Slovo Hospodinovi splní svoj cieľ

Slovo Hospodinovo splní svoj cieľ
Iz 55, 6 – 11:
“Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! (7) Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinu, aby sa zmiloval nad ním k nášmu bohu, lebo On hojne odpúšťa.
Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – (9) ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. (10) Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, (11) tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.” Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Je známe, že bez jedla vydrží človek žiť dva- tri týžne, ale bez vody len niekoľko dní. Potom zomiera. Príjem potravy a vody je podmienkou pre telesný život .

Podobnú skúsenosť možeme vidieť aj v duchovnej oblasti. Ak ľudský duch prestane žiť z duchovnej potravy a z vody Božieho slova, postupne vädne, usychá. Kto prestane žiť z viery, ktorá žije z počúvania Božieho slova a prijímania sviatostí, skôr – či neskôr duchovne odumrie. Platí výrok apoštola: “Bez viery sa nemožno ľúbiť Bohu”. Tu myslíme a hovoríme o duchovej smrti, ktorá postihuje mnohých kresťanov, ktorí opustili pramene, z ktorých mali čerpať a zdarma prijímať Slovo života.

Tieto obrazy a prirovnania sú dobre známe už zo SZ. Prorok Izaiáš vyzýval svoj národ takto: “Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí!…Kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko”. (Iz 55,1) A v ďalších slovách pokračuje: “Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlebom?”( v.2) Je zrejmé, že vodou a chlebom má má na mysli Božie slovo a jeho význam pre duchovný život svojho ľudu. Apoštol Pavel hovorí o nehodnom prijímaní sviatosti Večere Pánovej v Korintskom cirkevom zbore, ako o dôvode toho, že je medzi korintskými kresťanmi “mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú”. (1 K 11, 30)

Povzbudivým príkladom je pre nás žalmista, ktorý svedčí: ”Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodonovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom – nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko čo robí, sa vydarí”
(Ž 1, 1-3)
Pán Ježiš Kristus svoju Kázeň na hore končí dôležitým príkladom: ” A preto každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
A prišiel príval, vyliali sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, a nepadol, lebo bol na skale založený” ( Mt 7,24- 25).

Zdá sa nám, bratia a sestry, že je nadbytočné pripomínať význam Božieho slova, či už zákona, alebo evanjelia kresťanom – evanjelikom? Sme predsa cirkvou Slova, to vie azda každý. Sme slovom Božím obnovenou cirkvou. Ale naozaj to vie každý? Skutočne je to tak, ako to vyjadrujú verše z prvouky evanjelického náboženstva? “Že som evanjelik k tomu,
že prislúcham k tomu domu,
…tu na pravde Slova stojím,
so sviatosťou, pod obojím”.

Prorok Izaiáš napomína svoj ľud takto: “Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko”. (v. 6)
Pána Boha môže človek nájsť len vtedy, keď On sám sa nám vyjavuje, keď hovorí k nám a oslovuje nás. Keď sa k nám On približuje a hovorí s nami. Keď nás oslovuje ako prvý, aby sme mohli potom na Jeho oslovenie my odpovedať.

Je známe apoštolské svedectvo: ”Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh otcom skrze prorokov. Na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi”. Večné Božie slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha, stalo sa telom a prebývalo medzi nami. ( J 1, 14) To preto, aby platilo: “Ten, ktorý ma poslal je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu” (J 8, 26) “Hovorím, ako ma Otec naučil” a konám to, čo je milé jemu”. ( J 8, 29)

To, čo skúsil neraz samotný Ježiš, spoznávame a zakusuje pravideľne aj my. Ježiš povedal Židom: ” Vy ste zdola, ja som zhora, vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta”. (J 8,23) Jeho múdrosť, pravda a milosť, ktorá je zhora, prevyšuje všetky ľudské predstavy a pohľady. Mnohí preto hovoria, že Božie slovo je “nerozumné”, alebo, že je proti rozumu. V skutočnosti je to tak, že Božie slovo je nad rozum človeka. Božia pravda, Boží pohľad, Božia múdrosť nekonečne prevyšuje všetky ľudské názory a poznanie.

Prorok Izaiáš, ako hlásateľ radostnej evanjeliovej zvesti toto napätie medzi ľudskou a Božou múdrosťou poznal a ho aj verne ohlasoval: “Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty, nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov”.

Medzi pravdou Božieho slova a prirodzeným človekom, ktorý sa vzdialil a odcudzil svojmu nebeskému rodičovi a Tvorcovi neba a zeme, je v zásade trvalé napätie. Je medzi každým človekom, prichádzajúcim na svet a medzi Pánom Bohom. A trvá až dovtedy, kým sám Boh skrze Ducha Svätého nezmení videnie človeka. Ľudský rozum sa však musí pokoriť a človek musí spoznať svoje miesto v tomto vzťahu.
Lebo medzi nami a Pánom Bohom nie je vzťah rovnocenných partnerov. Jeden z nich je totiž vyššie postavený a druhý stojí nižšie. Prorok Izaiáš otvorene hovorí, kto je ten vyšší, prvotnejší a rozhodujúci v tomto vzťahu: ” …ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky”.

Ak sa človek chce rovnať Pánu Bohu, alebo dokonca Bohu upiera Jeho moc, slávu a niekedy i právo na existenciu, sám seba súdi a odsudzuje. Pán Ježiš o takomto postoji človeka hovorí nasledovne: “ Lebo ak neuveríte že ja som, umriete v hriechoch”.

Je tu však aj iná možnosť a iná cesta pre človeka! Poznať pravdu a poznaná pravda človeka vyslobodí z moci smrti a zániku.
Ježiš riekol Židom, ktorí uverili: ”Ak vy zostanete v mojom slove, ste v pravde moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí”.
Na otázku, čo je pravda? – odpovedal Ježiš významným posolstvom: “Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze Mňa”.

Napriek všetkým ľudským pyšným a neraz aj nemúdrym námietkam a dôvodom, prečo obchádzajú Božie Slovo a tak ponuku života blahoslaveného tu v časnosti a potom aj vo večnosti, z Božej strany platí trvalá ponuka Jeho slova. Slova, ktoré je mocné a preto konajúce a pomáhajúce človeku. I nám trvá ponuka slova, ktoré je živé a vedie k životu. Trvá nám ponuka pravdy, ktorá oslobodzuje, lebo hriešnik dostáva v Ježišovi vzácneho spojenca a pomocníka k víťazstvu nad hriechom, pokušiteľom i smrťou.

Nepochybne sa naplnilo slovo zasľúbenia, ktoré Izaiáš vyslovil vyše 500 rokov pred príchodom a narodením Pána Ježiša Krista:
“Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia s tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa kumne prázdne, ale vykoná čo sa mne páči, úspešne praví, na čo ho posielam”. (v.11)

Nielen že Božie slovo je pre človeka múdrosťou, ktorá otvára oči, a silou, ktorá pomáha v živote, slovom, ktoré nás učí poznať a rozumieť, čo je to pravá, skutočná dávajúca láska. Ale samo vtelené Slovo, samotný Spasiteľ je viditeľným slovom a sviatosťou cirkvi. On sa nevrátil k Bohu s práznymi rukami, aj keď Ním mnohí pohrdli. On úspešne spravil a vykonal to, na čo bol poslaný a my sa smieme na Jeho milosť a lásku plne spoľahnúť.

Hlásal slovo Božie, ktoré zvestovali už proroci. Bol živým slovom, ktoré sa stalo Telom a stáva sa pre nás oživujúcou vodou a chlebom života. To je naša radostná povinnosť aj dnes a pre cirkev kresťanskú zostane najdôležitejšou úlohou a službou až do konca vekov.

Dnes v duchu ďakujme aj tým, ktorí nám osobne ako prví zvestovali Slovo Božie, ktorí nás učili s dôverou vstupovať do osobného vzťahu s naším nebeským Otcom, skrze Pána Ježiša Krista. Naším rodičom, starým i krstným rodičom, ktorí boli prvými hlásateľmi evanjelia pre nás. Aj cez nich i službu cirkvi nás Duch Svätý napája z prameňa Božej milosti a lásky. Ježiš berie ochotne na seba naše hriechy a dáva nám účasť na svojej sláve a svojom svätom živote. Kiež úspešne vykoná, na čo bol poslaný. Nech prinesie pred Boží trón aj naše vďačné srdcia a životy. Amen.

Nedeľa po Deviatniku – Rovensko, Sobotište 2014 – Ľ.Batka st.

Komentovať