Duch Svätý – nenápadný Boh?

Duch Svätý nevidíme, nemôžeme sa Ho dotknúť, platí teda, že Duch Svätý nie je? Duch Svätý je a pôsobí v cirkvi, aj keď o Ňom málo hovoríme. Keby nebol Duch nikto z nás by nebol v chráme, nikto z nás by neveril, neexistovala by cirkev. Duch Svätý je tá „najutiahnutejšia“ Osoba Svätej Trojice. To znamená Duch Svätý nestavia do popredia seba, ale Krista. Nepriťahuje pozornosť na seba, ale priťahuje pozornosť na Božieho Syna a jednou z hlavných úloh a dielo v cirkvi je vyvýšiť Pána Ježiša Krista, tak aby všetka sláva šla Jemu. Na to je Duch, aby oslávil Krista, nie je poslaný na to, aby oslávil seba,...

Zlatica Oravcová – Jazyky akoby z ohňa

(Úryvok) Jazyky z ohňa, v srdci bodnutie, Pokánia slzy hučia dolinou – Až každá slza prijme perute A dá sa cestou spásy jedinou. Jazyky z ohňa, zasa nedeľa. Tisíce iskier vstáva z pahreby – A smelo volá duša nesmelá A každá iskra Pána velebí! Jazyky z ohňa – Srdcia otvorme! Ó, Duchu Svätý, zostaň pri nás, v nás! – Hlásajme s Petrom mocne, pokorne: Letnice prišli, milosti je čas! Jazyky z ohňa! – Cirkev Kristova, Láskavou rukou Slovo rozsievaj! – Ó, buďme všetci Boží poslovia, S Pánom nám kynie vytúžený raj!

Jan Amos Komenský – O vnútornej láske k Duchu Svätému

Mŕtva ani pokrytecká nech nie je viera moja, spiaca alebo historická, ale bdelá, živá, hojnosť dávajúca ovocia výborného, úprimne zo srdca verného vo všetkom dostačujúca. Pritom aj moja nádej nech pevnou stálosťou pred Tebou vždy sa skvie bez akejkoľvek pochybnosti neskladajúc dúfanie vo veci pominuteľné, ale vo večne trvajúce a v Tvoje zmilovanie. Regent môj výborný, bráň a posilni ma sám aby ani ľúbezný ani odporný vietor sem ani tam mnou nemohol zakývať, ale nech v každej dobe spolieham sa na Teba, ráč mi pomáhať.

Zlatica Oravcová – Vstúpil na nebesá

Vrch Olivový – Sviatok žitia je plný olív – zeleň v nich, paprsky slnka vždy ju sýtia a sviežosť kvapiek dažďových! Tu preto stojí táto hora, by hlásala ten Pánov div, že starých stromov pukla kôra, Pán život vlieva do olív! Olivy žijú, hľadiac hore nebeských jasných do výšin, anjeli v tichom rozhovore im vravia: príde Boží Syn! Ten, ktorý vstúpil na nebesá, príde raz súdiť celý svet, kajúcich olív srdce plesá, veď odsúdenia pre nich niet! Niet odsúdenia ani smrti tam, kde zostáva nebies Pán, aj na zemskej nás chráni púti, do neba chce nás uviesť Sám!

E. B. Lukáč – Kto miluje Boha? (HUMANITA)

Ja Boha milujem – to čuješ z tisíc úst. Znie pyšne táto svätá veta. No čo len vraví vôkol hrozná púšť? Čo depce rúhavá to päta? Ty Boha miluješ? Oh, drahé vyznanie! Nech opakuje obzor jeho echá! Lež, ťažko v duši – za ním prázdno tmie. Hľa, černie kameň sŕdc, hriech brechá. Ty Boha miluješ. A človek ujde ti jak oblak, voda, smeť len ľahostajná. A ruku o milosť čo ide v ústrety, odsunie ľadovo sebeckosť sebeprajná. Nuž miluj Boha, miluj človeka, nie slovom – parou, ale telom – skutkom. Tak azda zmizne kliatba stoveká, čo bratovi brat vrhol v hneve prudkom.