Medzi protestantske tvrdenia, ktore sa odvolavaju na Bibliu, patri aj sola fide,co je tvrdenie, ze sme spaseni len skrze vieru.¨
Aby Martin Luther odovodnil svoje tvrdenia, ze clovek je ospravedlneny len vierou, umyselne pridal slovo „len“ do svojho nemeckeho prekladu Listu Rim. 3,28. V skutocnosti slovo „len“ sa vyskytuje pri slove „viera“ iba v greckom texte v Jak2,24, kde sa hovori, ze nie sme „spaseni len vierou“.
Martin Luther branil svoj novy dodatok slovami:“Hovorite mi, ze papezenci robia velky poplach, pretoze slovo „len“ nie je v Pavlovom texte.Ak vasi papezenci robia taky zbytocny rozruch okolo slova „len“, povedzte im:“Dr. Martin Luther to bude mat takto“, a povedzte:“Papezenci a somari su jedno a to iste.“Budem to mat takto a postaram sa,aby to tak bolo.Moja vola je dostatocnym dovodom.Velmi dobre viem, ze slovo „len“ nie je v latinskom alebo greckom texte.Je zbytocne.aby ma to papezenci ucili.Je pravda, ze tieto pismena tam nie su.Na tieto pismena hlupaci pozeraju ako tela na nove vrata.Ostane to v mojom Novom zakone a aj keby vsetci papezski somari zosaleli, neodstrania to.“
Najskôr, chcem pisateľa (ku) "danaek" pozdraviť a privítať – medzi nami luteránmi a prajem, aby sa tu (pokiaľ možno) cítil (a)dobre.
Skôr, ako možno prídu k slovu emócie, alebo sa začne diskusia o formálnej stránke citovaného Lutherovho výroku, chcem poukázať z môjho pohľadu na to, čo je v ňom podstatné. Uvádza to napokon sám Luther:- nejde o písmenká v texte, ide o "ducha", o správny výklad bibl.posolstva.
Vchádzam z tézy že "preklad Biblie je vždy súčasne aj jej výklad"!
Ako príklad možno uviesť nasledovné (i keď sú i lepšie a je ich viac): V rím.kat prekalde NZ slová z textu Lk 1,28 sú preložené nasledovne:"Zdravas, milosti plná, Pán s tebou". (Sv.Písmo , NZ-prekld podľa typického vydania novej Vulgaty, upravenej podľa zásad 2.Vatik.koncilu na príkaz páp.Pavla VI. a promulgovanej páp.Jánom Pavlom II- Sv.Vojtech 1986)
Nový Zákon-spracovaný podľa gr.-sem.pôvodiny Št.Porubčanom (Slov ústav C+M, Rím 1968) prekladá:
"Zdrav buď, (Bohom) Obľúbená! Pán s tebou". Št.Porúbčanv pozn. pod čiarou uvádza:".. ..preklad gr.kecharitomené ako "milosti plná" nie je dosť presný. Zmysel tohoto výrazu treba hľadať vo v.30 n., kde sa znovu vyskytuje slovo charis…
Táto diplomatická kritika je jasná. Lenže azda každý rím.kat, i každý "protestant" veľmi dobre rozumie, prečo oficiálny preklad je :milosti plná"– . Ide predsa o tú Máriu, o ktorej sa učí, že má- obrazne povedané-"milosti priam na rozdávanie…" Je rozdiel, či ide o dar milosti Božej, ktorou je Mária ako darom naplnená, alebo je to niečo ,čo má ona sama o sebe.
Aj v tomto prípade- (hoci v opačnom garde)- vidieť, ako je preklad jednozančne výkladom r.k.cirkvi.
Pre úplnosť uvediem ešte najnovší Slov.ekumenický preklad:"Raduj sa, naplnená milosťou". To vidím ako určitý kompromis. Ja ako ev.a.v. ho "čítam" takto- je naplnená milosťou, ktorá je len od Boha!
Slov.evanjelický preklad preto prekladá príznačne (v duchu aug.vierovyznania- sola gratia):"Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s Tebou". – Paradoxom pritom je , že práve náš evanj, preklad uvádza aj slová, ktoré sú len v niektorých rukopisoch:"Blahoslavená medzi ženami"!)
Luther teda v predmetnom výroku zdôrazňoval a podržal reformačné stanovisko, ktoré nemáme dôvod ani dnes meniť- akcentovaním slova "len"- i keď nie je priamo v texte, pričom zmysel je takýto: "Odpustenie hriechov dostávame a pred Bohom sme ospravedlnený len z milosti pre Krista vierou".( 4čl.A.V).
V pokore a s láskou k pravde vyznávame– že v zmysle R 3,24– -"ospravedlnení bývajú zdarma, (len ) z Jeho – (Božej ) milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši , (v.25) ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru v Jeho krvi".
Je zrejmé, že v R 3,24- teda Luther neprekladal – jedine vierou, ale: jedine milosťou!!
Je teda prinajmenšom nevecné, stavať proti R 3,24- kde jasne stojí:-"z milosti" – Jakubov text z 2,24: "(nie ) len vierou".
(Pozn. Ak na iných miestach Luther učil o viere, ktorá ospravedlňuje, mal na mysli vždy dôveru v Božie zasľúbenia (prisľúbenia).
Pozn,2. Náš súčasný evanj.preklad R 3,24- má text: "ospravedlnený bývajú zdarma z Jeho milosti, skrze vykúpenie v KJ":-)
Pokoj Vám!
Je isté a jasné, že z viery a z milosti Božej smieš ísť ďalej……
kde a ako, akou cestou, o tej rozhoduješ sám…..
Ak by som neverila, nemalá vieru…ani by som nevedela, že Boh existuje…
Tým, že verím, viem že verím BOHU, a deje sa tak,…. len a len z Jeho milostí….
Z našej vôle, chutí, chcelostí, sily, …určite nie…tá je kolísavá. Raz si hore a raz si dole,
PRETO z milosti Božej….. Jeho vôli…..cez Jeho SMRŤ!
Predovšetkým….v pokore….."VÍŤAZ" je daný. Neuberaj MU na moci !!!
Nie je ním, žiadna cirkev na svete, ani moja ani tvoja …….je ním "ON" a môžeš, ak
chceš, byť aj TY, ale len skrze NEHO a JEHO MILOSŤ,…. vo viere v NEHO, s pokorným srdcom.
Vdaka za pristup a privitanie pan pastor, velmi si Vas vazim, lebo mate zmysel pre pravdu, nie som Vaš rovnocenny partner, lebo okrem ineho nie som zdrava a nemozem sem tak casto chodit,ako by som chcela, ale ponukam aspon nieco…
Luther teda v predmetnom výroku zdôrazňoval a podržal reformačné stanovisko, ktoré nemáme dôvod ani dnes meniť- akcentovaním slova "len"- i keď nie je priamo v texte… je velka chyba taketo nieco akceptovat, lebo sama Biblia hovori, ze k jej textom sa nesmie nic pridavat ani uberat, co je logicke, lebo Bozie slovo je neomylne a clovek ho nema doplnat ani nic z neho uberat.Este doplnam par myslienok, aby sme si uvedomili, ze dopredu nie je nikto spaseny, ze na spasu treba aj skutky.
"Siroká brana a priestranna vedie do zatratenia a mnoho je tych ,co cez nu vchadzaju. "( Mt 7,13)
Boh sice vykupil vsetkych, ale spasa zavisi nielen od Boha,ale aj od nasej spoluprace s Nim.Chranme sa teda kazdeho hriechu, lebo Boh nenavidi hriech a konajme dobre skutky, lebo Biblia hovori-„Viera bez skutkov je mrtva. Aj diabli veria“.Aj pri poslednom sude Boh dovoli vojst do nebeskeho kralovstva iba tym ktori konali dobre skutky,/..ked som bol hladny, nasytili ste ma… /tych,co nerobili dobre skutky Pan posiela do vecneho ohna.U sv Jana dokonca hovori, ze“… ti, co robili dobre, budu vzkrieseni pre zivot a ti, co pachali zlo, budu vzkrieseni na odsudenie.“Jn5,29./ Cize pri poslednom sude bude Pan sudit podla skutkov a nie podla toho, ci je niekto ospravedlneny vierou…Zamyslime sa preto nad tym, ci sa opovazlivo nespoliehame na to, ze Boh je milosrdny a ci sme sa nenechali oklamat teologom diablom, ze sme dopredu spaseni.
Ale ten pridavok toho slova "len" v Rim 3,28 nemeni vyznam tej vety:
Rim, 3,28: Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona.
Či tam to "len" je alebo nie je, vyznam je jasny.
Tvrdite, ze "…pri poslednom sude bude Pan sudit podla skutkov a nie podla toho, ci je niekto ospravedlneny vierou…". Myslim si ze by bolo velkou chybou akceptovat prave toto tvrdenie, lebo v tej istej kapitole sa pise pravy opak:
Rim, 3,20: Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek.
Takze je to ako pisete, nepridavajme co tam nie je.
Vážená ses. "danaek"- najskôr sa chcem poďakovať za kompliment, ktorý "pohladil moju dušu ". Ale kompliment za kompliment: hoci príliš skromne píšete, že "nie ste rovnocenný partner", naozaj neviem prečo nie, ak ste totiž začali tým, čo je pre evanjelikov veľmi dôležitým článkom aug.vierovyznania , dokonca neraz označovaným za taký, "s ktorým stojíme, alebo padáme". Tým ste vystihli dôležitý rozdiel, ktorý tu jednoducho existuje už 48O rokov . Zrejme ho nevyriešime jednou novou diskusiou, ale lepšie je hľadať a "skúmať Písma", ako sa vôbc nerozprávať. Pokiaľ ide o Vašu nemoc ,naozaj Vám prajem od Pána veľa zdravia , ale aj nových síl a všetko dobré.
Dovoľte, aby som zopakoval jednu dôležitú vec. Luther a s ním naše vyierovyznanie pod spasiteľnou vierou rozumejú- iba jedno: dôveru v Božie zasľúbenia (sľuby, prisľúbenie). Preto vami spomínaná viera démonov, nie je vierou ospravedlňujúcou, hoci je i správnym poznaním osoby Ježiša: Napr. Syn najvyššieho Boha Mk 5,7-…vieme kto si..atď. Démoni "veria", ale sa "trasú", čiže majú strach, neprijímajú Jeho dar spásy. – Ale aj napr.Judáš – Ježiša: videl, poznal, dotýkal sa Ho, jedol s Ježišom pri stole, počúval Jeho reči, a navyše aj správne vyznával o Ježišovi, keď povedal "zradil som nevinnú krv", a predsa toto nestačilo!! Nemal dôveru v Ježišove slová o dare spasenia a odpustenia hriechov (áno, dôveru v milosť PJK). Nepomohlo mu ani to, že vrátil 3O strieborných . Jeho skutok ho nemohol zachrániť, išiel a obesil sa (Mt 27,3-5 )-
Úplne inak to bolo s Petrom. Bol zachránený z hriechu trojnásobného zapretia – len z milosti, skrze Krista , dôverou v Ježišovo zasľúbenie: "ale ja som prosil za teba (!!), aby tvoja viera nezanikla…"(Lk 22, 31-32) Preto jeho slzy boli nelen slzami ľútosti, ale aj radosti, že Pán ho zachránil a ponechal v svoje službe, ako sľúbil.( A ty-utvrdzuj svojich bratov).
Rozumiem Vám dobre, keď hovoríte o dôležitosti skutkov. Oni samozrejme pravú vieru nasledujú, z viery vždy prídu- ako ovocie. Ale spásu nezasluhujú. Dôvod je jasný a azda všetkým zrozumiteľný- nemožno "oberať" o česť, slávu ,dobrorečneie Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Ak by spasenie bolo zo skutkov, Kristus sa nemusel vteliť (ponížiť), trpieť, zomrieť ,atď. Toto vyznanie o ospravedlní z milosti skrze Krista dôverou (vierou) teda chráni, vyzdvihuje a bojuje za jedinečnosť diela Božieho v Kristu. (Mne ako evanjelikovi je preto vždy divné, ak niekto toto poznanie a vyznanie upodozrieva, alebo napáda – či zľava, alebo sprava, ako sme často toho svedkami aj na tomto portáli).
V rozhovore po nasýtený zástupov padla otázka:"Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? Odpovedajúc im Ježiš riekol: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal".(Ján 6, 28-3O). – Znova a znova sa Ježiš zmieňuje o dôležitosti takejto viery. Má starosť, "či keď príde syn človeka, či nájde vieru na zemi?! Vo veľkňazskej modlitbe prosí Pán: " aby svet uveril, že si ma Ty poslal."
My evanjelici naozaj vážne chceme brať Kristovo slovo ako evanjelium, ke’d hovorí tento sľub:"Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to.."(Ján 14,12-13) – A skúste si odpovedať na otázku, či bol kajúci lotor na Gogote spasený z milosti vierou (dôverou v Krista), alebo skutkami…..
2. Ak máte bázeň pred súdom Syna Božieho (aktuálnym i posledným) dovoľujem si potešiť a povzbudiť Vás týmito sľubmi JK: ,Kto počúva moje slová a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života"(J 5, 24)- alebo týmto prísľubom : "Kto verí v Neho, nebude súdený" . Áno: "Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho".(J 3,18)
Aj keď sa diabol naozaj rád " hrá na teológa", takéto jasné slová PJK spochybniť nemôže, ak máme naozaj "uši na počúvanie".
Pokoj Vám!
Otec Batka,
Rozumiem Vám dobre, keď hovoríte o dôležitosti skutkov. Oni samozrejme pravú vieru nasledujú, z viery vždy prídu- ako ovocie. Ale spásu nezasluhujú. Dôvod je jasný a azda všetkým zrozumiteľný- nemožno "oberať" o česť, slávu ,dobrorečneie Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Ak by spasenie bolo zo skutkov, Kristus sa nemusel vteliť (ponížiť), trpieť, zomrieť ,atď.
Ak niekto veri, cize je ospravedlneny vierou a nekona dobre skutky, cize dobro, nebude spaseny,lebo "viera bez skutkov je mrtva",ako hovori Bozie slovo.Ale ak niekto iba kona dobre skutky a neveri, tiez nemoze byt spaseny, lebo viera je tiez predsa potrebna spaseniu. Boh nam dal Desatoro, ak ho clovek neplni,cize nekona dobro, je jasne, ze do neba sa nedostane, moze verit kolko chce.Musi byt viera a aj skutky, aby bol clovek spaseny. Tym, ze Luther zmenil Bozie slovo a pridal slovo" len",vierou, uviedol protestantov do velkeho omylu.Poviem to na priklade, ktory sa naozaj stal- protestant bol na plne obsadenej lodi,ktora sa nahle zacala potapat. Vtedy, si uvedomil, ze nemoze sediet a sledovat, co sa deje,ale musi ist a pomahat a zachranovat, co sa da. Tam zistil, ake dolezite su dobre skutky a prestupil na katolicku vieru. Aj kajuci lotor musel okrem viery aj poprosit Krista, aby sa dostal do neba. Poprosit o spasu je predsa tiez dobry skutok, ved dobry skutok sa moze vykonat aj vyjadrenim prosby, nielen rukami a nohami.Poznam ludi, ktori tvrdia, ze veria v Boha a pritom sa opijaju a trapia rodinu. Aj oni su ospravedlneni vierou,lebo uverili, ale do neba sa nedostanu, ak sa neobratia, lebo v Biblii je napisane, ze opilci nevojdu do Bozieho kralovstva.
sestra danaek, vážim si Váš záujem o učenie evanjelickej cirkvi. Luteráni však nikdy neučili, že skutky nie sú potrebné.
Vytvorili ste si problém ktorý tu aj "riešite", ale nášho učenia sa žiaľ netýka. Odporúčam Vám prečítať si
Augburgské vyznanie, článok 20, z roku 1530 (!):O viere a dobrých skutoch.
a Obranu Augburgského vyznania, článok 20
Okrem iného sa tam píše:
"Preto sa tomuto učeniu o viere nemá vytýkať, že zakazuje dobré skutky, ale skôr by sa malo chváliť za to, že učí konať dobré skutky a poskytuje pomoc, ako možno dôjsť k dobrým skutkom. Lebo bez viery a bez Krista je ľudská prirodzenosť a ľudské chcenie prislabé konať dobré skutky, milovať blížneho, vzývať Boha, v utrpení mať trpezlivosť, plniť zverené poslanie, byť poslušný, vyhýbať sa nemravnosti atď."
Túto námietku evanjelici vyriešili pred päťsto rokmi a z pravej katolíckej viery teda nikdy nevystúpili.
Požehnaný večer želám. Nebudem reagovať na všetko, iba chcem pár slov povedať ku známej novozmluvnej zvesti. Uvádzate nasledovné:
"Aj kajúci lotor musel okrem viery aj prosit Krista, aby sa dostal do neba. Prosit o spásu je predsa tiež dobrý skutok, ved dobrý skutok sa moze vykonat aj vyjadrením prosby, nielen rukami a nohami".
Pripusťme , že je to tak, ako píšete, že "prosit o spásu je tiež dobrý skutok". Ak to za skutok možno považovať, celkom iste prichádza ako dôsledok lotrovej dôvery v Ježiša ako Mesiáša a Kráľa . Táto jeho dôvera je založená jednak na tom, čo videl napísané: "Ježiš NAZARETSKÝ-KRÁĽ ŽIDOV", a najmä na základe modlitby a prosby PJK: "Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia". Ježiš menuje Boha svojím Otcom a to je zvesť pravej viery! Súčasne zvestuje evanjelim – keď prosí za tých, čo Ho križujú.
Lotor teda neverí na základe vlastného rozumu a vlastného videnia udalosti, ale na základe počutého slova Pána Ježiša (=evanjeliia !) a "nápisu viny". – Takže je evidentné, že Božia milosť, ktorá dáva (obetuje) Syna je prvoradá a rozhodujúca, k čomu pristupuje zásluha (poslušnosť!) Krista čo sa stáva objavom jeho dôvery. Až potom, ako ovocie viery (osobnej dôvery) nasleduje "skutok"- ktorým je "prosba o spásu".
Na druhom kríži tiež visí lotor. Aj on hovorí:"Či ty nie si Kristus? Zachráň seba i nás"!(Lk 23, 42- podľa Slov.ekumenického prekladu) . Opäť pripusťme, že "prosiť o spásu je tiež dobrý skutok". Tento človek teda rovnako koná dobrý skutok, keďže prosí o záchranu!!- ( Navyše, v súhlase s vierovyznaním Cirkvi hovorí o Ježišovi ako o Mesiášovi-Kristovi!) Ako je to, že má dobrý skutok, a predsa do raja nejde?! Jeho "dobrý skutok" mu neni nič platný. Odpoveď znie:
Chýba mu niečo rozhodujúce a podstatné! Čo to je? Je to dôvera v Božiu milosť a v skutok – zásluhy Krista.
Navyše, NZ tu hodnotenie skutkov spaseného lotra pripomína jeho vlastným videním a súdom: "Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili".(Lk 23,41- podľa rím.kat.prekladu)
Tento odkaz z Golgoty má viacero posolstiev pre nás. Jedno je takéto: Všetci sme "žobráci Božej milosti (Luther). Všetci sme hriešnici, Bohom odsúdení "lotri", prepadnutí smrti. Zachránení môžeme byť jedine
z milosti Božej, v Kristu , prijatej dôverou.
Iné posolstvo je, že samotné vedenie, (vedomie,poznanie) – ba ani videnie, že Kristus trpel a zomrel nie je dôverou, (pravou vierou!). Nemusí ňou byť dokonca ani poznanie, či verejné oslovenie Ježiša ako Mesiáša, totiž- že Ježiš Nazaretský je "Mesiáš" a "Židovský Kráľ"!
Záverom ešte toľko: tam, kde je pravá a živá viera o skutky sa nemusíme báť- živé ratolesti na "vínnom kmeni" prinesú svoje ovocie v pravý čas.
Pokoj Vám!
Ako je to, že má dobrý skutok, a predsa do raja nejde?! Jeho "dobrý skutok" mu neni nič platný. Odpoveď znie:
Chýba mu niečo rozhodujúce a podstatné! Čo to je? Je to dôvera v Božiu milosť a v skutok – zásluhy Kris
Dobry skutok je vtedy dobrý, ak je tam dobry umysel. Je predsa zrejme , ze lotor nema zaujem o spasu,lebo v Krista ako Spasitela neveri,a preto ani nekona skutok lutosti.
Ja verím,… v Boha Otca Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista Syna Jeho, jediného Pána nášho, ktorý bol počatý z Ducha Svätého….
JA VERÍM….Viera….To je to najdôležitejšie. Tým sa všetko začína. Ak nemáš vieru, nieto sa o čo prieť ! Ak veríš, skutky sa hrnú same….z tvojho veriaceho srdca.
Aj medzi ľuďmi neveriacimi, sú dobrí ľudia a robia dobre veci – či skútky. ALE neveria – neuznavajú, ani nevýznavajú JEŽIŠA KRISTA. Zomrel aj za nich, aj im priniesol obeť na kríži, aj im daroval milosť, lenže ju nechcú a preto ich nemôže zastúpovať. Nepriali Ho a nemá ich kto očistiť, ospravedlniť zo zlých činov (hriechov), ktoré počas života napacháli. Slobodne sa takto rozhodli. Nechcú, nežiadajú, nepotrebujú….pretože neveria. Veria len v tento časný život. Iný popierajú. Ich dobré skutky sú prázdne. 1 list Jánov 5,12 Kto má Syna, má život, kto nemá Syna Božieho, nemá život. Skútky bez viery!!!Presne opačne! Viera a nasledne z viery číniš skutky, čo v srdci to v tvojom čine…tak sa prejavuje viera. Ale najprv viera!
Rim.11, 6 …keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou(ale zaslužením z vykonaného dobrého skutku)….Ak zo skutkov, tak je to nie milosť, ináč by skutok nebol skutkom.
MILOSŤ BOŽIA nám daná je DAROM od Boha, zadarmo!!!! A skrze ňu VEČNÝ ŽIVOT v Kristu.
Rímskym 6,23 ..Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši, Pánovi našom.(Preto si veriaci a veríš nie? Preto robíš dobre skutky nie? Že chceš život večný, nie? Máš ho z milosti Božej zadarmo, nič si zasluhovať nemusíš….aby si sa nechválil ! Kristus urobil všetko, čo je pre Teba potrebne, Ty zdokonaľovať skutkami, DOKONALÉ nemusíš!)
Marek 11,22-24. Majte vieru v Boha! (akú máš hlbokú vieru,….tak činíš a stane sa ako veríš…)
Rímským 10, 9,11 a 13-14. Ak ústami vyznávaš Pána ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vskriesil z mŕtvych, budeš spasený…..Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený…..Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili ? (z jakého pohnutku sú dobre skutky neveriacich ľudí ? Aby sa nimi chvalili? Či z vypočítavosti ? Ak nie z viery ? )
"Dobrý skutok je vtedy dobrý, ak je tam dobrý úmysel. Je predsa zrejmé, že lotor nemá záujem o spásu, lebo v Krista ako Spasiteľa neverí a preto ani nekoná skutok ľútosti".
Potešujúcejšie je, ak ses.danaek pripúšťa , že viera je základom ospravedlnenia hriešnika.
Potešujujúce ale nie je to, ak naznačujete že v "hodine", ku ktorej prišiel Kristus, keď vyriekol slávnostné slovo o spáse: "Dokonané je", kladiete na rovnakú úroveň tzv. "dobrý" a tzv. záslužný skutok ,hriešnika-
– konkrétne kajúceho lotra na kríži. (Lk 22)
My evanj.a.v. raz a navždy veríme v Božiu milosť a Kristove zásluhy, prijaté vierou ako jediný základ ospravedlnenia. V kríž Kristov(!) a nie v žiadosť o milosť -už či ukrižovaného lotra, alebo ktoréhokoľvek iného k smrti odsúdeného človeka ( čo sme všetci). Ak sme ospravedlnení, a dostaneme možnosť žiť, potom snažíme sa o život v láske, podľa zákona, ale náš skutok (ky) nikdy nevyhlásime za rovnakej hodnoty s obeťou PJK, Prostredníka a Dárcu spásy.
Nedovolíme si klásť na rovnakú úroveň obeť nevinného Baránka Krista a nejaký zanedbateľný "skutok ľútosti", človiečika: smrti a večnému zatratenieu prepadnutého .( Taký sa síce rád " hrá na svätého", ale k nemu sa pre jeho "zásluhu" osobne utiekať nebudem, napriek tomu, že je v raji . Ani k iným podobným…)
Pokoj Vám!
Mne sa vidi, ze dagmarka a dagmara.maria a autorka tohoto clanku je ta ista horliva osoba, s cielom obracat evanjelikov na jedinu pravu rimsku vieru. Dagmarko, ved si sa uz raz lucila, tak preco nepocuvas svojho "svateho" spovednika?, ako si pisala tunak: Ospravedlnenie a sviatost zmierenia. Ammen tma.
Lúčim sa s Tebou:…. Dovidenia, už odchádzam…..neublížil som, neublížil som, ani jednemu z vás…..?