Čo stojíte a hľadíte?
____________________________________________________________
Kriste svätý, v nebo vzatý,
vráť sa, vráť- dajže biednym pookriať!
Tvoja moc a Tvoja sláva
nechže zemi šťastie dáva nastokrát!
Kriste drahý, vráť sa, vráť! Amen. (M.Rázus)
Sk 1,3-4, 8-11:“Ježiš…dal poverenie apoštolom, ktorých si vyvolil, ktorým sa po svojom umučení aj prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom.(4) Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo,- o ktorom, (tak im riekol), počuli ste odo mňa,…(8) ale príjmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.(9) Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí.-(10) A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich, (11) hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba“. Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Keď príde sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo, naše cirkevné zbory veľmi silne pripomínajú hŕstku jedenástich učeníkov na Olivovej hore. Stojíme a hľadíme do neba. Nevieme kade a kam. Sme bezradní, plní pochybností a otázok. Neschopní zmysluplnej akcie v duchu odkazu nášho Pána. Boží anjeli znova a znova môžu vysloviť svoju napomínajúcu otázku: „Čo stojíte a hľadíte do neba?“ . Dnešnému sviatku chýba akákoľvek vonkajšia slávnostná atmosféra. Masmédie sa ani v najmenšom nepomýlia, aby pripomenuli „kresťanskému Slovensku,“ že je dnes významný sviatočný deň. Náš parlamet nedaroval svojim voličom tento deň ako sviatok. Kto má prácu je od rána do večera v práci, kto nemá, sedí, alebo stojí „na námestí“a hľadí- do prázdna. Miesto tohto sviatku sme dostali červený 1.máj a namiesto Svätodušného pondelku sviatok iba jednej cirkvi- mariánsky.(15.9.-Sedembolestnej.) Sviatkov je v našom štáte dosť a ďalšie cirkevné, vraj netreba.
V takomto vonkajšom ovzduší niet po slávnosnej atmosfére ani stopy. Preriedené rady návštevníkov v chrámoch sú verným obrazom jedenástich bezradných Galilejčanov. Príchod (advent a Vianoce ) Pána Krista slávia aj nekresťania – dnes sa neradujú a neplesajú ani kresťania. Pritom ide o tú istú zvesť o Božom konaní, ktoré neprestalo narodením Ježiša Krista, ale pokračuje Jeho oslávením, povýšením a potvrdením toho, že Jeho miesto je po pravici Otca nebeského. Je hoden tej istej slávy, moci a hodnosti ako Otec a Duch Svätý. Ak teda pripomíname dnes jedenástich učeníkov, naskytá sa otázka, ako prežívať duchovne tento deň? Čo nám prináša spomienka na samotné oslávenie Pána Ježiša Krista, ale aj pripomenutie Jeho zasľúbení, ktoré nám ako svoj testament zanechal?
Cirkev Kristova po vstúpení svojho Pána:
1. Jeho druhý príchod očakáva
- 2. mocou Ducha Svätého pretrváva
- 3. a svedeckú službu o Ňom vykonáva
1. Svätiť dnes znamná pre nás to isté, ako pre učeníkov, z ktorých sa stali apoštolovia. Zo žiakov učitelia Cirkvi .Všetci vieme, že získané teoretické skúsenosti sú nevyhnutntou podmienkou úspečného pokračovania v práci a zamestnaní, ale bez určitej praxe to nikdy nejde. Učeníci získali oboje: poznanie i skúsenosti. Ich situácia je však predsa nová. Budú bez telesnej prítomnsoti svojho Majstra a Pána. Končí sa čas, keď sa priamo obracali na Ježiša s otázkou, alebo prosbou o pomoc. Zostávajú sami, hoci, ako sa ukáže neskôr, nebudú sami ani na okamih. Je tu však lúčenie, ktoré na človeka silne emotívne pôsobí, tak ako každá iná rozlúčka. Nie je to však rozlúčka bez výhľadu na nové stretnutie a videnie „tvárou v tvár“. Anjeli jasne hovoria apoštolom i nám: “Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať“. (v.11) Príde v oslávenom tele, príde s mocou a slávou, v ktorej sa dokázal pred i po svojom vzkriesení.
- Pretože Pán príde, jeho verní majú na svojho Pána vždy a neprestajne čakať! S radostnou nádejou. Cirkev nemá pripomínať „zmoknuté kurence bez kvôčky“, ale zbor verných , vyrovnaných, odhodlaných a radostných mužov a žien, ktorí vedia, že Pánov príchod sa približuje. Že On znovu príde, aby súdil živých i mŕtvych a verných príjme do svojej večnej slávy.
- Je trapné, ak cirkev Pánova pripomína viac „čakajúcich na Godota“, ako na Krista Pána. V divadelnej hre: Čakanie na Godota (svojho času ju uvádzalo Divadlo na korze) mnohí čakali na kohosi, kto sa údajne volá Godot, je dôležitý, ale nikto nevie prečo, ani kto to je, ani čo ľudom prinesie atď. Absurdné čakanie bez vízie a zmyslu, ktorého obrazom je často aj mnoho dnešných ľudí – ktorí celý život čakajú, ale nevedia na koho, ani na čo…Pán Ježiš aj pred, aj po vzkriesení však jasne hovoril svojim o „kráľovstve Božom“,(v.3) ktoré očakávame a v ktorom vidíme svoju prítomnosť i budúcnosť.
- 2. Vstúpenie nášho Pána aj nám pripomína úlohu nádejného výhľadu, trpezlivé a verné očakávanie Jeho druhého príchodu v sláve a moci, ale aj novú situáciu, v ktorej sa Pánova Cirkev nachádza. Aj keď hovoríme o rozlúčke s Ježišom vzkrieseným a osláveným, Jeho vstúpenie na nebo nie je opustenie tých, čo tu zostávajú. Je s nami skrze Ducha svätého, ktorého svojim zaľúbil. On Ho aj zoslal a zosiela od Otca stále. Prichádza k nám a je s nami vo zvestovanom Božom Slove a v Jeho sviatostiach. Z týchto darov, ktoré nám zanechal ako vzácne dedičstvo, môžu nielen jedenásti apoštolovia, ale celá Cirkev stále žiť. Vždy znova sa posilniť, povzbudiť, potešiť a postaviť sa do života kresťanskej služby a lásky. Vždy znova je tu ponuka, prijať “zasľúbenie Otcovo“,(v.4) ktoré Ježiš verne odovzdal svojim, keď povedal: “ale príjmete moc Ducha Svätého“.(v.8)
- Duch Svätý je nám v Slove a Sviatostiach ponúknutý, darovaný a trvale prítomný, aby prenikal a oživoval nášho ľudského ducha a dušu, zomdlenú a niekedy aj zdevastovanú hriechami a slabosťami. Ak v Cirkvi konáme len svojim duchovnými a telesnými silami, nielenže sa vyčerpáme a unavíme, „vyhoríme“, ale často aj blúdime a tápeme v tme. Dnešný sviatok hovorí unaveným a niekedy bezradným pútnikom k večnosti: Očakávajte na zasľúbenie Otcovo a moje, očakávajte vždy na pomoc a rosu Ducha Svätého!
- Duch Svätý je Duch, ktorí vedie vždy do spoločentva veriacich, do Cirkvi, do bohoslužobného zhromaždenia a spoločenstva plniaceho vôľu Pánovu. Nikdy nie naopak.
- 3. Prejavom Pánovej vôle je aj Jeho výzva a poslanie k svedeckej službe o Ňom. Apoštolovia, ale aj všetci kresťania byť svedkami Ježiša Krista, vzkrieseného Pána. Jemu dal Otec moc nad všetkým i moc súdiť. Často sa stretáme s tým, ako sa naši cirkevníci vehementne bránia misijnému pôsobeniu zanietených Svedkov Jehovových. Je to síce správne, lebo ide o falošné učenie. Ale otázka znie aj inak: prečo mnohí zostali úplne ľahostajní voči poslednej vôli Pána Ježiša Krista: „A budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj Samárii a až do posledných končín zeme“? Kresťan má byť svedkom Kristovým medzi Židmi i pohanmi! Až do posledných končín zeme.
- V úvode som spomenul, ako to vyzerá s nami, ako nedokážeme kresťanské sviatky, ale najmä kresťanské hodnoty presadzovať v našom živote. Nielen v spoločnosti, ale neraz ani v našich vlastných rodinách a životoch. To silne zasahuje a pôsobí aj na spoločenstvo našej Cirkvi. Preto aj dnešný deň je povzbudením a moblizáciou aspoň tých „jedenástich“: Čo stojíte a hľadíte do neba?“ Lebo iba hľadieť do neba nestačí. Obzrime sa okolo seba a nájdime aspoň jedného človeka, ktorému dnes, zajtra či v ďalších dňoch prinesieme svedectvo o Vzkriesenom, ktorý aj nám ponúka život večný s Ním.
- Preto Cirkev Kristova po vstúpení svojho Pána: Jeho druhý príchod očakáva, mocou Ducha Svätého pretrváva a svedeckú službu o Ježišovi Kristovi vykonáva. Kiež nás k tomu dnešný sviatok nanovo povzbudí. Amen.
Sobotište – Vstúpenie Krista Pána – 2010 Ľ.Batka st.