Zmŕtvychvstanie

Zmŕtvychvstanie

Jasaj, duša, radosť svitá!
Za moc mnohú – sláva Bohu
po oblohu!
Tajnosť hrobu odkrytá –
nám k osohu! Sláva Bohu! Amen (M.R.)

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!

Refrén hymny kresťanských veľkonočných sviatkov napísal apoštol Pavel v prvom liste korintským nasledovne:
”Pohltená je smrť vo víťazstve.
Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo?
Kde je, ó smrť, osteň tvoj?” ( 1 K 15, 54-55)
V rozličných obmenách znie tento refrén v mnohých veľkonočných piesňach a choráloch na celom svete. Napriek tomu sa nám možno zdajú tieto slová príliš trúfalé. Možno až prehnané a neskromné, keď spievame s apoštolom Pavlom a celou cirkvou: “Kde je ó, smrť tvoje víťatzstvo ”?! – Žijeme vo svete, kde smrť, zdá sa, má “navrch”. Má svoju moc, svoju ríšu, svoju zbraň, ktorou je osteň hriechu. A hriech má stále svoju pevnosť a silu, ktorou je zákon. Čím sú zákony prísnejšie, tým viac hriechu odhalia, ukážu a dokážu. Platí to o zákonoch ľudských i božských.
Apoštol Pavel pripomína, že v jeho slávospeve ide o slová prorocké, ktoré boli predpovedané v SZ prorokom. Splnili sa v onen “prvý deň po sobote”, keď Otec vzkriesil z mŕtvych svojho Syna Ježiša Krista. Prorok Ozeáš vyslovil dokonca dve dôležité proroctvá o vzkriesení, ale treba priznať, že ani jeho vlastný ľud im príliš nevenoval pozornosť. Ľudia dávnejších čias si nevedeli a nedokázali predstaviť prekonanie moci smrti, práve tak, ako si to nedokážeme predstaviť ani my dnes na základe našich skúseností a možností.
Ľudia pritom chceli vždy dosahovať víťaztvá. Víťazstvo bolo dôvodom k radosti a oslave. Ak nepoznali iné víťažstvo, radi oslavovali víťazstvo v podobe nového života v prírode. V príchode jarných vôní a kvetov, jarných vôd, vyliahnutých kuriatok a iných zvierat, ale aj v samotnom viditeľnom symbole nového života, vo vajíčku. Dôležité boli najmä víťazstvá nových myšlienok, ideí a ideológií. Zvlášť uznávané a oslavované boli vždy aj víťaztvá v rôznom zápolení. V športe, ale aj v bojoch a vo vojnnách. Vodcom a víťazom sa stavali pomníky a víťazné oblúky. Napríklad sj staroveké pyramídy mali navždy hlásať veľkosť a nesmrteľnosť “synov Slnka”, egyptských faraónov.
Židovský národ, hoci nepatril medzi najväčšie v starej dobe, oslavoval veľmi horlivo víťazstvo Hospodina mocností nad egyptským otroctvom vo sviatku Veľkej noci, vo svätení Paschy. Slobodu a nový život si ľud nevybojoval, ale tieto dary boli potomkom Jákobovým darované a privlastnené zadarmo. Zdalo sa, že už nič väčšie, nečakanejšie a slávnejšie ako toto víťazstvo a zázraky s ním spojené sa nemôže udiať.
A predsa sa niečo stalo. Niečo tak veľké a zásadné, že všetky ostatné dary života v rôznych podobách, všetky víťazstvá a časné dobrá sa ukázali malé a nedokonalé s porovnaní s tým, čo Boh učinil, čo vykonala Jeho pravica. Stvoriteľ dal svetu pred oči nové stvorenie.Ten, ktorý povedal na počiatku: “Buď svetlo”! – dal zasvietiť svetlu veľkonočného rána tak, že prežiaruje všetko, čo dovtedy národy poznali.
Dodnes nemôžeme iné povedať a vyznať, iba to jediné: “Je to div v našich očiach” !
O tomto dive chceme v dnešnej zvesti hovoriť a svedčiť, aby sa naše vnútro rozochvelo a rozospievalo radosťou nad víťazstvom, ktoré sme síce tiež nevybojovali my, ľudia, ale ktoré je aj nám privlastnené a darované, aby sme mali na ňom účasť a postavili na ňom celý náš život.
Skôr však, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej.
Otčenáš….

1 Kor 15, 20 – 28:
“Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. (21) Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; (22) ako totiž všetci umierame v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristu. (23) Pravda, každý, keď príde rad na neho: ako prvotina Kristus, potom pri Jeho príchode tí, čo sú Kristovi, (24) a potom bude koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu a Otcu, keď už zničil každé kniežatstvo, každú mocnosť a moc. (25) Lebo On musí kraľovať, dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. (26) Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť; (27) veď všetko Jemu poddal pod nohy. Keď však hovorí, že všetko je poddané, je jasné, že všetko okrem Toho, ktorý Jemu všetko poddal. (28) A keď Jemu všetko všetko bude poddané, vtedy aj sám Syn poddá sa Tomu, ktorý Jemu všetko poddal, aby Boh bol všetko vo všetkom.” Amen

Bohumilí kresťania!

Keď niekto nájde pri práci na poli skrytý poklad, od radosti nad ním ide, predá všetko a kúpi to pole. Keď kupec, ktorý hľadá drahocenné perly nájde tú najkrajšiu a najvzácnejšiu, predá všetko čo má a kúpi ju. (Mt 13, 44 nn)
V súvise s Veľkou Nocou sa nás kresťanov mnohí pýtajú: Prečo sa vzdávate oslavy takých krásnych darov, ako je jar a nový život v prírode? Nepochybne celá príroda, všetky ročné obdobia a jar osobitne, s čistým vzduchom a vodou, rodiacou pôdou a rodiacim sa životom, sú veľkým darom Božím pre nás. Ale kvôli tomu, že prišla jar, my kresťania nemusíme vynášať Moreneu, ako to robili starí Slovania. Ani sa klaňať Slnku, ako to robili starí Egypťania a dodnes robia napr. budhisti. Je mnoho darov Božích, ktoré dostávame aj bez nášho modlenia, a dostávajú ich všetci ľudia.

Je však prirodzené, správne a Božieho dieťaťa dôstojné, aby sa naša vďaka a oslava Stvoriteľa, Pána a Darcu života sústredila a koncentrovala na dar absolútne najvyšší, ktorý je nám daný. Je ním dar prostredníctvom ktorého je pre nás otvorená cesta priamo k zdroju života a k Darcovi všetkých darov. Kristus je pre nás cestou, ktorá vedie k prameňu života.
Tým vzácnym pokladom a perlou je pre nás teda dar vzkrieseného Syna Božieho, Krista Pána. Ten, ktorý “raz umrel za hriechy sveta, spravodlivý za nespravodlivých”. Umrel, pochovaný bol, ale v tretí deň vstal z mŕtvych. Vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou. Znamená pre nás istotu záchrany. Hriechom sme sa stali vazalmi hriechu a smrti a Ježišovým vzkriesením sme znovuzrodení pre živú nádej.

Vzkriesenie ako Boží skutok nového stvorenia nemá predobraz a príklad v ničom, čo ľudský rozum pozná a s čím sa človek stretol a stretáva. Preto vyvolávalo a vyvoláva aj prirodzenú pochybnosť, nedôveru, ba až obavy, ako je to zrejmé pri ženách, ktoré ako prvé prišli k hrobu, ktorý Pán Boh otovoril.
Vieme, že Ježišovo počatie z Ducha Svätého bolo jedinečné a osobité, ale Jeho narodenie a celý Jeho život bol celkom prirodzený a je dobre predstaviteľný. Ba i odpoveď zo strany sveta na Ježišove oslovenie je predstaviteľná, či už to bola a je odpoveď kladná, alebo záporná. Dá sa jej rozumieť, aj keď môže byť odmietavá. Často sa stávalo, že nové myšlienky, nové cesty alebo vízie boli odmietnuté a zavrhnuté. Neraz aj s tými, ktorý ich prinášali. Taký bol aj údel SZ prorokov až po Jána Kristiteľa a potom aj apoštolov a najvernejších nasledovníkov. Vernosť myšlienke a učeniu sa často trestalo nevďakom, ba aj kameňovaním a smrťou.
To všetko je predstaviteľné a teda aj “prirodzené”. Aj v Ježišovom údele vidíme, čoho sú ľudia schopní. Už dieťa vie pokaziť drahú hračku, hoci samo si nevie zastrúhať ani zlomenú farbičku. Zlomiť kvet, zabiť plod, dokonca odstrániť niekoho, kto “prečnieva z davu” je, žiaľ, vo svete bežné. Samotný človek pritom nedokáže stvoriť ani skromný kvietok, tým menej vtáčika, hoci polámať krídla orlovi dokáže. Ale skutočnosť vzkriesenia, zmŕtvychvstanie utýraného muža bolesti, bolo a je ľudskému rozumu a skúsenosti nepredstaviteľné. Výnimkou preto nie je ani vzkriesenie Ježiša.

Svedectvo svedkov, ktorí sa zo vzkrieseným Ježišom stretli, ktorí Ho videli a z Jeho rúk vzali opäť chlieb a ryby, prináša jedinečnú a jasnú zvesť: “Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych”! Ten, ktorý nevinne trpel, ktorý zomrel, ktorého prebodli, bol teda vzkriesený. A nielen že bol vzkriesený, ale ani neumiera viacej, čo sa nedá povedať o nikom inom! Ani o takom človeku ktorý prežil tzv. klinickú smrť, alebo bol vzkriesený, ako mládenec z Naimu, Jairova dcéra, alebo Lazár z Betánie. Všetci títo boli vrátení do života, ale vždy v pôvodnom tele. V tele nepremnenom, nie oslávenom a teda nie v takom tele, v akom vstal Kristus Pán. Preto ap.Pavel pripomína: “Kristus je prvotina z umretých”!

Bratia a sestry!

Po Kristovi ako po prvej úrode nebeskej misie, dosiahnu vzkriesenie ďalšie Božie deti. To bude rovnaký div, ba z určitého pohľadu ešte väčší. Lebo Ježiš bol bez hriechu, hoci bol pravý človek z Márie panny narodený. Skrze človeka, prvého Adama, prišiel do stvorenstva hriech a skrze hriech smrť. Skrze druhého Adama, Ježiša, prišiel nový život v podobe zmŕtvychvstania.
Ježiš ako “prvotina zmŕtvychvstania “ je jedinečným pokladom.
S Jeho zmŕtvychvstaním je spojený aj dar nového, osláveného tela.
V takomto tele sa Ježiš dal poznať aj ženám pri hrobe a potom učeníkom a neskôr v ňom vstupuje do slávy neba. Na inom mieste apoštol Pavel zdôrazňuje, že vzkriesenie na konci vekov, najskôr tých, čo sú Kristovi, čo majú v časnosti účasť na Ježišovej smrti a víťazstve, bude znamenať dar podobného, teda osláveného a duchovného tela. Vzkriesenie je tak aj novým stvorením Božím.

Poradie zmŕtvychvstania je svetu a cirkvi tiež oznámené.
Najskôr vstanú tí, čo sú Kristovi a potom ostatní. Tu apoštolské slovo nadväzuje na Ježišove slová, v ktorých predpovedal, že apoštolovia budú spolu s Ním súdiť dvanásť kmeňov Izraelských i ostatné národy.
Tak, ako Ježiš má účasť na stvorení i vykúpení sveta, bude mať účasť aj na poslednom súde. Pre veriacich v Ježiša nie je súd hrozbou, ale povzbudením v blaženej nádeji, že “spolu s Pánom budeme”.
To, čo bude Ježišovým súdom odstránené a zničené, sú terajší nepriatelia človeka. Hriech, smrť i pokušiteľ, diabol. Moc hriechu, jeho okovy, jeho príťažlivosť je už dnes oslabená natoľko, že človek s pomocou Ducha Svätého sa môže moci hriechu brániť. Tam, kde sa to pre slabosť človeku nepodarí, je otvorená cesta k pokániu a odpusteniu, k obmytiu a očisteniu, skrze Ducha Svätého v Slove a sviatostiach..

Bratia a sesry v Kristu, Pánu!
Smrť samotná nebola Kristovým víťazstvom odstránená, aby sa nikto z ľudí nepovyšoval, alebo aby nemal falošné očakávanie. Na ceste utrpenia a pri prechode bránou smrti však smieme prechádzať s dôverou, že Ježiš je vždy s nami. On viacej neumiera. Smrť si podrobil a podmanil, urobil ju služobnicou, aby odložila naše pozemské, smrteľné telá. Keď splní svoju služobnú úlohu, bude odstránená a nadobro zničená.
Kristovým slávnym zmŕtvychvstaním smie celá cirkev žiť v nádeji. Cirkev v ktorej sme my, totiž cirkev putujúca a neraz aj bojujúca na tomto svete, ale aj jej druhá časť, cirkev oslávená. Smieme žiť v radostnej nádeji, že Ježišovi ako Víťazovi bude patriť všetko. On sám sa však so všetkými zachránenými poddá Bohu, aby Boh bol “všetko vo všetkom”. Preto dnes radostne spievame a vyznávame: “Chvála Tebe, Ó Ježiši,
buď za zmŕtvychvstanie,
priznaj sa k nám v svoje ríši,
udeľ požehnanie,
a po tejto smrteľnosti
uveď do večnej radosti.
Haleluja! Amen. ( ESP 141, 6)

1.slávnosť veľkonočná – Sobotište 2014 – Ľ.Batka st.