A aby hriechy a zlyhania ľudí príliš „nebili“ do očí, mnoho z toho, čo zákon Boží označuje a odhaľuje ako hriech, to sa jednoducho za hriech nepovažuje. Násilie, arogancia, krádeže, korupcia, rozvody, interupcie, šírenie lží a poloprávd atď. To, čo je v skutočnosti kultúra smrti, je prejav vraj „moderny“. Pravda o zlom srdci človeka, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky, túžby a skutky sa označuje vehementne a sústavne za úzkoprsosť, netolerantnosť a „farárske rečiky“. Aký že hriech? Aké otroctvo hriechu?- hovoria aj dnešní ľudia. Nechcú vidieť pravdu a jej dôsledky. Tým menej počuť slovo o večnom zatratení hriešnika. Kostol a zvesť Božieho Slova je pre moderných pohanov a spohanštelých kresťanov nepriateľ číslo jeden a preto ho obchádzajú ho ako čert kríž…
Pán Ježiš však hovorí a Luther Jeho slovo počul a tlmočil verne ďalej: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Hriech je otroctvom. Ježiš o ňom hovorí takto: “Otrok nezostáva v dome naveky, Syn zostáva naveky! Povedané inými slovami: otrok,hriešnik je vylúčený z domu Božieho, zo života večného. Toto jasne spoznal a počul aj M.Luther a pýtal sa, ako nájde milostivého Pána Boha, keď je hriešnik? Tak ako pred ním apoštolovia, a po nich mnohí iní sa pýtali a pýtajú: „Kto teda môže byť spasený“? Ako môže človek hrišnik obstáť pred Pánom Bohom a Jeho súdom? Môže vôbec pomýšľať na večný život a návrat do raja Božieho? Tak sa právom môžeme pýtať aj my.
2. Avšak tam, kde je poznanie hriechu a pravá ľútosť, tam kde je volanie o pomoc zhora: “Bože buď milostivý mne hriešnemu“, tam môže zaznieť čistá, zvonivá a krásna zvesť evanjelia! Radostná zvesť pre srdce, ktoré nie je pyšné, namyslené, ktoré si nezakladá na sebe! Ktoré hľadá možnosť, ako žiť podľa Božieho zákona, hoci nie z vlastnej sily, ale s Božou pomocou! Ospravedlneného z Božej milosti zásluhami Kristovými zákon naučí, ako kráčať týmto svetom, ako nasledovať Toho, ktorý prešiel zo smrti do života!
Reformačný objav, nanovo v Cirkvi odkrytý poklad evanjelia hlásal a hlása: „Vďaka za to nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi“! Jeho krížu a krvi! Jeho zásluhám.! Evanjelista Ján tlmočí slovo Pánovo: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodný“.
Oslobodneie v podobe občianskych slobôd, občianskej spoločnosti, v ktorej vládnu a rozhodujú ľudia nie je a nebude nikdy pravou a dokonalou slobodou. Z jednoduchého dôvodu: aj najlepší ľudskí nositelia slobody sú len ľudia a teda aj hriešnici. Skorumpovaní dedičnýcm hriechom a preto korumpovateľní… Bez hriechu je iba Syn Boží Ježiš Kristus, Pán. Preto k Nemu máme, ale aj môžeme ísť s dôverou, s prosbou a s poďakovaním. On nás vyslobodil a ponúka nám pravú slobodu.
Byť evanjelickým kresťanom, znamená mať istotu spasenia i radosť zo spasenia a vykúpenia! Znamená to nielen poznanie hriechu z Božieho zákona. On nie je niečo, čo je proti nám, hoci nás usvedčuje z hriechov a zlyhania, ale vedie k ľútosti a hľadaniu východiska – je „vychovávateľom ku Kristu“!
Ale zároveň je odpoveďou na to, ako najlepšie odpovieme Pánu Bohu na jeho milosť a lásku v Pánovi Ježiovi Kristovi! Lebo nový kresťanský život, radostný a nesený novou poslušnosťou je vďačnou odpoveďou na konanie Toho, ktorý nám dáva spásu a večný život!
O to išlo Lutherovi a reformačným otcom. O to má ísť aj nám dnes.Toto poznanie je založené a zakotvené v Božom slove SZ i NZ. Slove, ktoré vždy hriech zjavný i tajný odhaľuje, ale aj pomoc, spásu a vyslobodenie v pravý čas zvestuje, poskytuje a zaručuje.
Preto slávime aj dnes Pamiatku reformácie, ako dar svetla a Božej pomoci pre nás i našich potomkov! Amen.
Kázeň- Pamiatka reformácie 31.X. 2010 – Sobotište a Rovensko
Ľubomír Batka st.
amen dakujem.
„Mnohí, ktorí dnes profesionálne narábajú so slovom v masmédiách, pestujú a horúčkovite podporujú povedomie o tom, že človek je dobrý. Čo sa len denne napočúvame, aký je človek „super“, aký je úžasný, dokonalý, „cool“. Aký je múdry a vzdelaný, aby vždy vedel čo má, alebo nemá konať. A aby hriechy a zlyhania ľudí príliš „nebili“ do očí, mnoho z toho, čo zákon Boží označuje a odhaľuje ako hriech, to sa jednoducho za hriech nepovažuje. Násilie, arogancia, krádeže, korupcia, rozvody, interrupcie, šírenie lží a poloprávd atď. To, čo je v skutočnosti kultúra smrti, je prejav vraj „moderny“. Pravda o zlom srdci človeka, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky, túžby a skutky sa označuje vehementne a sústavne za úzkoprsosť, netolerantnosť a „farárske rečičky“. Aký že hriech? Aké otroctvo hriechu?- hovoria aj dnešní ľudia. Nechcú vidieť pravdu a jej dôsledky. Tým menej počuť slovo o večnom zatratení hriešnika. Kostol a zvesť Božieho Slova je pre moderných pohanov a spohanštených kresťanov nepriateľ číslo jeden a preto ho obchádzajú ho ako čert kríž…
Presne toto sa žiaľ deje a okrem popisu krutej reality nerobíme nič. Naivne čakáme na zázrak, ktorý očakávame márne. Lebo Pán za nás náš diel práce urobiť nehodlá, lebo nás ňou poveril ako svojich učeníkov. (Mat:28,19-20)
Aj keď sa nie celkom stotožňujem s myšlienkou aby cirkev zasahovala ho politiky ( Slovensko už malo Farskú republiku ), cirkev je spoločenstvo ľudí vyznávajúcich rovnaké hodnoty. Ostáva otázka, ako inak konkrétne v dnešnej spoločnosti presadiť základné postoje, názory a stanoviská učenia ECAV na Slovensku ?
RKC zasiahla drastický do politiky a politiku ovláda na najvyššej úrovní. Dokonca aj cez emeritných kardinálov a biskupov.
„Fico ešte ako opozičný politik ju žiadal v prípade, ak sa potvrdí, že cirkev "disponuje obrovskými majetkami, ktoré prinášajú obrovské výnosy". V apríli (2007) tohto roku kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý už predtým vyjadril sympatie Ficovej vláde, s uspokojením konštatoval, že predseda vlády zmenil v tejto otázke názor: "Začal isté veci chápať z iného uhla pohľadu a prestal hovoriť napríklad o odluke cirkvi od štátu". Kardinál sa medzičasom profiloval ako najtvrdší odporca odluky."