Mám niekoľko nekonvenčných metód, ktoré sám občas používam, a sú vhodné pre kresťanov, ktorí nemajú vzdelanie z gréčtiny a hebrejčiny, ale predsa chcú lepšie pochopiť Slovo Božie:
Metóda odkazov – v našom ev. a.v. preklade oceňujem, že často sa na konci každej kapitoly dá nájsť aj odkaz na iné miesta v Písme ktoré sa niektorých veršov týkajú. Nie vždy je tam ten odkaz, napr. keď sa Ježiš odvoláva na písma Sz, ale často je to užitočné, pozrieť si napríklad rovnaký výrok v iných kontextoch a miestach.
Metóda GOTČ – Gde otvorím, tam čítam. Je to spôsob, keď hľadám odpoveď na určitú otázku, tak proste Bibliu niekde náhodne otvorím, a čítam, čo prvé zbadám. Uznávam, že časom sa Biblia otvára na rovnakých miestach, čomu sa dá pomôcť náhodným prernutím, zopár stránok, čím sa z metódy stáva GOAPTč, gde otvorím a prelistujem, tam čítam. Vcelku sa dá občas nájsť dačo užitočné do praktického života.
Metóda surfovaním – je veľmi podobná metóde odkazov: ale často je zaujímavé posurfovať Písmo, tým ža keď ma zaujme nejaké miesto, a je k nej odkaz, prelistovať sa na dané miesto a čítať si tú stať. Odtiaľ zasa nájsť zaujimavé miesto a skočiť na daľšie miesto. človek zdanlivo iba študuje nesúvisiace časti, ale občas sa objavia veľmi zaujímavé súvislosti.
Metóda kontextu – často sa jeden výrok nachádza a interpretuje vytrhnutý z kontextu: Navyše naše ecav vydanie podelilo jednotlivé kapitoly ešte do odsekov, s nadpismi (ktoré sú vačšinou vhodné, ale občas ani nie). Osvedčilo sa mi, prečítať si vždy pár veršov pred a za daným biblickým miestom, čím sa mi ukáže aj kontext a niečo k situácii, v ktorej nejakým výrok zaznel.
Metóda zaradom – prečítať relatívne rýchlo celú kapitolu za sebou. človek síce nezachytí celé detaily, ale začne vnímať ten text a jeho štruktúru akoby s odstupom. Týmto prístupom sa začne ukazovať, čo bolo pre autora dôležité, a aj určitý rytmus celého textu: napríklad ev. podľa Matúša: začína rodokmeňmi, potom zjavenia anjelov, potom divy, potom kus učenia, zase divy, a podobne. Táto metóda je užitočná, pretože dáva celkové pochopenie.
Metóda prekladateľská – keď vie človek aspoň jeden cudzí jazyk, je často užitočné porovnať alebo si preložiť určité miesta v cudzom jazyku. Často sa tým ukážu iné perspektívy alebo významy slova, čo mi bolo často užitočné na pochopenie toho, čo sa naozaj myslí. POstačí aj česká alebo poľský preklad, keď človek často nájde zaujímavé slovanské slovo, ktoré má podobný význam ale predsa dáva Božiemu Slovu nový rozmer.
Metóda zlatý verš – poznám ju z detských služieb Božích z mladosti: naučiť sa naspamäť zlatý verš, opakovať si ho donemoty, namemorovať ho. Ten verš sa človeku dostane akosi do vedomia a môže si ho hocikedy zobrať so sebou. často sa dá potom na rôzne situácie v živote pozrieť optikou tohoto verša, keďže ho mám vrytý v mysli a sila božieho Slova sa tak ukáže v inom svetle. Tiež sa môže stať taký verš aj "strelnou" modlitbou.