Kristova pravda

 

 

                                                     Kristova pravda vyslobodzuje zo smrti

 

J 8,31-36:I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci. (32) A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (33) Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu, akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? (34) Odpovedal im Ježiš: Veru, veru hovorím vám: Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu. (35) Otrok však nezostáva v dome naveky, syn zostáva naveky.(36) Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“. Amen.

     

      Milí bratia a sestry, bohumilí kresťania evanjelickej cirkvi, milované Božie deti a vykúpenci Kristovi! 

     

     Blahoželám vám k dnešnému Pánovmu dňu a súčasne ku dňu pamätnému, pretože je dňom spomienky za začiatok reformačného diela Dr. M.Luthera.  

Dnešný 31.október je už 493.výročím Lutherovho vystúpenia a boja za obnovu cirkvi. Pripomeňme si, že podľa nášho zborového uznesenia i uznesenia Synody našej ECAV máme desaťročie pred okrúhlym 5OO ročným jubileom využiť k našej vlastnej duchovnej obnove čo najlepšie. Aby sa tak mohlo diať, potrebujeme vnímavo počúvať a s dôverou prijímať zvestované Božie Slovo. Bez neho nikto nemôže v skutočnosti v obnovu a v  duchovnú reformu dúfať a očakávať. Sám M.Luther je toho jasným dokladom. Denne svedomito čítal a študoval Písmo sväté. Konal tak s podporou svojho predstaveného, neskoršieho priateľa Jána Staupitca v erfurtskom kláštore augustínskych mníchov. Oproti jeho skromnej izbe bola kláštorná knižnica, čo dokonale využil. 

Aj nám dnes, tu v chráme Božom zhormaždeným, zaznelo už po tretíkrát Božie slovo. Najskôr zo SZ so Ž 46, ktorý inšpiroval neskôr M.Luthera k napísaniu textu našej evanjelickej hymny, ktorý doplnil aj „elektrizujúcou“ melódiou. Pravdivo hovorí básnik: „Každý evanjelik dneska sa raduje, hymnu Hrad prepevný, hrdo prespevuje“

Druhé slovo z listu ap.Pavla R 3, 21-28 nám pripomenulo hodnotu Božieho slova jednak v podobe Zákona Božieho, ako aj v slove evanjelia o našom vykúpení zdarma, z milosti, skrze vieru v Krista Ježiša. Jeho zásluhy sú rozhodujúce, aby sa nikto nechválil svojimi skutkami a dielami.

     Dnešné evanjelium nám pomáha poznať a pochopiť, že 

                 

           Reformácia stojí na Božom slove, ktoré:

                  1. otroctvo hriechu odhaľuje a

                  2. vyslobodenie hriešnika zvestuje

.

     Milí bratia a sestry v Pánovi! 

     Je známe, že prvý smelý krok M.Luthera bolo jeho vystúpenie proti odpustkovej praxi vtedajšej Cirkvi. Luther sa najskôr obrátil na tých, ktorí mali v Cirkvi najvyššiu zodpovednosť za jej stav. Ten sa od čias Majstra Jána Husa iba zhoršoval. U predstaviteľov stredovekej Západnej cirkvi nenašiel pochopenie a podporu. Preto 31.októbra vystúpil s verejnou výzvou k diskusii. Viaceré dišputy sa ja odohrali. Obetným baránkom za najkrikľavejšie neporiadky v podobe odpustkovej praxi sa stal napokon ich hlavný predavač v Nemecku, dominikánsky mních Ján Tetzel. Tomuto odobrali benefity z predaja odpustkov a poslali ho do kláštora, kde čoskoro, sklamaný a zabudnutý zomrel. 

      Pri  zdĺhavom riešení problému a nespokojnosti mnohých v Nemecku, ale aj v iných častiach Európy sa však ukázali aj ďalšie  hriechy, ale aj omyly v „hlave i v údoch“, ktoré viedli Luthera k diskusiám a snahe o nápravu.

Už v prvej výpovedi o pokání a odpustkoch Luther dôvodil takto:“Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus hovorí: pokánie čiňte, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“! Tvrdo napádal najmä refrén Tezelovej „teológie“-“keď zazvoní pokladnička, duša letí do nebíčka“. Neskôr bolo „učenie“ o odpustkoch upresňované ako také, ktoré znamená najmä odpustenie očistcových trestov a pokút a nie hriechov, ale v živote cirkvi sa to chápalo inak. Luther na základe Božieho slova položil dôraz na úprimné, každodenné pokánie a zmenu zmýšľania u každého kresťana.To je vôľa nášho Pána Ježiša Krista.

Toto však je odporučením nielen pre stredovekú Cirkev a kresťanov, ale aj pre nás.Veď sám Ježiš Kristus začal svoju misiu a kázeň v tomto svete výrokom: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium“!

     

Bratia a sestry!

    V raji, človek stvorený na obraz Boží, ešte v stave nevinnosti, smel počuť Božie slovo najskôr ako dôverné oslovenie svojho nebeského Otca (teda ako evanjelium) a až potom mu znelo ako zákon. Ako pokyn, úloha a možnosť konať poverenie v „dielni svojho Otca“. Ale  človek po páde ho hriechu, ako hriešnik musí najskôr počuť slovo zákona Božieho. Tak ako aj Pán Ježiš najskôr hovorí: „Pokánie čiňte“!  

    Prirodzený človek je nielen stratený pre nebo, ale je aj zatvrdilý  vo svojom zlom konaní. Je duchovne slepý a neschopný rozoznať dobro od zla a naopak. Je neposlušný a arogatný. Nechce plniť Božie poverenie, Božie zákony a prikázania. Je neochotný spolupracovať s Pánom Bohom.

     Luther to spoznal z Písma ako reč nielen o iných, ale aj o sebe. Práve tak, ako to aj apoštol Pavel vyznal najprv o sebe samom, keď napísal: „Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu aby som to vykonal! Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“

     Z Božieho zákona ako pravého Slova Božieho môžeme my, hriešni ľudia hriech spoznať. V tom je význam zákona. Práve toto Pán Ježiš pripomenul Židom, ktorí uverili.“Ak vy zostanete v mojom slove, budete vpravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“. My všetci máme túto pravdu o nás poznať.Aj svojim učeníkom povedal Pán neskôr podobne: “Keď príde Radca, „poučí svet o hriechu a o spravodlivosti…“ (J 15,8). Darmo sa Židia hnevali a rozčuľovali, darmo sa škriepili a snažili sa sami ospravedlniť. Darmo mnohí siahali po obetiach a zápaloch. Ježiš im jasne hovorí, ako sme to mohli počuť: „Každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu“. Tak ako otrok, ani hriešnik nie je slobodný.Toto je poznanie o každom z nás. Ako Pán, tak aj ap.Pavel jasne svedčil: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“. Dôkazom tohto stavu duchovnej skorumpovanosti človeka je Boží súd nad človekom.“Odplata za hriech je smrť“!

 

  Túto pravdu o sebe Židia ťažko príjímali. Ani dnes sa netreba príliš diviť tomu, že ľudia neradi chodia do kostola, aby tu počuli a prijali Božie slovo. Najmä slovo zákona, ktoré ľudí usvedčuje z hriechu. Aj sami to iste jasne cítime, ako ťažko sa nám počúva slovo pravdy o nás a o ľuďoch okolo nás.  

     Mnohí, ktorí dnes profesionálne narábajú so slovom v masmédiach, pestujú a horúčkovite podporujú  povedomie o tom, že človek je dobrý. Čo sa len denne napočúvame, aký je človek „super“, aký je úžasný, dokonalý, „cool“. Aký je múdry a vzdelaný, aby vždy vedel čo má, alebo nemá konať. A aby hriechy a zlyhania ľudí príliš „nebili“ do očí, mnoho z toho, čo zákon Boží označuje a odhaľuje ako hriech, to sa jednoducho za hriech  nepovažuje. Násilie, arogancia, krádeže, korupcia, rozvody, interupcie, šírenie lží a poloprávd atď. To, čo je v skutočnosti kultúra smrti, je prejav vraj „moderny“. Pravda o zlom srdci človeka, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky, túžby a skutky sa označuje vehementne a sústavne za úzkoprsosť, netolerantnosť a „farárske rečiky“. Aký že hriech? Aké otroctvo hriechu?- hovoria aj dnešní ľudia. Nechcú vidieť pravdu a jej dôsledky. Tým menej počuť slovo o večnom zatratení hriešnika. Kostol a zvesť Božieho Slova je pre moderných pohanov a spohanštelých kresťanov nepriateľ číslo jeden a preto ho  obchádzajú ho ako čert kríž…

    Pán Ježiš však hovorí a Luther Jeho slovo počul a tlmočil verne ďalej: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete v pravde moji učeníci a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Hriech je otroctvom. Ježiš o ňom hovorí takto: “Otrok nezostáva v dome naveky, Syn zostáva naveky! Povedané inými slovami: otrok,hriešnik je vylúčený z domu Božieho, zo života večného. Toto jasne spoznal a počul aj M.Luther a pýtal sa, ako nájde milostivého Pána Boha, keď je hriešnik? Tak ako pred ním apoštolovia, a po nich mnohí iní sa pýtali a pýtajú: „Kto teda môže byť spasený“? Ako môže človek hrišnik obstáť pred Pánom Bohom a Jeho súdom?  Môže vôbec pomýšľať na večný život a návrat do raja Božieho? Tak sa právom môžeme pýtať aj my.

    

      2. Avšak tam, kde je poznanie hriechu a pravá ľútosť, tam kde je volanie o pomoc zhora: “Bože buď milostivý mne hriešnemu“, tam môže zaznieť  čistá, zvonivá a krásna zvesť evanjelia! Radostná zvesť pre srdce, ktoré nie je pyšné, namyslené, ktoré si nezakladá na sebe! Ktoré hľadá možnosť, ako žiť podľa Božieho zákona, hoci nie z vlastnej sily, ale s Božou pomocou! Ospravedlneného z Božej milosti zásluhami Kristovými zákon naučí, ako kráčať týmto svetom, ako nasledovať Toho, ktorý prešiel zo smrti do života!

 

   Reformačný objav, nanovo v Cirkvi odkrytý poklad evanjelia hlásal a hlása: „Vďaka za to nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi“! Jeho krížu a krvi! Jeho zásluhám.! Evanjelista Ján tlmočí slovo Pánovo: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodný“.

 

   Oslobodneie v podobe občianskych slobôd, občianskej spoločnosti, v ktorej vládnu a rozhodujú  ľudia nie je a nebude nikdy pravou a dokonalou slobodou. Z jednoduchého dôvodu: aj najlepší ľudskí nositelia slobody sú len ľudia a teda aj hriešnici. Skorumpovaní dedičnýcm hriechom a preto korumpovateľní… Bez hriechu je iba Syn Boží Ježiš Kristus, Pán. Preto k Nemu máme, ale aj môžeme ísť s dôverou, s prosbou a s poďakovaním. On nás vyslobodil a ponúka nám pravú slobodu.

 

Byť evanjelickým kresťanom, znamená mať istotu spasenia i radosť zo spasenia a vykúpenia! Znamená to nielen poznanie hriechu z Božieho zákona. On nie je niečo, čo je proti nám, hoci nás usvedčuje z hriechov a zlyhania, ale vedie k ľútosti a hľadaniu východiska – je „vychovávateľom ku Kristu“!

     Ale zároveň je odpoveďou na to, ako najlepšie odpovieme Pánu Bohu na jeho milosť a lásku v Pánovi Ježiovi Kristovi! Lebo nový kresťanský život, radostný a nesený novou poslušnosťou je vďačnou odpoveďou na konanie Toho, ktorý nám dáva spásu a večný život!

     O to išlo Lutherovi a reformačným otcom. O to má ísť aj nám dnes.Toto poznanie je založené a zakotvené v Božom slove SZ i NZ. Slove, ktoré vždy hriech zjavný i tajný odhaľuje, ale aj pomoc, spásu a vyslobodenie v pravý čas zvestuje, poskytuje a zaručuje.    

    Preto slávime aj dnes Pamiatku reformácie, ako dar svetla  a Božej pomoci pre nás i našich potomkov! Amen.

 

                 Kázeň- Pamiatka reformácie 31.X. 2010 – Sobotište a Rovensko

                                                                              Ľubomír Batka st. 

 


4 komentáre k “Kristova pravda”

    • „Mnohí, ktorí dnes profesionálne narábajú so slovom v masmédiách, pestujú a horúčkovite podporujú  povedomie o tom, že človek je dobrý. Čo sa len denne napočúvame, aký je človek „super“, aký je úžasný, dokonalý, „cool“. Aký je múdry a vzdelaný, aby vždy vedel čo má, alebo nemá konať. A aby hriechy a zlyhania ľudí príliš „nebili“ do očí, mnoho z toho, čo zákon Boží označuje a odhaľuje ako hriech, to sa jednoducho za hriech  nepovažuje. Násilie, arogancia, krádeže, korupcia, rozvody, interrupcie, šírenie lží a poloprávd atď. To, čo je v skutočnosti kultúra smrti, je prejav vraj „moderny“. Pravda o zlom srdci človeka, z ktorého vychádzajú zlé myšlienky, túžby a skutky sa označuje vehementne a sústavne za úzkoprsosť, netolerantnosť a „farárske rečičky“. Aký že hriech? Aké otroctvo hriechu?- hovoria aj dnešní ľudia. Nechcú vidieť pravdu a jej dôsledky. Tým menej počuť slovo o večnom zatratení hriešnika. Kostol a zvesť Božieho Slova je pre moderných pohanov a spohanštených kresťanov nepriateľ číslo jeden a preto ho  obchádzajú ho ako čert kríž…

         Oslobodenie v podobe občianskych slobôd, občianskej spoločnosti, v ktorej vládnu a rozhodujú  ľudia nie je a nebude nikdy pravou a dokonalou slobodou. Z jednoduchého dôvodu: aj najlepší ľudskí nositelia slobody sú len ľudia a teda aj hriešnici. Skorumpovaní dedičným hriechom a preto korumpovateľní… Bez hriechu je iba Syn Boží Ježiš Kristus, Pán. Preto k Nemu máme, ale aj môžeme ísť s dôverou, s prosbou a s poďakovaním. On nás vyslobodil a ponúka nám pravú slobodu.“
      ……………………………………
      Takmer všetko, čo ste uviedli je žiaľ pravda. V takejto spoločnosti žijeme. Ale prečo, lebo čakáme na Boží zázrak a svoj diel práce v tomto pozemskom živote nechávame na tých druhých ľudských nositeľov slobody.
      Reformácia skončila Augsburským mierom (25.IX.1555) kde si kniežatá určili na svojom území aké z dvoch náboženstiev sa bude vyznávať podľa zásady „cuius regio, eius religio“. Osoby, ktoré nesúhlasili s vyznaním svojho kniežaťa mali možnosť emigrovať bez prekážok. A tu v „občianskom meradle“ reformácia skončila, že sa dosiahla sloboda vierovyznania.
      Ak túto zásadu prenesieme do súčasnej doby, tak sa na jej platnosti takmer vôbec nič nezmenilo. Kto sú naše „kniežatá“ ktoré určujú na našom území vierovyznanie, resp. slobodo-liberálne vyznanie? Predsa tí najvyšší ústavní činitelia, ktorých sme si zvolili, resp. ich zvolili iní za nás, lebo my hrdí evanjelickí kresťania sa nebudeme angažovať v svetských veciach!?
      Takže našimi „kniežatami“ sú prezident ex komunista: Gašparovič, predseda parlamentu: neozvrhlík Sulík a premiérka: neoliberálka Radičová. Tak aké vierovyznanie majú naše novodobé "kniežatá", také vyznanie v podobe občianskych slobôd, liberálnej občianskej spoločnosti vyznáva bezbožný národ! Vidíme to na každom kroku na uliciach, v školách, štátnych inštitúciách, masových médiách,… skrátka všade. Žiaľ občas aj v cirkevných zboroch vidíme tolerantnosť s hriešnikmi, lebo sponzorujú cirkev, tak si novodobými odpustkami kupujú našu toleranciu „svedomia“!
      Blížia sa ďalšie komunálne voľby, mestá a obce sú obvešané bildbordmi a plagátmi. Poštové schránky preplnené letákmi, kde každý kandidát sľubuje nemožné na počkanie a zázraky do 3 dní hneď po voľbách, keď bude zvolený. Potom  to zdôvodní ako kedysi Mečiar, že to boli len predvolebné bonmoty a teraz začína pre vás tupovoličov krutá realita!
      Takže aký je rozdiel medzi kniežatami z pred 455 rokov a teraz? Jedine v tom, že máme slobodnú vôľu si zmeniť nielen územie na ktorom žijeme, ale aj knieža.
      A čo robíme? Vôbec nič, len sa sťažujeme, že iní zvolili zle!!! Pretože nevolíme „knieža“ z radov obrátených biblických kresťanov (dokonca ho ani nenavrhneme ako nezávislého kandidáta), ani neodídeme z „ novodobej Sodomy“ ak naše snahy zvoliť naše „knieža“ sa nezrealizujú.
      Ak chceme zmeniť spoločnosť, musíme evanjelizovať masy okolo nás – musíme byť „soľou zeme“. Musíme umožniť Pánovi, aby v provom rade zmenil nás a pričiniť sa pod vedením Ducha Sväteho, aby sme duchovne dorástli. Potom si musíme uvedomiť, že soľ zložená na kope (v cirkevných zboroch, kostoloch) stráca slanosť! Na nič sa viac nehodí, len aby bola von vyhodená a od ľudí pošliapaná !!!(Mat: 5,13)

      Presne toto sa žiaľ deje a okrem popisu krutej reality nerobíme nič. Naivne čakáme na zázrak, ktorý očakávame márne.  Lebo Pán za nás náš diel práce urobiť nehodlá, lebo nás ňou poveril ako svojich učeníkov. (Mat:28,19-20)

      Odpovedať
      • Aj keď sa nie celkom stotožňujem s myšlienkou aby cirkev zasahovala ho politiky ( Slovensko už malo Farskú republiku ), cirkev je spoločenstvo ľudí vyznávajúcich rovnaké hodnoty. Ostáva otázka, ako inak konkrétne v dnešnej spoločnosti presadiť základné postoje, názory a stanoviská učenia ECAV na Slovensku ?

        Odpovedať
        • RKC zasiahla drastický do politiky a politiku ovláda na najvyššej úrovní. Dokonca aj cez emeritných kardinálov a biskupov.

          Fico ešte ako opozičný politik ju žiadal v prípade, ak sa potvrdí, že cirkev "disponuje obrovskými majetkami, ktoré prinášajú obrovské výnosy". V apríli (2007) tohto roku kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý už predtým vyjadril sympatie Ficovej vláde, s uspokojením konštatoval, že predseda vlády zmenil v tejto otázke názor: "Začal isté veci chápať z iného uhla pohľadu a prestal hovoriť napríklad o odluke cirkvi od štátu". Kardinál sa medzičasom profiloval ako najtvrdší odporca odluky."

          „Na Slovensku hovorí o odluke vždy pre voľbami do NR SR.
          „Nie je v tom nijaká dráma: ide takmer o 930 miliónov korún, ktoré minulý rok dostalo 12 cirkví zo štátneho rozpočtu (katolíci 500 miliónov) na platy duchovných a prevádzku niektorých centrálnych cirkevných úradov. Z pohľadu štátu je to zanedbateľná suma- podstatne menej ako 1,7 miliardy, ktoré štát minulý rok vyčlenil na vianočné dôchodky.“
          Odluke sa nebráni ani Katolícka cirkev. Podľa hovorcu KBS J. Kováčika finančné oddelenie od štátu predpokladá aj Základná zmluva so Svätou stolicou. "Už pri rokovaniach o nej bolo jasné, že takto to nemôže fungovať dlhodobo. Ak dnes štát platí mzdy duchovným, tak je to kompenzácia za neuskutočnené reštitúcie. Štát zobral cirkvi majetky a vrátil len časť, má teda istú morálnu povinnosť to vynahradiť," vysvetľuje Kováčik.“
           
          Zrejme jeho vyjadrenia nasvedčujú tomu, že im je lepšie a hlavne istejšie, aby im štát z našich daní platil nehorázne platy pre duchovných a ako by mali ekonomicky zhodnocovať potenciálne majetky. Môj názor je taký, že tejto darebáckej klerikálnej bande z RKC netreaba platiť zo štátneho rozpočtu platy a prevádzku úradov.
           
          Všetko o čo v RKC ide sú dve veci:
          1, udržať si moc nad ľudom, kolaboráciou s akoukoľvek vládou 
          2, udržať si majetky aj za cenu celibátu a s ním spojených zvrhlostí klerusu
           
          Štve ma ak s odstupom času vidím, že prevrat v 1989 bol o reštitúciach majetkov RKC! A teraz paradoxne na dokončení reštitúcií netrvajú, ak sa začína hovoriť o totálnej odluke cirkvy od štátu.
          Zdá sa, že RKC vyhrala na celej čiare, čo vám zrejme nedochodí! Má aj zreštituované „hrozienka z koláča“ a katolícke „rodinné striebro“ vrátane štátom zabezpečeného platenia blahobytu klerusu (platov a rezidencií) z našich z roka na rok sa zvyšujúcich daní, lebo sa im valorizujú platy !!!
          Odpovedať

Vložiť komentár