Kresťania zvyknú hovoriť o kresťanstve ako o nejakom veľkom zisku, pre ktorý sa oplatí žiť. Všetko je v OK. Financie, zdravie, robota, materiálne zabezpečení atď. Veď aj sam Pán Ježiš povedal že sa netreba starať o zajtrajší deň, ale hľadať najprv kráľovstvo nebeské a ostatné sa pridá…(Matúš 6.31-33). Ale, predsa tomu nie je tak.
V kresťanstve nekvitnú ruže, ale samé trápenie: bolesti, nedostatky, neporozumenie, človek ostane bez práce a nemá z čoho splatiť úvery, uživiť rodinu a niekedy to býva aj smrtelný prípad. Keď nám zomrie dedko alebo babka, tak povieme že prišiel čas, ale keď sa to stane mladému, tak sa to končí otázkou, prečo? V takýchto prípadoch býva odpoveď: preto že sa previnil voči Bohu. prestúpil Božie prikázanie, nasial si zlé a teraz žne….Ale Biblia hovorí inak. Keď sa Pán Ježiš stretol so slepým od narodenia, tak zaznela otázka: Kto zhrešil? Na prekvapenie všetkých prítomných, Pán Ježiš hovorí že nikto, ale aby boli skutky Božie zjavené na ňom…(Ján 6.1-4). V deväťdesiatych rokoch minulého storočia v občianskej vojne, (bývalej Juhoslavii) zahynul môj kamarát. nemal ani tridsať rokov, pred niekoľkými dňami odišiel zdravý a naspäť ho vratili roztrhaného v plechovéj truhle. Po sebe zanechal mladú manželku s päť ročnou dcérkou. Toho dňa v dome smútku bola len jedna otázka: Prečo? V mnohých prípadoch netreba ani vojna aby zaznela takáto istá otázka a to práve v dome smútku: Prečo Pane veď nemal ani tridsať, alebo namala ani tridsať, dvadsať, alebo len maličké bábätko: Prečo? Manželka sa vracia z vyšetrenia s otázkou prečo práve ja? Prečo mňa zastihla tá smrtelná choroba, veď som tolko plánov mala a teraz musím umrieť. Druhý moj kamarát mal dvadsať šesť rokov, keď autom narazil do stromu a na mieste zahynul. Tri týždne po jeho smrti porodila jeho manželka. Prečo nestihol vidieť toho svojho potomka?
Jedného dňa sa ma opýtal sused: v akého to Boha veríš, ktorý dovolí aby malé deti hynuli? Ako sa na to všetko môže pozerať, prečo neučiní niečo? Koncom júna roku 1998 padal taký ľadovec, že zmlátil všetko obilie čo bolo na poli, stromy sa podobali ako v januari keď nieto ani jedného lista. Vietor mi odkryl strechu, a polámal mnoho škridiel. Tie vojnové časy doviedli celé Srbsko do takej biedy že sme namali z čoho žiť a na koniec ešte takáto udalosť. Na druhý deň mi povedali: Prečo veríš v takého Boha? pozri, ty si Mu verný a čo On tebe robí?
Minulý mesiac sa stala tragédia na Haiti, viac ako dvesto tisic mŕtvych, znova zaznieva otázka Prečo? Kde je vo všetkom Boh? Prečo neučinil niečo? Ak sú dospelí zlí, prečo potom musia deti trpieť?
V Biblii máme napísaný príbeh jedného Bohabojného človeka, ktorý bol bez úhony. Bol to prototyp verného človeka, ktorý vedel rozpoznať hriech a v žiadnom prípade nerobil nijaký kompromis. Ale žiaľ, aj takéhoto človeka zastihla tragédia. Za veľmi krátky čas zostal bez majetku, domu, detí, sluhov a všetkého čo mal. Na to všetko trápenie ho zastihli vredy. Prišli ho navštíviť kamaráti a poradili mu: " spamätaj sa Job, veď ty si ten veriaci, tak že vieš, že sa takéto niečo nemôže stať veriacemu. Preto si urob inventuru a spamätaj čo si vykonal, že si teraz musíš odpykávať tento trest". Toto bolo potešenie?!
Čo na to povedať? prečo sa takéto veci dejú práve kresťanom? Nekresťania si nič iné ani nezaslúžili, ba dokonca ím sa darí a ony by vlastne mali byť potrestaní. Politici sa nezhodnú na niečom, ony aj ďalej majú všetkého a biedni ľudia, chudoba musí trpieť následky, už či vojny, ekonomickej krízy, alebo čo koľvek iné. Prečo? To však nie je spravodlivé. Prečo muselo spadnúť 60 milionov obetí kvôli jednému človeku, ktorý na koniec spáchal samovraždu? Koľko kresťanov tam bolo povraždených? Koľko majetku zhabaného, chorôb rozšírených, rozdelených rodín, atď.
Skúsme vidieť čo na to hovorí Pán Ježiš: …Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás previeval ako pšenicu, ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezašla…(Lukaš 22.31). Nemôžeme predsa povedať že za všetky zlosti ktoré sa nám stanú môže diabol, ale poza mnohé stoji on, klamár od postania sveta, Boží nepriateľ a trýzniteľ ľudských životov. Musime byť vedomí, že na tejto zemi sme len dočasne. My putujeme do nebeskej vlasti, diabol to veľmi dobre vie a preto sa snaží zničiť ak je možné aj vyvolených. On má mnohé prekážky, ktoré nám kladie na tejto ceste a to len s jedným cieľom, aby sme sa do nebeskéj vlasti nedostali. Takéto tragedie bývajú veľkou skúškou našej viery, žiaľ, mnohí padli na takýchto skúškach, ale taktiež mnohí sa zosilnili ešte väčšmi a aj napriek tragediam sa nezriekli Pána Ježiša, ale ostali Mu aj ďalej verní. Ony spolu s Jobom povedali: Hospodin dal, hospodin vzal, nech je oslávené meno Hospodinovo…Job 1.22…ale ja viem že môj Vykúpiteľ žije a na koniec sa postaví nad prachom…Job 19.25…
Pán Ježiš povedal aby boli skutky Božie zjavené. To znamená že je Božia voľa aby sa takéto niečo stalo. Job nám o tom svedčí. Keď diabol zastal pred Boha, tak sa ho Boh spýtal: Všimol si si môjho služobníka? (Job 1.8 a 2.3). Ako by chcel diablovi povedať: "Môžeš s nim robiť čo len chceš, ale jeho duše sa nodotýkaj, a uvidiš že ten môj slúžobník nebude reptať ako to mnohí robili. Nezničíš ho preto že Ja som s nim…on nie je len kresťan, on je moja vyvolená nádoba. Boh v takýchto ťažkých situaciach má pre nás potešenie: Neboj sa ja som s tebou, vyvolil som si ťa a nezavrhol…posilním ťa a podopriem ťa….Keď pôjdeš cez vody, nazaplavia ťa, keď budeš kráčať cez oheň nezhoríš,..(Izaiaš 42 a 43 kapitole)…..Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč…(Rimanom 8.35-39)….
Následky môjo bezbožného života znášam na svojom tele (mnohé zdravotné problémy) viem čo to znamená stať sa bezdomovcom, preto že som aj ja zostal bezdomovec, deväť rokov som žil sám, jedenásť krát sa presťahoval, zažil vojnu, ostal bez prostriedkov pre život, spal v takej zime že, voda zamrzla (preto že som si predal pec aby som si mal za čo kúpiť jesť) mnoho krát sa postieval, chceli ma zabiť, v noci telefónom vyzváňali aby mi nahnali strach a to všetko pre moju vieru ktorej som sa nechcel vzdať. A v tom všetkom ma Pán Ježiš neopustil ale bol vždy so mnou, preto že jeho milosť trvá na veky. Ak dopustí skúšky: bolesti, trápenia, nedostatok peňazí, prostriedkov pre život, nepochopenie, ba aj smrtelný prípad, predsa neopusti. Preto že aj tie najťažšie chvíle nás môžu pritiahnuť bližšie k Bohu.
na koniec: Netraťte, teda, dôveru, kynie jej veľká odmena. Treba vám vytrvalosti, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie…Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabele utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenia. Ale my nie s me zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci aby si zahránili život…