Ako unikneme

    Keď si kúpime nejakú vec, tak nám dajú aj návod na použitie. Výrobca reklamáciu uznáva len v prípade že narábame podľa pokynov. Ak sme návod ignorovali, tak nám reklamáciu neuznajú. Ja by som chcel písať o Božom Slove a o  Jeho pokynoch. Písané  je tým ktorí v neho veria. Čítajú ho aj ateisti, vedci, ba aj politici. Pre všetkých platí isté prvidlo: Kto sa Božej pravdy dotkol, musí za svoj neposluch musieť zodpovedať. V tomto prípade to nebude reklamacia, ale niečo omnoho horšie. Týka sa to večného trestu.

    Pisateľ epištole Židom na začiatku druhej kapitoly píše:"Práve preto tým viac, treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli" . Čitanim Božieho slova človek zisťuje že sa jeho život vzdialil od všemohúceho Boha. Je hriešny a za svoj hriech musí zaplatiť smrťou. Aby sa to nestalo, Boh učinil ten krok a smrť vyniesol na svojho Syna Ježiša Krista, aby človeku umožnil prístup ku Jeho tronu. V Božom slove sú dané poyny, aby človek spasenie ktoré mu Boh dal, nestratil, ale obstal pred každým diabolským klamstvom. Boh nás povolal aby sme víťazili nad týmto bezbožným systémom. V Slove Božom máme všetko čo potrebujeme aby sme odolali každému hriechu a diablovým pascám.

   Keď si človek zasadí ovocný sad, tak si ho aj udržiava. Ak by si ho neudržiaval, tak by sa sad zmenil na hromadu buriny. Ovocie by sa nevidelo a to čo by naráslto, by bolo trpké a kyslé. Kto také ovocie chce? Tak je to aj so semenom Božím. Boh ho do ľudského srdca zasadil aby  donieslo rod hodný nášmu životu, pekný a príjemný okoliu v ktorom žijeme.  Preto nesmieme zanedbávať to čo nám Boh dal: Ako že unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie…"(Židom 2.3) Slovo Božie hovorí že duša ktorá hreší zomrie…Nie preto že Boh vyriekol rozsudok, ale preto že nemôže smrti zabrániť. Z pohľadu Biblie, človek sa rodí v hriechu….(žalm 51.7). Jeho skúsenosť mu ukazuje, že cesta vedie dolu a to bez akej koľvek námahy. Jedine čo môže učiniť, je nechať svoj život napospas skaze. Horšie na tom je, že človek na takýto svoj stav  nereaguje. Preto platí tato otázka: Ako unikneme…? Tým horšie že sme spoznali pravdu o našej hriešnosti, o vykúpení z hriechu krvou JK a na svojom živote vôbec nepracujeme. Inými slovámi, zanedbávame spasenie ktoré nám milostivý Boh dal zdarma, drahocennou krvou Baránka Božieho.

   Čo si človek naseje bude aj žať..(Galaťanom 6.7). Zanedbávať znamená ignorovať, bez ohľadu že som oboznámený s následkami, ale predsa sa ženiem za svojimi žiadosťami ktoré sú v rozpore s Božími pravidlami. Keby niekto počul slová tejto prísahy a bláhal by si v srdci,: Bezpečný budem, hoci kráčam v zatvrdilosti svojho srdca….Takému Hospodin nechce odpustiť lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov a Jeho rozhorčenie proti tomu mužovi a spočinie celá kliatba napísaná v tejto knihe..(5 Mojžišova 29. 18-20)…Lebo to slovo je veľmi blízko teba, je tvojích ústach a v tvojom srdci, aby si ho plnil…(5.Mojžišova 30. 11-14).

    Zanedbavať je podobné cukrovkárovi, ktorý veľmi dobre vie, že ak si nepichne inzulin, že zomrie. On to aj napriek vedomiu urobí, za to si je sám zodpovedný.

    Zanedbávať, je podobné parašutistovi ktorý si z výšky troch kilometrov neotvorí padák, aj keď je toho vedomý čo sa mu stane. Za svoj postoj si je sám na vine.

   Zanedbávať, je podobné samovrahovi, ktorý veľmi dobre vie že nieto návratu, ale predsa to vykoná. Sám si je zodpovedný za svoj skutok.

   Tak by sme mohli mnohé iné príklady podať, za čo si ľudia sami odpykávajú svoj trest.

   Bol jeden skutočný príbeh, niekedy na konci 19-teho storočia. Jeden mladik zabil človeka. Za tento čin bol odsúdený na smrť obesením.  Sudca ktorý ho odsúdil si obliekol kňažské rúcho aby navštívil toho mladíka a ponukol mu milosť. Keď sa objavil na dverách cely, tak tento mladík reval: Dosť mi je vás farárov, preč od mojej cely….Niekoľko krát ho navštívil a raz to bolo naposledy. Prišiel ku nemu strážnik a povedal: Čo to počujem, že ťa navštívil sudca? Tento hneť volal na sudcu aby sa vrátil. Potom povedal strážnikovi aby mu podal papier a pero a napísal: Drahý sudca, ja sa veľmi omlúvam…..Ten list zaniesli sudcovi ktorý si po prečítaní otočil tento list a napísal: Ľutujem, tento predmet je ukončený. Pred vykonaním trestu tento mladík mal právo na posledné slovo, tak povedal: Drahí američania, choďte a povedzte všetkým mladým ľuďom že dnes neumieram preto že som zvraždil človeka, ale preto že som odmietol milosť ktorú mi ponúkol sudca ktorý ma aj odsúdil.

   Je veľmi riskantné sa pohrávať so spasením, môže sa stať že ho utratíme, a nič iné nezostáva, len otázka: Ako unikneme my, ktorí zanedbávame také veľké spasenie (Židom 2.3). Preto, dal by nám Pán mudrosti, aby nám toto spasenie neuniklo.