…Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: kde si? (1.Moj.3.9)
Hospodin Boh najprv stvoril všetky podmienky pre život a nakoniec stvoril človeka: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval…(1 Moj. 1.26-29). teda, Boh človeka stvoril, aby bol panovnikom.Do raja vložil strom poznania dobra a zla. Nebolo to jablko ako si ho ľudia vysvetľujú, ale to bolo ovocie poznania dobra a zla. Človek bol stvorený bez hriechu, bez poznania zla, preto že v Bohu neexistuje žiadne zlo a keďže je človek na Boží obraz, to znamená že je bez zla a v ňom prebývalo len dobro. Predsa človek pre svoju zvedavosť činí nezmyselný a tragický čin, kvôli ktorému celé ľudstvo odvádza do zahynutia. To čomu my hovoríme dedičný hriech. Bolo neskoro aby človek napravil svoju chybu, ale predsa Boh nenecháva všetko len tak, ale On činí prvý krok zmierenia.
Po páde do hriechu v Edene zaznela otázka: Kde si? Takáto otázka zaznieva takmer 6000 rokov. Ešte stále nie je vymazaná z dejin ľudstva. Bez ohľadu na to,že sa diabol snaží vymazať túto otázku, ona stále znie z nebies: Človeče kde si? Ženo kde si? Hriešniku kde si?
Treba si uvedomiť že je Boh žiarlivý Boh. On tresce do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí Ho nenávidia a činí dobro tým, ktorí Ho milujú. S Bohom sa nikto nebude pohrávať: Čo si človek naseje to bude aj žať!
Keď človek stratí spoločenstvo s Bohom, tak sa začína schovávať pred Jeho tvárou. Adam keď spadol už viac nemal túžbu sa rozprávať so svojím Stvoriteľom. V ňom zavládol strach. Bál sa Boha, preto že videl čo učinil. Taketo pravidlo strachu trvá toľko, koľko trvá toto človečenstvo (asi 6000 rokov).Človek sa stal rebel, ktorý nenávidí celé stvorenstvo a preto sú vraždy, násilie, človek ničí prírodu a to len aby si splnil svoje pahltné žiadosti, nehľadiac na druhých. Stal sa sebec, ktorého nezaujíma či niekto má na prežitie alebo nie. Nezaujíma ho, že matka s tromi deťmi musela skončiť na ulici, bez podmienok pre život. Neazujímajú ho viacej deti ani žena preto že si našiel lásku ktoréj sa venoval., len aby si uspokojil svoje špinavé žiadosti. Boh mu preto kladie otázku: Kde si? Človeče, si si vedomý čo si urobil? Spamätaj sa odkiaľ si vypadol, kajaj sa čiň prvotné skutky ZJ.25…Či si zabudol že si stvorený aby si bol panovnik a nie otrok? Hospodin pošle na teba kliatbu, zdesenie a pohromu pri každom počínaní tvojích rúk, do ktorého sa dáš, kým ťa nevyhubí a nezničí pre tvoje zlé skutky, preto že si ma opustil (5 Moj.28.20) Boh je jasný v tom čo povedal a nečiní žiadne kompromisy, ani nerozumie nerozumným skutkom, ale tresce každého kto sa nepridržiava Jeho zásad. Keď Adam a Eva zhrešili, tak si postínali figové listie aby si pokryli svoju nahotu. Pan Ježiš o fíku povedal: Nech sa nikdy na tebe nenajde ovocie…(Mat.21.19). Toto je všetko čo hriešny človek môže pred Bohom urobiť, zotnúť strom na ktorom nieto nijakého ovocia a tak dokázať ža ani na ňom nieto vidieť nič hodného. Je to len bieda s ktorou sa hriešnik chce skryť pred Všemohúcim Stvoriteľom. Listie znázorňujú všelijaké výmysly a ospravedlnenia ktoré nemajú žiadny biblický podklad. Nie div, že je Cirkev plná homoseksuálov, perverzných špinavcov, ktorí chcú celému svetu dokázať že aj oni sú tu a treba sa im venovať. Boh takým hovorí: len listie máš, kde je ovocie?
Boh je ale verný svojmu stvoreniu a preto zabíja nevinné zviera aby pokryl ľudskú nahotu. To zvieratko bolo len predobraz tej slávnéj obete, ktorú na Golgote dal pre celé človečenstvo, aby nezahynul nikto, ale aby bol každý kto verí v Jeho syna, Ježiša Krista bol spasený. Pán Ježiš opúšťa svoj nebeský tron, svoju slávu, aby sa narodil v tomto pokazenom pokolení a na svojom tele odsúdil každý hriech.
Človek vo svojom strachu uteká od tejto obete preto že mu svedomie hovorí, že zhrešil a potrebuje činiť pokánie, ale človek si hľadá ľahšiu cestu cez mrtve náboženstvo, aby si uspokojil svoje svedomie. Božia láska je nekonečná aj tak človeka miluje. Bol jeden farmár, ktorý bol ak kazateľom a pre nedostatok času poslal svojho syna, aby predal statok. Jeho syn sa dlho nevracal a keď zmarnil všetky peniaze tak od svojho otca utekal a odišiel veľmi ďaleko. Otec sa rozhodol, že pôjde za ním a bude ho hľadať kým ho nenájde. Tak sa aj stalo. Šiel aby hľadal a našiel. Keď ho našiel povedal mu: odpúšťam ti, vráť sa domov…Bola jedna prostitutka, ktorú na ulici stretla jedna kresťanka. Povedala jéj aby prestala hrešiť a vrátila sa domov. Ona povedala, ak sa vratim tak ma rodičia zabijú, lebo som ím urobila veľkú hanbu. Tá kresťanka si vzala adresu a napísala list jej rodičom. O niekoľko dní rodičia poslali svojej dcére list s peniazmi a odkazom: vrať sa, všetko ti odpúšťame. Keď takto ľudia dokážu odpustiť, aký je ale Boh vo svojej láske? On odpúšťa a zabúda. Ako je vysoko nebo, tak vzdialil od nás naše prestupenia a už ích viac nespomína.
Tak bolo aj s márnotratným synom.
Čo všetko stratil svojim zlým rozhodnutím?
-pokrm – to tratí každý hriašnik. kto nemá mannu z neba, bude hľadať dajakú napodobneninu.
– pánstvo. Bol pánom lebo bol syn známeho boháča a stal sa sluha, slúžil sviniam.
– svedectvo. Kto takému uverí, že bol synom boháča? Každý mu položil prst na čelo a povedal tento je blázon.
-Dom. Pri sviniach nemal svoj dom ani pohodlie, ani nijaké podmienky. Žil v smrade a kochal sa v odpadkoch ktoré žrali svine. Takto skončí každý kto pohrda Božou milosťou a nesväté učini svätým. Predsa Otec bol verný, práve tak ako je aj tebe. Preto sa vráť domov k svojmu nebeskému Otcovi. On ťa miluje.