Vstúpenie na nebesá

Vstúpil si na výsosť, odviedol si zajatcov, ľudí si prijal ako dar, ešte aj odbojných, aby si trónil, Hospodine, Bože.
Žalm 68,19

Ten sa smie nazývať Kráľom; Ten, ktorý vstúpil do výšin, a posadil sa nad mračnami po pravici Božieho Majestátu v nebesiach, a uväznil väzenie. On sa nepohrával s detskými hračkami a blatom tu na zemi; ale uväznil odvekého nepriateľa a dobre strážené väzenie. Hriech a diabla, ktoré väznili celý svet, tých poznove uväznil; takže aj keď ešte hriech a diabol stoja proti mne a chcú ma trápiť, predsa však, ak sa obrátim na Krista, nedokážu mi v ničom ublížiť. To veru neznamená, že by ľudia mali byť falošní a nerobiť nič dobrého; takto nás pápeženci ohovárajú, tvrdiac, že pestujeme sladkastú kázeň. Avšak keby boli vsadení do tohto väzenia, hovorili by celkom inak. Keď sa raz dostanú na ľavú stranu do strachu a zdesenia, pocítia všetky následky. Preto táto kázeň nie je adresovaná telu a krvi, aby sa uvoľnili a robili, čo sa im len zapáči; ale Vstúpenie Krista Pána na nebesá a do Kráľovstva slúži na to, aby uväznil hriech, aby nás večná smrť svojím putom nesputnala a v ňom neväznila. Ak však má byť hriech uväznený, tak musím ja, ktorý v Krista verím, žiť tak, aby ma nepremohli nenávisť a závisť proti blížnym a ostatným hriešnikom; ale aby som proti hriechu bojoval, a povedal: Počuješ, hriech? Zvádzaš ma aby som sa hneval, závidel, rozvádzal sa, kradol, bol neverný, atď. To teda nie! Item (Práve tak), keď hriech útočí zľava, a chce ma vydesiť, aby som povedal: Nie; lebo ty, hriech, si môj otrok, ja som tvoj pán. Či si ty nikdy nepočul pesničku o mojom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorú spieval Dávid: „Vstúpil si na výsosť…“atď.? Doposiaľ si bol mojím katom a diablom, väznil si ma; ale teraz verím v Krista, nemôžeš už byť mojím katom. Nedám sa ti už obviňovať; lebo si väzňom môjho Pána a Kráľa, ktorý ťa rozdrvil a zvrhol mi po nohy. Treba to vedieť správne chápať. Kristus svojím Vstúpením na nebesá a kázňou nechce na zlej ceste utvrdzovať falošných a malátnych kresťanov, ktorí si povedia: Môžeme už teraz žiť, ako sa nám len zapáči, nič dobrého nekonať, v hriechoch zotrvať a hriechy páchať, ako otroci a väzni. Tu môžeme povedať, že kázeň viery nesprávne pochopili. Ak niekto zvestuje Krista, to neznamená, že aj milosť k tomu, aby niekto mohol naďalej zostávať vo svojich hriechoch. Kresťanské učenie teda učí: Oslobodenie z väzenia ťa nesmie viesť k tomu, aby si robil, čo chceš, ale že sa máš hriechu chrániť. Preto keby ťa hriech lákal napravo k závisti, nenávisti, skupánstvu atď., alebo vľavo k slabosti viery, k zármutku alebo zúfalstvu, povedz len: Alebo nevieš, že si uväznený v putách môjho Pána Krista? Ten ma zachránil a vyslobodil, aby som ťa nenasledoval, ako ma zvádzaš, či napravo alebo naľavo. Takto, hľa, Kristus svojím Vstúpením na nebesá v nás ďalej pôsobí; a my máme toto dielo v sebe preciťovať a prijímať, aby Vstúpenie Krista Pána na nebesá a viera nešumela nám iba kdesi na jazyku; ale aby sa prejavila vo mne i v tebe a v každom diele a skutku. Nuž, keby ma hriech chcel vyľakať, zostanem smelý a nezdesený, a poviem: Hriech, ty patríš na šibenicu, nemýľ ma. Item (Práve tak), ak by ma obviňoval, že som nekonal zlo a nešiel jeho cestou, ale povedal: Hriech, lákaš ma, ako len vieš; ale ja nechcem robiť to, čo chceš ty, lež zotrvať v poslušnosti pred Bohom. Nuž, zostanem na správnej ceste, a pôjdem strednou ulicou; nebudem malátny ani falošný, ako tí napravo, ktorým vládne hriech; ani nezmalomyseľniem, ako tí naľavo, ktorí si zúfajú. A aj keď nás hriech chvíľami ešte zláka, držíme sa predsa nášho Kráľa, Pána Ježiša Krista, ktorý uväznil väzenie a svoje víťazstvo nám daroval. Tomuto večnému Kráľovi, aj Otcovi i Duchu Svätému, buď chvála a vďaka na veky vekov. Amen.

Martin Luther – Smerovník kresťanskej cesty

Pokoj Vám!!

Komentovať