Sloboda vôle Božej

Sloboda vôle Božej
R 9, 14 – 24:
“Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie! (15) Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. (16) Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. (17) Lebo Písmo hovorí faraónovi: Preto som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno zozhlasovalo po celej zemi. (18) Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva a koho chce, zatvrdzuje. (19) Povieš mi azda: Prečo teda ešte kára? Veď kto sa protiví Jeho vôli?
(20) Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? (21) Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?
(22) Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahyntie, znášal s trpezlivosťou velikou aj preto, (23) aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, (24) na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?”. Amen

Milí bratia. milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

V dnešnom evanjeliu sme počuli o hospodárovi, ktorý si najíma pracovníkov na svoju vinicu. Dva krát sa v ňom opakuje veta: “Čo bude spravodlivé, dám vám! – Čo bude spravodlivé, dostanete!”
(Mt 19, 4, 7)

Otázka spravodlivosti je pre človeka dôležitá, a otázka spravodlivej odmeny osobitne. Na ľudskej rovine sme svedkami toho, že zamestnávateľ ponúka často za prácu nespravodlivú odmenu, neraz len tzv. minimálnu mzdu, i keď za tú istú prácu na inom mieste existuje oveľa vyššie ohodnotene. Ak niekto má možnosť, vyberie si lepšiu ponuku, ale ak niekto nemôže opustiť domov, rodinu, vlasť, musí pristúpiť aj na nevýhodné a nespravodlivé podmienky. Často sme svedkami aj toho, že za vykonanú prácu, alebo dodané služby a tovar rôzne firmy nezaplatia vôbec. Nie je dnes našou úlohou skúmať príčiny a dôsledky tohoto stavu. Jedno je však isté: ak sa to deje, je to veľká nespravodlivosť.

Mnoho ľudí má predstavu o Pánu Bohu, že nám mnoho sľubuje, ale málo dáva. Nevera v Boha má často podobu nielen úplného popretie Božej existencie, ale aj podobu pochybnosti o Božej spravodlivosti. Nevera je aj neverou v Božie zasľúbenia, ktoré Pán Boh dal človeku vo svojom slove.

Vážnym problémom je, ak si človek predstavuje Pána Boha a Jeho spravodlivosť ako tzv. detskú spravodlivosť.
V uplynulom týždni som urobil medzi deťmi malý test. Porozprával som deťom príbeh, v ktorom dvaja súrodenci dostali od svojho príbuzného veľkú čokoládu s tým, aby si ju medzi sebou rozdelili. Starší braček ju rozdelil tak, že malej sestričke dal menší kúsok a sebe ponechal väčší kus. Niet divu, že sestrička sa rozplakala a protestovala. Vyzval som deti, aby povedali a nakreslili, ako by čokoládu rozdelili spravodlivo oni. Väčšina ju rozdlelila na dve rovnaké časti. Možno povedať, že to je obraz ľudskej spravodlivosti, podľa ktorého väčšina ľudí zmýšľa aj o Pánu Bohu.
Predsa sa však našiel jeden, či dvaja žiaci, ktorí povedali, že oni by to urobili inak: súrodenocovi by dali väčšiu časť a sebe ponechali tú druhú – menšiu! To už je nepochybne obraz a dôkaz lásky. Dôkaz, že brat miluje svojho brata, či sestru a preto delí dobroprajne.

Je tu však ešte jedna možnosť. Taká, že ten, kto delí sa vzdá celého svojho podielu a všetko dá tomu mladšiemu, slabšiemu a to bez ohľadu na to, aký ten druhý je. Možno povedať, že až toto je obraz lásky a spravodlivosti Božej.
Evanjelim oznamuje: “Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho. Pokiaľ ide o spásu a večný život, tu človek ako hriešnik nemôže v skutočnosti nič urobiť. Nebo si nemôžeme zaslúžiť. Nebo však možno prijať ako dar milosti, ako prejav Božieho milosrdenstva. A Boh nám tento dar, účasť na Jeho živote naozaj dal, keď dal svetu svojho Syna. V Ňom je plnosť lásky pre všetkých. Božia milosť a dobrota môže naplniť všetky “hlinené nádoby”, ktorými sme my, ľudia.

Tento obraz o hlinených nádobách a hrnčiarovi, ktorý ich stvoril a je ich pánom spomína už SZ, ale aj apoštol Pavol v dnešnom texte.
Boh je zvrchovaým a slobodným pánom a človek je iba krehkou nádobou. “Adama” znamená hlina a od tohoto slova je odvodené aj slovo Adam. Človek je krehký a pominuteľný. Pokiaľ ide o telo, človek je zo zeme vzatý a do zeme sa navracajúci. Človek si nemá na čom zakladať, čo je, čo znamená. Dôležité je iba to, čím je táto “nádoba” naplnená. Čo prijal a prijíma, čím sa sa plní a je naplnený duch človeka.

Mnohí si myslia, že plnením Božích prikázaí si môžu zaslúžiť nebo, večný život a spasenie. Že ich ochota žiť podľa zákonov Božích je cesta do neba a Boh odmení dobré skuky človeka nebeskou slávou a večným životom. Človek je často hrdý na svoje skutky, a na svoju prácu napr na poli cirkvi, v prospech blížnych, alebo v spoločnosti. Svoje skutky cení vysoko a počíta s tým, že na miskách Božej spravodlivosti tieto dobré skutky prevážia tie zlé, nedostatočné a často ničotné konanie, ale aj zlé myslenie či hovorenie človeka. Veď je známe, že aj z kažého zlého slova budeme vydávať počet.

Najväčším hriechom, ktorý človeku nebude odpustený, je hriech proti Duchu Svätému. Proti konaniu a pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý ako vieme, konal jedinečne v živote a potom aj v tele Panny Márie. Ale najmä v živote Toho, ktorý sa z Neho počal a v ktorom pôsobil a konal v plnosti. A to aj tam, kde podľa ľudského videnia Ježiš nekonal nič. Keď Jeho ruky a nohy boli pribité na kríž. Lenže práve tam Ježiš Kristus hovorí : Dokonané je!
Čo teda konal a dokonal Ten, ktorý sa stal Božím darom milosti pre svet a čoveka? Veríme, že vykonal a dokonal naše vykúpene. Že zaplatil za naše viny a hriechy a dlžobný úpis našich vín vyniesol na drevo. Zmazal dlh lásky svojou svätou krvou. A preto je nebo a večný život jedne Jeho zásluhou a Jeho darom.

My, hlinené nádoby, môžeme Ním, ktorý je stelesnením Božieho milosrdenstava naplniť svoj život. Spojiť svoj prázdny život s Ním a Ním sa chváliť , v Neho dúfať. Veriť mu, že Jeho zásluhy nám Boh pripočíta a tak nás požehná. V skutočnosti neodmení Boh
naše skutky a činy, ale našu dôveru v zásluhy Pána Krista. Lebo ak by Pán Boh mal “odmeniť” skutočne všetky naše skutky, slová a myšlienky, tak by musel “vyplatiť” človeka naozaj za všetko, nielen za to dobré, čoho je menej, ale aj za zlé, čoho je vždy viac. Aj za všetky zlyhania, premeškania a všetky hriechy. Aká je odmena a odplata za to, čo je zlé v Božíh očiach? “Odplata za hriech je smrť”. (R 6,23)
Ak sa teda niekto domáha odmeny a odplaty za to, čo konal a vykonal, stojí “na vode”. Aj keď sa človek snaží presvedčiť iných o svojej spravodlivosti, o svojom čistom a dobrom “srdci”, Spytateľa ľudských sŕdc a duší oklamať, podviesť, ani preľstiť nemožno. To je možné urobiť vo vzťahu k ľuďom, ale ak začneme dávať na misku váh svoje dobré skutky, slová a myšlienky a na druhú misku váh závažie Božieho zákona, neobstojíme.

Neobstáli ani Židia a židovskí spravodlivý, ktorí boli presvedčení, že ako vyvolení Boží, s Božou protekciu obstoja a svojím plnením zákona misky Božej spravodlivosti naklonia na svoju stranu. Pán Boh ukázal aj svojmu vyvolenému ľudu, že je to pomýlená predstava a cesta. “Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej”.
(R 3,23, R 3,10))
Preto Pán Ježiš na inom mieste hovorí: “Keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: “Neužitoční služobníci sme, čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme”! (Lk 17,10)

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Ďakujme aj dnes Pánu Bohu za to, že hoci sme iba ako hlinené nádoby, smieme byť naplnení vzácnym obsahom. Smieme prijať celý Boží dar. Božie milosrdenstvo a milosť. V pokání vyprázdnime to, na čom si svet zakladá. Vyčistime starý kvas ľudskej pýchy, a namyslenosti a dajme sa umyť a obmyť Pánovi. Tak príjmime do našich životov novú silu, nový obsah a dar Božej spravodlivosti, ktorý je doležitý a ktorý zaváži dnes, i potom na Božom súde.

Pre Kristove zásluhy sa Pán Boh chce zmilovať a sa aj zmiluje nad každým, kto plne dôveruje Ježišovi a Jeho dielu. Je isté, že toto bohastvo a dedičstvo si nikto z ľudí nezaslúžil a nemože zaslúžiť. Taká veľká je Božia milosť, Božia láska a Božia spravodlivosť. Prevyšuje naše predstavy.

“Nádoby hnevu”, či sú zo Židov, alebo z pohanov, robí Boh “nádobami milosrdenstva, pripravené na slávu”. To, čo si človek, prach zo zeme, nemôže zadovážiť svojimi skutkami, môžeme v pokání a pokore prijať zadarmo, ako dar Božej spravodlivosti.
Za to Pánu Bohu nanovo ďakujme, Jeho oslavujme a dobrorečme Jeho svätému menu. Amen

Nedeľa Deviatnik – Sobotište 2014 – Ľubomír Batka st.

Komentovať